Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Téma .týždňa: Dano

.týždeň .témy

Absolútne nečakane zomrel herec a hudobník Dano Heriban. Jeden z najväčších talentov nielen svojej generácie. Bude nám veľmi chýbať.

Téma .týždňa: Dano
FOTO: SND

OBSAH

Naplniť scénu zmyslom .marian Jaslovský
Hippocampus Hippocampus (morský koník Dano Heriban) .viliam Klimáček
Šťastlivcev a Nešťastlivcev slovenského divadla .karol Mišovic
Za Dankom Heribanom .michal Havran ml.
Hlúpy človek nevie hrať komédiu .róbert Mankovecký
L

Naplniť scénu zmyslom

.marian Jaslovský .témy

Toto bude osobné. V roku 2008 prišiel do môjho petržalského bytu s tridsaťkilovým synťákom Yamaha Motif, ale zatiaľ si ho len odložil. Dohodli sme sa, že po vzore Jara Filipa začneme prácu prestávkou, tak sme išli do neďalekého podniku na jedno.

tak dobre, na dve. Tímbilding. Veľmi sme sa vtedy nepoznali. Zobral si so sebou ku mne aj spacák a mal obuté trekové topánky. Bol nomád. Tak som ho spoznal. 

zmysel, ktorý napĺňa scénu

Našou úlohou bolo nahrať hudbu do predstavenia GUnaGU Ginsberg v Bratislave. Niečo sme tam išli hrať naživo a nejakých 10-12 motívov sme mali nahrať v mojom vtedy bytovom štúdiu. Dal nás dokopy scenárista a režisér Vilo Klimáček a veľmi dobre urobil. Šlo to ako po masle a zabavili sme sa. Niečo som mal pripravené, on nemal pripravené nič, ale sypal nápady ako z rukáva a počas tej noci sme to nahrali. Bol to príjemný človek, s ktorým chceš pracovať.

V tej hre hral tak, že ma mrazilo a bol to krásny Klimáčkov text, pocta Osamelým bežcom. Neviem, či ho Vilo písal pre Dana, asi áno. Dano bol obrovský, zdalo sa mi, že som nebol nikdy taký dospelý ako on, a to bol o 18 rokov mladší. V zuboch sme všetci pocítili ten škrípavý prach normalizácie, ale aj krásu, zmysel, ktorým naplnil scénu.

piesne idúce do hĺbky

V tom istom roku – 2008 – nahral Dano album Leporelo. A rýchlo som sa stal fanúšikom jeho ako pesničkára. Toto som napísal v recenzii: Heriban má talentu, že by ho mohol Lrozdávať, ale ide do hĺbky, z piesní cítiť, že nie sú produktmi prvého nadšeného poryvu, ale výsledkom sústredeného procesu – od veľmi osobných textov a osobitej hudby až po premyslené aranžmány a veľmi dobrý zvuk, Heribanovi bol vo fázach aranžovania a nahrávania dôstojným partnerom basgitarista, gitarista a zvukár Filip Hittrich. 

WALDEMAR ŠVÁBENSKÝ

Tretím človekom je bubeník Jakub Hittrich. Heriban nás pozýva do svojho sveta bez okázalých gest, intelektuálnej nadradenosti, nudy. Je pesničkár, ale aj hudobník, a zaujíma ho nielen „čo“, ale aj „ako“, a predovšetkým „prečo“. Možno aj to bol dôvod, prečo si album vydal vo vlastnej réžii. Dnes by som dodal, že  práve tým perfekcionizmom sa odlišoval od Jara Filipa, ku ktorému ho mnohí prirovnávali, z čoho nebol nadšený.

zrelosť

Album Leporelo ma zaujal, nasledujúci Na jeden dych (2012) už vyslovene rozpohyboval. Dano citeľne ožil. K slovu prichádza aj radosť v podobe funkového groovu, inštrumentálnej pestrosti, napríklad dychová sekcia v niekoľkých skladbách. Heriban má schopnosť zložiť hit, ale naznačuje to len žmurknutím oka. Napríklad v odpichovke Šepkárka príde refrén až na konci. A taký, že nám bzučí v hlave pekných pár dní.  Alebo v ďalšej chytľavej veci Ďakujem za október je basové sólo. Basové sólo, chápete. Ďalšou polohou sú elegantne swingujúce veci, napríklad Gerda s prekvapivou pointou. Dano bol skvelý textár. 

precítiť obavy

Potom sme spolu hrali v Remixe – to bol zostrih najúspešnejších scén z dovtedajšej histórie GUnaGU, veľmi príjemná revue a malo to obrovský ohlas. Užíval som si to, ale vždy som sa tešil aj na asi desať zákulisných minút. Zuzky Šebová a Porubjaková mali dlhý výstup, počas ktorého sme sa vzdialili. Kým sa diváci váľali od smiechu, my sme sa rozprávali.

 „Ako bol mimoriadny herec, tak v osobnom živote nič nehral, nikdy.“

V jednom období (hralo sa to tri roky) veľmi vážne. Dano vtedy dochádzal z martinského divadla a nezažíval úplne idylické obdobie, čo sa týka osobného života. S napätím vybehol hore schodmi, aby prijal SMS-ky, lebo v tej pivnici nebol signál. A tešil sa alebo sa (to bolo častejšie) ponoril hlbšie do neistoty. Vtedy som spoznal, ako veľmi vie precítiť obavy, nádeje, úzkosti. A potom vyšiel na javisko a bol zasa veľký. A potom skončilo predstavenie a po klaňačkách sadol do auta a proti noci vyštartoval do Martina. Lebo mal ráno skúšku.

posledné dejstvo

Dano napokon našiel svoju lásku, rodinu, aj keď pokoj zatiaľ nie. Veľa pracoval. Pribudli seriály, televízne programy, angažmán v SND. Stal sa známym. Urobil dva skvelé albumy pre deti aj dospelých v rámci projektu Čosi úsmevné. Nepodceňoval detských poslucháčov a rodičia mu boli vďační. Pretože ich deti si pýtali inteligentnú hudbu, ktorá im všetkým pomáhala rásť. Takto sme ho počuli naživo aj na minuloročnej Pohode. Mal toho veľa a potom sa rozhodol vypnúť a venovať sa iba hudbe. Jeho posledný album O2H je skvelý. 

V polovici januára, po tom, čo ho vydal, sme robili rozhovor. Boli sme natešení, že sa po rokoch vidíme, a bol, ako vždy, absolútne úprimný. Ako bol mimoriadny herec, tak v osobnom živote nič nehral, nikdy. Svoje obavy, aké som zažil v rámci našej zákulisnej pauzy, preniesol na rodinu, synov. Sú to moji vajkonosiči, hovoril hrdo. 

Ako to skončilo, viete. Čokoľvek by som napísal o jeho predčasnom odchode, bol by to patetický bľabot. Držme v hlave radšej to, čo a čím žil a čo tu nechal, aj keď divadlo je taká mandala, ktorú rozfúka derniéra. Aj v tom je jeho krása.  

L

Hippocampus Hippocampus (morský koník Dano Heriban)

.viliam Klimáček .témy

Danov odchod nás, jeho priateľov, šokoval rovnako ako tisícky jeho verných divákov a poslucháčov.

mnohí z nich akiste nevedia, že ešte predtým, než stvárnil vynikajúce roly v Komornom divadle Martin, ocenené Doskami, predtým, než sa stal členom SND, predtým, než vydal prvé cédečko svojich piesní, a dávno predtým, než očaril tisíce televíznych aj filmových divákov svojou komickou energiou, ktorá dokázala v pravý čas zvážnieť, zahral aj mnoho postáv v divadle GUnaGU, kde sa naplno presadila jeho jemná komika a introvertný humor.

Aký bol človek D.H. v týchto formatívnych rokoch? Rukatý, nohatý, vysoký, tak sme ho nazývali, nadaný komik s ukrytou náložou mierneho pátosu a autentickej tragiky, ktoré v ňom naplno odpálili až ďalšie divadlá, Bohom nadaný skladateľ, pesničkár a spevák. V divadle GUnaGU prvýkrát vystúpil v roku 2005 v hre www.osamela.sk. Hral morského koníka vytetovaného na koži ženy, ktorá mužov stretáva iba na internete (nezabudnuteľná Slávka Halčáková, jeho budúca manželka). Žena je extrémne osamelá, a preto koník ožije, zostúpi z kože a chce s ňou žiť. Vzťah sa ale končí tragicky. Živú hudbu do predstavenia, ktoré bolo pôvodne operným libretom pre Anglicko, hrala skupina Longital a Dano takmer nepotreboval slová, lebo hral jeho výzor, charizma a zjav.

Morský koník sa latinsky povie Hippocampus Hippocampus. A časť mozgu zodpovedná za emócie sa tiež volá hippocampus. A tak koník Hippocampus dopláva do hippocampu našej hrdinky a vzťah, ústiaci do tragédie, sa môže začať. To, čo máme hlboko v hlave, sa vlastne nedá celkom odstrániť, iba ak – odstránime seba. Tie vážne tóny boli v Danovom herectve už od začiatku jeho umeleckej kariéry a mal som ich v sebe aj ja ako jeho vtedajší autor a režisér. Možno sme ich obaja šikovne skrývali, ale to temno napriek tomu vyrážalo spod bieleho vápna ako škvrny na slnku. 

ROBO HOMOLA/STUDIO 85 MM/WIKIMEDIA COMMONS

Svoj nielen herecký, ale aj muzikantský esprit prejavil prvýkrát v Ginsbergovi v Bratislave. S Marianom Jaslovským vytvorili jazzové duo v dokudráme o roku 1965, keď Bratislavu na pár dní navštívil Allan Ginsberg. Vyšportovaný Dano hral Básnika, esenciu skupiny Osamelí bežci, o ktorých Miroslav Válek svojho času povedal – básnik musí byť chorý a vy ste všetci takí až nechutne zdraví, a pritom s talentom... dá sa tomu rozumieť? 

„Netuším, či budúci život existuje, a ak, či v ňom budem včela, kameň či oblak, no tuším, že Dano by mohol byť morský koník.“

Hru som napísal na základe skartovaného zväzku Štátnej bezpečnosti č. 591839, ktorý sa mi podarilo získať v pražskom variante Ústavu pamäti národa, zachovanom aspoň na mikrofišoch. Na celuloidovom štítku desať krát desať centimetrov bolo prefotených 80 strán textu, z ktorého polovica bola nečitateľná, ale veľa z týchto smutných bizarností sa pre literárnu históriu podarilo zachrániť a vydali sme ich ako prílohu bulletinu.

Keď sme inscenovali hru Závisláci, inšpirovanú skvelou knihou Naomi Klein No logo, napísal som podľa nej antikorporátny monológ, ktorý Dano vzápätí zhudobnil. Iba on, elektrický klavír a jednoduchý sampel stvorili čosi ako desaťminútové mini oratórium. I am workaholic, I am alkoholic, I am shopaholic, I am too sympatic, spieval a pri poslednom slove sa čarovne usmial do publika. A bolo jeho. Nikdy som mu to nepovedal, ale moment zrodu nápadu, pri ktorom chemicky reaguje hudba s textom a vzniká oslnivé svetlo, patrí k mojim najsilnejším divadelným zážitkom.

Potom hral ešte DJ-a v Historkách z fastfoodu, aj v mojom komiksovom muzikáli Roger Krowiak na Novej scéne a jazdu na húsenkovej dráhe menom GUnaGU zakončil v Remixe, kde sme remixovali ukážky z našich najlepších hier, lebo sme mali práve tridsiate narodeniny. Vtedy už hrával v Martine, tuším bol chvíľu na voľnej nohe, prijali ho do SND, vydával ďalšie cédečká a veľa pracoval pre televíziu a film. Ostatné roky som ho vlastne nevidel, ale posielal som mu pozvánky na predpremiéry pre priateľov GUnaGU a on sem tam zavolal, že Vilo, ja sa stále cítim byť vašim priateľom, ale prepáč, nestíham. Nevadí, hovorieval som, v budúcom živote to napravíme.

Netuším, či budúci život existuje, a ak, či v ňom budem včela, kameň či oblak, no tuším, že Dano by mohol byť morský koník. V tom prípade si prajem byť rybou, aby sme si ešte spolu poplávali. Chápete správne – budeme mlčať. Načo slová.

Dano, nech tam, kde si, je s tebou pokoj a mier.

L

Šťastlivcev a Nešťastlivcev slovenského divadla

.karol Mišovic .témy

Ostrovského Lesom zavŕšil Dano Heriban svoje osemročné angažmán v martinskom divadle, počas ktorého sa vypracoval na jednu z najosobitejších hereckých autorít mladšej strednej generácie. V hre sú dve úlohy potulných hercov.

nešťastlivcev je tragédom a súčasne človekom, ktorý verí v silu ilúzie umenia a znechucuje ho pretvárka reálneho života. Jeho opakom je Šťastlivcev, hedonistický komik. Dano sa hodil pre obe postavy, ale začínajúci režisér Lukáš Brutovský sa rozhodol rozvinúť jeho dramatickú tvár. Danov Nešťastlivec sa stal herecky sugestívnym portrétom priam romantického idealistu, ktorý neznižuje svoju hodnotovú latku ani v tieni sociálneho nedostatku. Práve v tomto bode sa téma úlohy stretala so životným krédom jej predstaviteľa.

herecký prienik do podstaty

Danov herecký osud dosvedčil známu pravdu, že regionálne scény s menšími súbormi a redším počtom premiér vedia omnoho pozornejšie tvarovať talent umelca než veľké kolosy, kde je proces utláčaný prevádzkou. Do martinského divadla prišiel so skúsenosťami z rôznych štúdiových i kamenných bratislavských scén, kde ešte nedokázal v absolútnej miere rozvinúť svoj potenciál. Premena z typového na charakterového herca nastala práve v Turci. Tu rýchlo získal dôveru režisérov, ktorí sa nebáli pred neho klásť náročné výzvy. Bol titulným Shakespearovým Macbethom, Hollého Kubom, ale i Sofoklovým Kreontom vo Vládcovi Oidipovi. 

FOTO SND

Veľmi rýchlo sa odhalilo, že nie je hercom, ktorý by sa prevteľoval do postáv. Išlo o umelca s intelektuálnym nadhľadom, ktorý svojím – na prvý pohľad komótnym – prejavom pregnantne prenikal do myšlienkovej podstaty úloh. Pravdepodobne preto ho Roman Polák neobsadil do postavy titulného mizantropa v Molièrovej charakterovej komédii, naopak, stvárnil jeho alter ego – rezonéra Filinta, ktorý sa zdravým úsudkom snaží zmierniť horkokrvnosť odľuda neznášajúceho spoločnosť. Dano tak v štýle herectva doslova nasledoval glosátorskú brisknosť Milana Lasicu. 

„Akonáhle dostal na javisku možnosť spievať, a nebolo tých príležitostí málo, vokálny prejav sa stával jeho herectvom. “

keď sa vokálny prejav stane herectvom

V jeho herectve však pobadať aj odraz inej entity slovenskej kultúry – Jaroslava Filipa. Obaja boli skvelými hudobníkmi, ktorí dokázali svoje muzikálne vlohy prirodzene integrovať do činoherného prejavu. Hudobné zázemie Danovho herectva bolo badateľné najmä v precíznom zmysle pre pointu, presne vybudovanom rytme, ale i náhlom, a pritom stále prirodzenom strihu či eklektizme prostriedkov. 

Akonáhle dostal na javisku možnosť spievať, a nebolo tých príležitostí málo, vokálny prejav sa stával jeho herectvom. Aj preto bol dlho považovaný viac za hudobníka-herca než herca-hudobníka. To sa zmenilo až v roku 2012, keď dostal dve príležitosti na plnohodnotné poukázanie dvojpólovosti svojho talentu. Ľubomír Vajdička a Peter Pavlac uviedli dramatizáciu Roznerových memoárov Sedem dní do pohrebu a Dodo Gombár o chvíľu na to debutový diel sitkomu www.narodnycintorin.sk. V prvej inscenácii sa Dano predstavil minucióznou štúdiou Jána Roznera, keď takmer tri hodiny v absolútnej psychologickej presvedčivosti tlmočil zákutia jeho pohnutého osudu. Naopak, u Gombára vytvoril dynamickú figúrku večne pripitého národného básnika Janka Kráľa, kde dominoval zmyslom pre hrubozrnnú komiku, ale i duchaplnú sebairóniu. V oboch prípadoch išlo o tak prenikavé a výrazovo odlišné výkony, že ako jediný v doterajšej histórii získal dva roky po sebe cenu Dosky za najlepší mužský výkon sezóny. Preto jeho angažovanie do činohry SND v roku 2014 bolo logickým krokom aj rozhodnutím.

najvýraznejšia rola v SND

Na novom pôsobisku sa zreteľne potvrdilo, že sú mu najbližšími komorný javiskový priestor a nie artistné, ale, naopak, intímne introspektívne polohy. Preto za jeho najvýraznejší výkon na scéne SND možno považovať charakterovo nečitateľného, za každého režimu si komfort hľadajúceho Paľa z Karvašovej Polnočnej omše. Podnetné príležitosti na seba rýchlo nadväzovali, ale signifikantnou sa stala najmä tá posledná, priam symbolicky uzatvárajúca Danove javiskové pôsobenie. V magicky podmanivej inscenácii Bulgakovovho Divadelného románu stvárnil metafyzickú rolu – hudobne nadaného Kocúra. Aj tu sa prepojili množiny jeho umeleckej osobnosti, vďaka ktorým z malej postavy vytvoril výkon veľkého rozmeru.

Bez pátosu možno povedať, že slovenská kultúra v Danovi Heribanovi stratila jedného z najkomplexnejších súčasných umelcov – herca, hudobníka, textára. Umelca, ktorý sa nerodí každý deň.

L

Za Dankom Heribanom

.michal Havran ml. .témy

Takto si stál v lóži trnavského divadla ako vojaci, ktorí sa pozerajú na bojisko a plánujú svoju choreografiu.

stretli sme sa vtedy prvýkrát aj s Tvojou kapelou a sadli sme si, priateľstvo na prvý pohľad, rád si pri rozprávaní stál a bolo to veľmi divadelné, akoby si potreboval pohyb na posúvanie myšlienok, avšak na malom priestore, hore schodmi, dole schodmi, poza závesy a na dvor a odtiaľ späť a zároveň ako americký producent ešte pár minút pred vystúpením si sa zaoberal inými vystúpeniami a inými koncertami a rozmýšľal som už vtedy, či máš hranicu, či si dokážeš povedať, že robiť všetko, stále, zároveň je únavné, lenže pochopil som, že pre Teba bolo hranie, hudba, rozhovory stále iba pokračovaním toho istého v rôznych podobách, preto si dosiahol tak vzácnu mieru láskavosti a sústredenosti, veci si neoddeľoval, ale spojil, a s tým si pracoval tak, ako Ti to určil Tvoj talent a Tvoja pracovitosť, a veľmi som obdivoval spôsob, akým si sa dokázal vymaniť z toho všetkého a zároveň v tom všetkom ostať, akoby v strede bojiska, pevný, gravitačný bod, ako sa na Teba pozerali Tvoji muzikanti a Tvoji kolegovia pri hraní a odrazu si bol civilný, ale vždy si bol civilný, bez manierov, neuhýbal si a rád by som Ti povedal, že si mal uhnúť, ale vieš, aký si, takže teraz Dano, teraz už budeš iba chýbať a neviem, kedy dokončíme všetko, v čom sme chceli pokračovať. 

L

Hlúpy človek nevie hrať komédiu

.róbert Mankovecký .témy

S Dankom som sa stretol v roku 2006, hľadali sme hudobníka do projektu Štúrovci (koncert zrušený), ktorý sme pripravovali s Milom Kráľom v martinskom divadle, kde sme boli obaja zamestnaní – ja ako dramaturg a on ako umelecký šéf.

inscenáciu režíroval Dodo Gombár. Takto sme našli bubeníka Dana Heribana. Bol síce vyštudovaný akordeonista, ale Milo prišiel s tým, že hrá výborne aj na bicích. Oslovili sme ho, súhlasil so spoluprácou a prišiel hosťovať ako bubeník, a zároveň postava Ján Chalupka. Projekt bol veľmi úspešný, za hudbu sme získali Dosku a hrávali sme to veľmi veľa. Danovi sa to tiež veľmi páčilo a keď po roku, v roku 2007, dostal ponuku do stáleho angažmán v martinskom Slovenskom komornom divadle, súhlasil.

Vedeli sme, že prišiel skvelý muzikant, skvelý vyštudovaný herec, ktorý má skúsenosti s GUnaGU a podobne, ale v kamennom divadle nejako intenzívnejšie nepracoval. Daniel dostával príležitosti, začal robiť aj scénickú hudbu, hral hlavnú úlohu v Jégeho Ceste životom, stvárňoval Ladislava Nádašiho-Jégeho. Bola to inscenácia v réžii Rastislava Balleka pri príležitosti otvorenia novozrekonštruovaného Národného domu, a preto veľmi dôležitá. 

Prichádzali ďalšie a ďalšie úlohy, až dostal asi po roku a pol Zvedavú rozprávku, kde hral Jupitera. Prišiel som sa pozrieť asi na dvadsiatu reprízu a zistil som, že tá postava hrá úplne inak, ako bola naskúšaná – a excelentne. Daniel bol skvelý improvizátor a my sme sa o tom presvedčili po dva a pol roku spolupráce. Pritom sme vedeli, že vyhrával improligy a podobne. Začali sme rozmýšľať, čo na neho postaviť, aby sa využil tento jeho talent. Tých projektov bolo niekoľko.

HENRICH MIŠOVIČ/TASR

Väčšinou hral v komédiách, ale dostal aj hlavnú úlohu v inscenácii Ľuba Vajdičku Sedem dní do pohrebu. Bolo to o smrti Zory Jesenskej. Knihu napísal Ján Rozner, manžel Zory Jesenskej, významnej prekladateľky, ktorú komunistický režim vymazal z literatúry. Dano hral Jána Roznera. Zrazu padli všetkým sánky, lebo hral veľmi úprimne, obyčajne, ľudsky, citlivo. Malo to úžasnú odozvu u kritiky, dostal za to Dosku za najlepší herecký výkon sezóny a bol to jeho úplne iný rozmer. 

Tie komédie sme si však držali „v talóne“ a rok po tom sme vymysleli projekt, ktorý sa volal www.narodnycintorin.sk. Dano tam dostal úlohu Janka Kráľa. Bol to divadelný sitcom, podarilo sa nám urobiť päť dielov a postava Janka Kráľa sa stala absolútne kultovou. Dostal za ňu Dosku. Neviem, po koľkých rokoch sa stalo, že vyslovene smiešna komédia dostala takéto ocenenie. To bolo nebývalé.

Ten projekt sme skúšali veľmi krkolomne, iba jeden jediný týždeň vrátane napísaného textu a skomponovanej hudby. Začali sme vo štvrtok, v nedeľu voľno a  v piatok bola premiéra. Pesničky sme si podelili – Dano jednu, ja jednu a Geišberg jednu. Danove prvé nápady boli excelentné, v pesničkách aj herecké. Ponúkol päť verzií, sypal, sypal, sypal. Bol veľmi inteligentný, mysliaci človek. Hlúpy človek komédiu hrať nevie. Musí poznať mieru, tempo a nájsť pointu, nehovoriť to isté, lebo ľudia sa nesmejú dvakrát na tom istom. V tom bol úžasný a nenahraditeľný. 

Som veľmi rád, že som s ním mohol prežiť osem rokov – aj na javisku, lebo som v tých projektoch aj hral. Bavilo ma to, lebo každá repríza bola iná. Ako dramaturg som mu mohol nájsť alebo dokonca napísať vhodné texty. 

úplne iný Heriban

Prežil som s ním aj veľa času v nahrávacom štúdiu. To bol úplne iný Heriban, to už sa nebrali tie skvelé nápady na prvú, ale babral sa s výsledkom dlho. Keď robil hudbu, viac veci vysedel, rozmýšľal nad nimi, urobilo sa viac verzií a hľadali sme riešenia. Nebol jednorozmerný človek, ku každému druhu umenia pristupoval inak, ale vždy bol mysliaci a kreatívny. Ale aj improvizáciu robí lepšie človek, ktorý vie hlboko preniknúť do vecí, vie nad nimi uvažovať. Môj slávny spolužiak z VŠMU, trubkár Juraj Bartoš hovorieval, že improvizácia nie je nejaké bezbrehé vymýšľanie, ale skladanie vzorcov, ktoré už máš zažité v sebe. A musíš ich mať veľa, aby si hral dobre. 

A ešte mal jednu zvláštnu vlastnosť – aj keď sme šli hrať hoci dvestú reprízu nejakej hry, mal trému a na javisko šiel so stiahnutým hrdlom. Ale stačil jeden impulz od divákov alebo od kolegu, zažiarili mu oči a išiel.

Ďalšieho takéhoto herca/hudobníka na Slovensku nepoznám.

Tento text vznikol prepisom telefonátu s R. Mankoveckým.

.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite