nástup Friedricha Merza do úradu kancelára Nemeckej spolkovej republiky – v poradí desiateho – je vyvrcholením jeho kľukatej cesty plnej prešľapov a pádov. 69-ročný Merz mal veľkú politiku už veľakrát takmer na dosah, no počas svojej dlhej kariéry si narobil množstvo nepriateľov – a tým najväčším nepriateľom si bol on sám. Centristická koalícia, ktorú teraz vyrokoval, do úradu nastupuje uprostred hospodárskych a geopolitických otrasov a povedie ju ako človek s povesťou povahy, pri ktorej sa dá ťažko predvídať, ako sa svojej úlohy zhostí.

Merzovo dospievanie plné blahobytu v Sauerlande, dobre situovanom vidieckom katolíckom regióne na západe Nemecka, a jeho právnické kariérne začiatky nie sú pre budúcu tvár stredopravej Kresťanskodemokratickej únie (CDU) neobvyklým scenárom. Po krátkom pôsobení v Európskom parlamente, ktoré ho podľa mnohých jeho spolupracovníkov natrvalo poznačilo, sa v roku 1994 dostal do Bundestagu a rýchlo sa preslávil ako ambiciózny pravičiar, ktorý presadzoval nekompromisné návrhy, ako napríklad vštepovať prisťahovalcom nemeckú kultúru.

Jeho vzostup, ku ktorému mu pomohol blízky vzťah s Wolfgangom Schäublem, veľkopodnikateľom, ktorého Merz nazval „najbližším priateľom... akého som kedy v politike mal“, sa zdal nezvrátiteľný, kým nenarazil na nehybný objekt menom Angela Merkelová. Táto líderka CDU v roku 2002 Merza z vrcholných kruhov strany vyhodila.