Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Prečo Afriku neživia geneticky modifikované plodiny

.the Economist .the economist

Aj po desaťročiach výskumu ich pestuje len hŕstka afrických krajín.

Prečo Afriku neživia geneticky modifikované plodiny charlesdeluvio/Unsplash

baktéria Bacillus thuringiensis produkuje bielkoviny, ktoré sú pre niektoré húsenice jedovaté. Ak sa gény zodpovedné za ich produkciu vložia do kukurice, škodlivý hmyz sa pri jej konzumácii doslova otrávi svojím obedom. To je myšlienka Bt kukurice, geneticky modifikovanej (GM) odrody, ktorá sa pestuje v desiatkach krajín sveta.

Čoskoro sa k nim možno pridá aj Keňa. V roku 2022 jej vláda zrušila dlhoročný zákaz pestovania geneticky modifikovaných plodín vrátane Bt kukurice. Sudca 7. novembra zamietol pretrvávajúce právne námietky aktivistov, ktorí blokovali pestovanie. Rozsudok je len ďalšou potýčkou v dlhom boji o zavedenie geneticky modifikovaných plodín v Afrike — boji, ktorý obe strany vykresľujú ako zápas dobra so zlom. Nadšenci tvrdia, že genetické kúzlo by mohlo nasýtiť hladný kontinent. Skeptici varujú pred zlovestným sprisahaním nadnárodných korporácií, ktoré sa snažia dostať do pasce nič netušiacich afrických poľnohospodárov.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite