všetko sa to začalo spustením predaja vstupeniek v septembri minulého roka. Na začiatku bolo nezmyselné nastavenie systému predaja spoločnosťou Ticketportal, ktorá umožňovala jednému záujemcovi zakúpiť až 12 lístkov na jeden hrací deň – štyri na zápasy v Košiciach, štyri na zápasy v Bratislave a jeden balík štyroch zápasov na jeden zo štadiónov. Lístky sa okamžite rozpredali, dokonca vtedy padol server a ďalej už lístky v prvej fáze predaja nebolo možné kúpiť. Nasledujúci deň sa na inzertných internetových serveroch (Bazoš.sk a pod.) objavili lístky za trojnásobne vyššie ceny. Išlo predovšetkým o zápasy slovenskej a českej reprezentácie.
Portál Šport.sk vtedy avizoval, že niektorí predajcovia dokonca priekupníkom pomáhali: „Jednej osobe predajca predal desať lístkov na jeden zápas, hoci ich mohol predať len štyri. Traja ľudia zasa kúpili 16 denných vstupeniek, hoci mali právo len na dvanásť. Nakoniec odchádzali približne so sto lístkami na zápasy Česka a Slovenska.“
Šéf Slovenského zväzu ľadového hokeja Martin Kohút upozorňoval ľudí, aby si lístky nekupovali na iných miestach ako u oficiálneho predajcu. Prisľúbil tiež, že zabezpečia systém tak, aby priekupníci nemohli kupovať lístky v maximálnych objemoch. Ale bolo už neskoro. V obehu už bolo veľké množstvo lístkov a je možné, že sa k priekupníkom dostalo omnoho viac vstupeniek, ako k slušným ľuďom, ktorí si chceli spraviť radosť a chystali sa vidieť v akcii slovenskú reprezentáciu.
systém na čiernom trhu
Situáciu na čiernom trhu .týždňu priblížil po prísľube anonymity Pavol. Ten si nakúpil niekoľko lístkov pre seba, zvyšné chcel výhodne predať na čiernom trhu, aby ho v konečnom dôsledku sledovanie majstrovstiev sveta priamo v hľadisku nestálo žiadne náklady. Postupne zistil, ako je systém predaja vstupeniek málo zabezpečený, ochranné mechanizmy Ticketportalu sú nefunkčné a vďaka telefonátom a SMS s ľuďmi, pohybujúcimi sa na čiernom trhu, sa postupne dostal „do obrazu“, ako systém funguje.
„Je možné, že sa k priekupníkom dostalo viac lístkov ako k fanúšikom.“
„Jednotliví priekupníci sa už navzájom medzi sebou dobre poznajú. Majú svoje čísla, no poznajú aj kupcov či záujemcov. Stačí, že ste sa im raz ozvali s tým, že od nich potrebujete nejaký lístok, už si uložia vaše číslo a len čo potrebujú predať lístky, napíšu vám SMS, či nemáte záujem.“ Lístky sú, pochopiteľne, predávané za rádovo vyššie sumy, než boli ponúknuté v oficiálnom predaji. Pavol ďalej dodáva: „Na túto prácu sú väčšinou najatí mladí chlapci, zväčša študenti, ktorí majú za úlohu v prvom rade lístky rezervovať hneď, ako prepadnú staré rezervácie. Vedia sa v systéme už pohybovať, stačí zopár sekúnd a vstupenky sú fuč. Ich ďalšou úlohou je potom ,zavesiťʻ lístky na Bazoš či iný portál alebo ich priamo posunúť svojmu ,šéfoviʻ.“
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.