opoludní 6. októbra 2023 sa Shelly Shem Tov vybrala do Jeruzalema osláviť svoje narodeniny s manželom Malkim a ich tromi deťmi. Omer, najmladší, mal 21 rokov. Niekoľko mesiacov predtým ukončil povinnú vojenskú službu a pracoval ako čašník v smart reštaurácii v Tel Avive, aby si našetril peniaze na cestovanie. „Jedli sme, smiali sa, pili víno,“ spomína Shelly. „Cestou späť som bola veľmi vďačná. Pozrela som sa na oblohu a ďakovala Bohu za všetko, čo som mala.“
Rodina sa vrátila do svojho pohodlného domu v Hertzliyi, prosperujúcom meste severne od Tel Avivu. Omer išiel vyzdvihnúť svoju kamarátku Mayu Regevovú a jej brata Itaya. Súrodenci sa práve vrátili z cesty do Mexika a Omer ich presvedčil, aby išli na hudobný festival. Už raz bol na trance párty a zamiloval sa do tejto scény. „Sloboda,“ opisoval, „láska vo vzduchu, puto medzi ľuďmi. Cítite sa ako v bubline lásky, a na pár hodín zabudnete na všetko.“ Vzdychol si pri prerozprávaní, lakonický a ľútostivý nadabsurdnou hrôzou všetkého, čo nasledovalo. „Áno, takže sme šli na párty.“
Omer teraz po 505 dňoch strávených v zajatí v Gaze vyzerá inak. Namiesto vĺn, ktoré mu padali cez čelo, sú jeho hnedé vlasy nakrátko ostrihané. V roku 2023 sa jeho podobizeň stala Izraelčanom známou z plagátov požadujúcich návrat rukojemníkov, ktorých Hamas uniesol počas útokov 7. októbra.
S Omerom som sa stretol v dome jeho rodiny začiatkom júna, niekoľko mesiacov po jeho prepustení z Gazy 22. februára. Zdal sa byť unavený a v jeho pohyboch bolo cítiť ťažkopádnosť. Povedal, že cíti vinu za prežitie. Predpokladá sa, že v Gaze je stále nažive asi 20 rukojemníkov. „Je to strašidelné, fakt, že tu práve teraz sedíme, že mám právo tu sedieť a oni nie. Je to absurdné a šialené. Cítim to v každom súste, ktoré si dám, v každej sprche, vždy, keď idem na pláž, keď vidím slnko a more. Toto bol kedysi môj sen!“
Na úsvite 7. októbra Hamas vyrazil buldozérmi diery do plota na hranici Gazy a jeho bojovníci vtrhli do Izraela. Zaútočili na kibuce a hudobný festival Nova práve v momente, keď sa dav začal vracať domov.
„Pamätám si každú sekundu,“ hovorí Omer. „Na nič neviem zabudnúť.“ Viezol Mayu a Itaya, keď si zrazu uvedomili, že po ľuďoch strieľajú teroristi Hamasu. Zastavili auto, nechali ho na mieste a utekali po svojich asi hodinu. Ori Danino, priateľ, ktorého si Omer v tú noc našiel, mu zavolal a povedal, že ich vyzdvihne, že pozná cestu von.
„Každé sústo, ktoré si dám, každú sprchu, vždy, keď idem na pláž, vidím slnko a more. Toto bol kedysi môj sen!“
Podarilo sa im nájsť Danina. Prechádzali okolo opustených áut a mŕtvol. „Bol tam chlap, ktorého celé telo viselo z auta,“ spomína Omer. „Mal rozpárané celé brucho.“ Danino, armádny dôstojník, telefonoval s vojakom zo svojej jednotky a kričal: „Zbaľte si veci! Ideme do vojny.“ Potom bojovníci Hamasu spustili paľbu a prinútili ho zastaviť auto. Omer, sediaci na prednom sedadle, sa inštinktívne schoval. Videl, ako Danino pchá svoj vojenský preukaz do sedadla, aby ho skryl, než vykopol dvere a utiekol. Počul Mayu telefonovať svojmu otcovi a kričať, že ju postrelili.
Omer a jeho rodina neboli silne veriaci, ale v roku 2019 mu jeho stará mama zaviazala červenú šnúrku okolo zápästia – obľúbený kabalistický amulet, ktorý nosia aj sekulárni izraelskí Židia. Tieto šnúrky sa zvyčajne pretrhnú po mesiaci alebo dvoch, táto však vydržala roky. Pretrhla sa len deň predtým, a tak si ju Omer priviazal na zips svojej tašky. Teraz, keď okolo svišťali guľky, ju držal a modlil sa.
SITA/AP Photo/Abdel Kareem HanaIzraelskí rukojemníci Eliya Cohen, Omer Shem Tov a Omer Wenkert pred odovzdaním Červenému krížu, Pásmo Gazy, 22. februára 2025
Teroristi Hamasu ho vytiahli z auta, zviazali mu ruky a hodili ho, Itaya aj Mayu, ktorí mali obaja zranené nohy, do zadnej časti pick-upu. (Danina zajali
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.