Inflácia tvrdo útočí na naše peňaženky a každé euro rýchlo stráca svoju hodnotu. Ak budú ceny naďalej rásť, ľudia začnú hľadať vinníkov a utiekať sa k falošným prorokom. Páky majú v rukách jedine centrálne banky, ktoré infláciu samy vytvorili. Boj s rýchlo sa šíriacim plameňom však môže viesť k podobnej kríze, akú sme zažili v roku 2008.
Nielen energia, ceny rastú naprieč celou ekonomikou. Centrálne banky dekádu tlačili peniaze a inflácia nebola nikde na dohľad. S rokom 2022 sa vrátila so silou, akú sme nevideli niekoľko dekád. Ako ďalej?
desiateho apríla 2020 sa na spravodajskom portáli CNBC objavili na titulnej strane dva titulky. Prvý znie „najlepší víkend na akciovom trhu od roku 1938“ a druhý „za posledné tri týždne prišlo o prácu 16 miliónov Američanov. Áno, čítate správne, tieto titulky boli uverejnené 16. 4. 2020 a nie prvého apríla 2020. Nejde teda o prvoaprílový žartík či o recesiu. Svet sa zbláznil, no straty lucidity trhov badať už dekády, najneskôr od spľasknutia Dotcom bubliny. Reakciou centrálnych bánk bola vtedy politika kvantitatívneho uvoľňovania, teda noblesný názov pre bohapusté tlačenie nových, karpišovskou terminológiou „zlých peňazí“ do systému. Doláre, eurá, libry sa množili, no reálne bohatstvo ľudí prinajlepšom stagnovalo.
Predstavme si záchytnú kaďu na dažďovú vodu, do ktorej priteká voda. Táto záchytná nádoba ju zvláda zachytávať, kým nie je príliv priveľký. Ak množstvo vody stúpne, tak sa kaďa jednoducho preplní a nadbytočná voda sa začne vylievať mimo nej na cestu. Bežná reakcia by bola prestať liať vodu do kade, no reakcia centrálnych bánk bola počas covidu-19 presne opačná. Napriek tomu, že kaďa dávno pretekala, neprestali sme do nej prilievať šialené množstvo vody. V USA nalial Fed do systému 40 percent nových dolárov a ECB 30 percent nových eur.
Rakúski ekonómovia bili na poplach a upozorňovali, že pri tomto šialenom tempe kreovania nových peňazí bude musieť všetko zdražieť. Centrálne banky sa len usmievali a prilievali olej do potenciálneho inflačného ohňa. Dnes sa tvária, že s tým, že olej je horľavina, nerátali. Snaha naliať do kade s limitovaným objemom viac vody nie je nová a ostatná dekáda môže byť definovaná ako dekáda kvantitatívneho uvoľňovania.
„Nulová úroková sadzba je kapitalistický nezmyslel, no zvykli sme si na ňu a užívali sme si politiku lacných peňazí.“
Nulová úroková sadzba je kapitalistický nezmyslel, no zvykli sme si na ňu a užívali sme si politiku lacných peňazí. Úroky okolo nuly však už nemohli trhy ohromiť. Je to ako so závislým človekom. Aby prišlo k uspokojeniu a upokojeniu sa, musí sa dávka neustále zvyšovať. Centrálne banky vedomé si tejto závislosti teda prišli s novým nápadom a ich šialené idey gradovali. Záporné úrokové sadzby prišli na svet a boli sprevádzané rovno helikoptérovými peniazmi, ktoré nadžgali ľuďom do gágorov rovnako, ako sa štopú husi pri výrobe foie gras.
Ak by sme si prispôsobili starú anekdotu, mohla by znieť
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
