Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Zápas o maďarské hlasy

.matúš Baňovič .témy

Maďarské národnostné sily sa trieštia podobne ako demokratická opozícia. Kam sa menšinová politická reprezentácia posunula za 29 rokov od Nežnej revolúcie? Môže ju ešte zjednotiť Béla Bugár alebo nastal čas na nového lídra? Je ním Zsolt Simon?

Zápas o maďarské hlasy VLADIMÍR ŠIMÍČEK/SME/PROFIMEDIA 27. máj 2011 Bratislava: Predseda strany Most-Híd Béla Bugár a jeho stranícka dvojka Zsolt Simon počas jedného zo zasadnutí Národnej rady Slovenskej republiky. Dnes sú z nich oponenti. Kto z nich osloví slovenských Maďarov viac?

formovanie národnostných strán do jedného celku bolo na začiatku deväťdesiatych rokov postupné. Najprv vznikli politické strany postavené na ideologickom princípe. Čo ich spojilo? „Typický maďarský pragmatizmus,“ hovorí komentátor Denníka N Peter Morvay, ktorý sa tejto téme venuje už celé roky. 

„Maďarskí politici pochopili, že musia byť jednotní, aby sa mohli dostať do parlamentu. Prioritou je pre nich aj to, aby sa dostali do vlády. Preto zväčša bývajú lojálnym koaličným partnerom. Dôležité pre nich vždy bolo vybojovať čo najviac pre maďarskú menšinu,“ vysvetľuje Morvay. Na čelo týchto strán sa postavil mladý, charizmatický Béla Bugár.

Slovenská väčšina začala Maďarov v politike vnímať až pod hlavičkou zjednotenej Strany Maďarskej koalície, ktorá vstúpila do vlády spolu s SDK v roku 1998. Predsedom strany sa stal Béla Bugár a vydržal tam až do roku 2007, keď ho vystriedal Pál Csáky. Strana sa začala štiepiť. Najprv odišiel Zsolt Simon, neskôr sa k nemu pridal aj Béla Bugár spolu s ďalšou skupinou. O dva roky neskôr založili slovensko-maďarský projekt Most-Híd, ktorý mal veľkú šancu na úspech. SMK a Budapešť odvtedy nepovedia Bugárovi inak ako zradca. 

rozdelená scéna

Most-Híd bol úspešný. Rok po založení oslovil dostatočný počet maďarských voličov a ešte viac oslabil doráňanú SMK, ktorá sa už nedostala ani len do parlamentu. Dotiahol to dokonca až do vlády Ivety Radičovej, čo bolo opäť považované za nevídaný úspech pre takú mladú stranu. Samozrejme, nedá sa ani len náznakom povedať, že bola založená na etnickom základe. 

Bugár dokázal osloviť viaceré slovenské a aj maďarské intelektuálne elity, ktoré ho v tomto projekte podporovali. Práve maďarská intelektuálna scéna sa po Bugárovom odchode dožadovala projektu, ktorý by považovali za zmysluplný. Boli tu však „chápadlá“, ktorým sa vôbec nepáčil.

31. marec 2007 Komárno: Béla Bugár a Pál Csáky na kongrese Strany maďarskej koalície. Csáky sa vtedy stal predsedom strany, keď porazil svojho šéfa Bugára o štrnásť hlasov, ten stranu o dva roky opustil.EDE DÖMÖTÖR/SITA31. marec 2007 Komárno: Béla Bugár a Pál Csáky na kongrese Strany maďarskej koalície. Csáky sa vtedy stal predsedom strany, keď porazil svojho šéfa Bugára o štrnásť hlasov, ten stranu o dva roky opustil.

Béla Bugár sa s Viktorom Orbánom pozná dlhé roky a do určitej miery aj spolupracovali, preto Orbána nahnevalo, keď si Bugár založil Most a rozštiepil slovenských Maďarov na dve časti. Ako vraj povedal na jednom stretnutí, Most-Híd je posledný tŕň za nechtom, ktorý ho ešte trápi. 

Nie je žiadnym tajomstvom, že Fidesz nalieva obrovské financie do SMK a do rôznych národnostných médií, ktoré by bez jeho peňazí neprežili ani deň. „SMK je filiálka Fideszu, ktorý vodcom strany garantuje nadpriemerné živobytie,“ myslí si komentátor denníka SME Peter Schutz a pridáva sa k nemu aj Peter Morvay. Strana takéto spájanie odmieta.

„Prečo sa maďarskí voliči, ktorí prestali podporovať Most, nevrátili k SMK?“

Po vytvorení Mostu sa začala otvorená „vojna“ medzi dvoma stranami, ktorá rozdelila celé južné Slovensko. SMK si zachovala svoje tvrdé jadro voličov, ktoré však bolo príliš slabé, aby stranu posunulo do parlamentu. Na druhej strane boli voliči Hídu, ktorí sa rozhodovali pragmaticky. „Prečo by mali podporiť SMK, keď Most má silnejší koaličný potenciál?“ pýta sa rečnícky Peter Morvay. 

V Moste mali pravicové politické strany záruku, že proti nim nevystúpia, vyšší koaličný potenciál bol zaručený aj slovenskými osobnosťami v strane, medzi ktoré patril napríklad František Šebej. Voliči Mosta však boli v očiach svojich susedov za zradcov, čo vytvorilo veľké barikády v maďarskej komunite. Až také, že dnes len málokto verí zmiereniu medzi SMK a Mostom.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite