Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Tri roky po utečeneckej kríze: Nemal Orbán pravdu?

.filip Minich .témy

Uplynuli tri roky a Európa sa zmenila na nepoznanie. Uzavreli sme sa do seba. Oplotili sa a zaplatili Turkom či rôznym štruktúram v Líbyi, aby ich tam držali. Mnohí ľudia hovoria, že Orbán mal od začiatku pravdu. Mali sme to vraj spraviť hneď. Naozaj? A dalo sa to vôbec?

Tri roky po utečeneckej kríze: Nemal Orbán pravdu? OLIVIER HOSLET/EPA 25. október 2015 Brusel, Belgicko: Nemecká kancelárka Angela Merkel a maďarský predseda vlády Viktor Orbán na začiatku samitu, kde lídri Európy preberali pokračujúcu migračnú krízu.

je tma a dosť zima. Od mora fúka studený vietor. No hlavne tá tma. Neskutočná tma. Už tretiu noc po sebe sa ich pokúšame nakrútiť. Zatiaľ stále neúspešne. Pri západe slnka vždy sadneme do prenajatého auta a s menšími prestávkami do rána hliadkujeme. Prechádzame hore-dolu celé východné aj severovýchodné pobrežie gréckeho ostrova Kos. Stále však nikde nikoho, na mori okrem čiernej tmy nie je vidno nič. Absolútne nič. Nečudujem sa, že im pretekajú cez prsty. To by museli byť všade okolo lode so špeciálnymi radarmi.

Je koniec septembra 2015, pár týždňov po tom, ako „ich Merkelová pustila do Európy“. Strávili sme tu tri noci a nič. Chceme to zabaliť, aj domáci hovoria, že more je čoraz divokejšie a ostrov má zrejme „najhoršie za sebou“. 

Krátko po šiestej ráno začne svitať. „Zastav, čo je to tam,“ hovorím zrazu. Vyzerá to ako plávajúci odpad, malá čierna škvrna na hladine. Prešlo desať minúť a už je nám jasné, že škvrna sa veľmi, veľmi pomaly približuje. To sú Oni! Od momentu, keď sme ich zbadali, prešla takmer trištvrte hodina, kým dorazili k brehu. Je ich osem, sú celí mokrí, trasú sa. Na sebe majú červené vesty a v rukách veslá. Vyskakujú z člna a my ich pritom filmujeme. V zmätku si ani neuvedomujú svoje prvé kroky vo vysnívanej Európe.  

Odkiaľ idú a koľko im to sem trvalo? – pýtam sa. Rukami-nohami, lámanou angličtinou vravia, že 14 hodín. Veslovali štrnásť hodín. Bez motora, na starom malom gumenom člne, s ktorým by som sa bál aj na Draždiaku, sa vydali z Turecka na vyše desať kilometrov dlhú cestu potme, krížom cez more. Ich pôvod sa pre jazykovú bariéru nedozviem, no nevyzerajú ako Sýrčania, ktorí tvorili gro prichádzajúcich. Títo boli odniekiaľ z južnej Ázie. Ich šanca legálne ostať v Európe teda bola minimálna a s veľkou pravdepodobnosťou sa tento príbeh skončil vyhostením. 

Len do konca mája 2015 malo do Grécka po mori priplávať takmer 38 000 imigrantov.Petros Giannokouris/AP/SITALen do konca mája 2015 malo do Grécka po mori priplávať takmer 38 000 imigrantov.

prečo ich nezastavili!

Európa problém dlho ignorovala. Prvé väčšie skupiny Sýrčanov sa začali v Grécku objavovať už v roku 2012 a ich počet postupne rástol. Na súši medzi Gréckom a Tureckom boli už v tom čase ploty a kontroly, preto prichádzali na člnoch po mori. Taliani na to dokonca upozorňovali už v roku 2011. „Lídri EÚ s približne 150-miliardovým rozpočtom a početnými inštitúciami, ktoré majú zaisťovať bezpečnosť kontinentu, si nemohli tento pohyb Európou, to, čo sa deje, nevšimnúť. Ak si to nevšimli, je to ešte horšia správa,“ hovorí Oľga Baková, dlhoročná novinárka, ktorá krízu viackrát osobne pokrývala.

Keď potom v júni 2015 prišlo počas jedného mesiaca na zopár gréckych ostrovov takmer 30-tisíc ľudí, všetci ostali pozerať s vyvalenými očami. V júli ich dorazilo 50-tisíc, v auguste 100-tisíc, v septembri takmer 150-tisíc. A to nebolo všetko. Október 2015 bol rekordný a do Grécka prišlo po mori vyše 210-tisíc ľudí, prevažne Sýrčanov. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.filip Minich .témy
.diskusia
.neprehliadnite