pred piatimi rokmi sa zúčastnilo na voľbách do Európskeho parlamentu len 13 percent Slovákov. Aký konkrétny výsledok práce slovenského europoslanca ste na sebe pocítili za posledné roky vy?
Michal Šimečka: Napríklad keď SNS schválila špeciálny odvod pre potravinové reťazce. Aj aktivitou Richarda Sulíka sa ho podarilo prostredníctvom Európskeho parlamentu zastaviť. Vplyv na môj život má aj obmedzenie jednorazových plastov, ktoré bude mať priamy dopad na to, že v slovenských riekach skončí menej plastov. To je opatrenie, na ktoré by sa slovenská vláda nikdy sama neodhodlala.
Miram Lexmann: Veľa ľudí aspoň nepriamo profitovalo z toho, že poslanec Mikolášik presadil, aby sa sedemročné obdobie čerpania eurofondov, ktoré sme nestihli minúť, predĺžilo. Nestratili sme tak finančné prostriedky, ktoré sme mohli získať z EÚ. Mnoho ľudí so zdravotným postihnutím tiež profitovalo zo zmien, ktoré presadzovala Jana Žitňanská.
miriam, vo svojom programe tvrdíš, že zlo sa môže premeniť na dobro, ak dobrí ľudia ostanú verní hodnotám. Tvoj volebný slogan je: Vráťme Európe hodnoty. Čo je to za zlo, ktoré treba premeniť?
Lexmann: Základné princípy, na ktorých bola postavená EÚ, sú vytváranie spoločenstva národov, ktoré budú vzájomne podporovať ekonomický rast, budú udržiavať mier a spoločnosť, kde nemôže vzniknúť ďalší totalitný režim, ktorý by dehonestoval človeka. V byrokratickom procese EÚ akoby sa tieto princípy vytrácali. Najmä to, že politika má slúžiť človeku, jeho slobode a dôstojnosti. Konkrétne, ľudia v mnohých členských krajinách vnímajú ľahký nátlak EÚ v kultúrno-etických témach. Pri zahraničnej politike ide zas o tlak na krajiny tretieho sveta. Ten tlak sa vyvoláva práve prostredníctvom iniciatívnych správ.
vedela by si nám ponúknuť konkrétny príklad takejto iniciatívnej správy?
Lexmann: Existujú správy, ktoré sú súčasťou legislatívneho procesu Európskeho parlamentu. Iniciatívna správa je taká, pri ktorej si môže sám europoslanec zvoliť jej tému a napísať správu, ktorá nemá priamy dosah na členské štáty, pretože je len názorom poslanca. Spomeniem dve, ktoré sa často objavovali aj v našich médiách: správa Lunacek od rakúskej europoslankyne a správa Estrela od europoslankyne z Portugalska. Obe sa snažili redefinovať ľudské práva tým, že používali terminológiu, ktorá nie je v súlade s medzinárodným právom, zasahovali do kompetencií vzdelávania, ktorá je na úrovni členských štátov. Tieto správy potom schvaľuje celý parlament. Zatiaľ čo správa Lunacek bola schválená, Estrela nie.
AKG IMAGES/PROFIMEDIAMatthias Koeppel: Noc z 9. novembra. Olej na plátne, 2008.
a čo sa stalo po schválení správy Lunacek?
Lexmann: Viac-menej nič. Deje sa však to, že rôzne pracovné skupiny európskych inštitúcií sa odvolávajú na tieto správy s tým, že toto je názor EÚ. A hoci kultúrno-etické témy nepatria do kompetencie EÚ, v rámci iniciatívnych správ sa formuje názor Európskeho parlamentu na tieto témy. Nie je to tak, že by poslanec písal tieto správy vo voľnom čase, píšu ju zamestnanci frakcie a správa musí prejsť všetkými výbormi. Predstavte si, koľko ľudí sa stretáva, koľko času a energie s tým strávi a koľko financií sa minie na ich platy. Keďže členské štáty nikdy nedali kompetenciu EÚ na to, aby sa týmito témami zaoberala, nie je spravodlivé, aby sa to robilo týmto spôsobom.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.