Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Dosť bolo menšieho zla

.michal Magušin .filip Minich .témy

Výsledky komunálnych volieb priniesli niekoľko vážnych otázok. Prečo súčasná moc slabne? Ako čítať výsledky opozičných strán a nezávislých kandidátov? Sú trendy z komunálu prenosné do parlamentných volieb?

Dosť bolo menšieho zla MARTIN HAVRAN/SITA 11. november 2018 Nitra: Novopečený primátor Marek Hattas v kruhu podporovateľov počas osláv volebného víťazstva.

prvé posolstvo komunálnych volieb je jednoznačné. Súčasná moc slabne – ak teda za súčasnú moc pokladáme najsilnejšiu koaličnú stranu Smer, ktorá Slovensko riadi už vyše desať rokov. To je fakt, aj keď šéf Smeru Robert Fico tvrdí, že jeho strana získala „napriek mediálnemu lynču“ uspokojivé výsledky. 

uspokojivé výsledky?

Otázkou je, čo Fico pokladá za uspokojivé. Keď porovnáme výsledky Smeru z komunálnych volieb v roku 2014 s ostatnými voľbami, ukazuje sa, že Smer v novembri 2018 stratil viac ako 8 percent starostov, a takmer 7 percent poslancov. V koalíciách s inými stranami to vyzeralo pre Smer lepšie, čísla sa blížia k tým spred štyroch rokov. Ak Fico vezme do úvahy celkový pokles preferencií Smeru z 34 percent v novembri 2014 na terajších 22 percent, možno cíti uspokojenie. Percentuálny pokles zástupcov Smeru v regiónoch nie je taký výrazný, ako celonárodný pokles podpory strany.

Isté množstvo ľudí, lojálnych Smeru, sa mohlo aj „ukryť“ pod označením „nezávislý kandidát“. V spolupráci s dátovým analytikom Matúšom Chládekom sme zistili, že z 1 232 nezávislých starostov a primátorov je 223 ľudí, ktorí pred štyrmi rokmi vo voľbách uspeli tiež, no vtedy pod straníckym tričkom. Z týchto 223 ľudí vyše tretina (37 %) odložila značku Smer-SD a rozhodla sa kandidovať samostatne. Výsledok sa teda dá zhrnúť do jednoduchého posolstva. Regionálne štruktúry Smeru opúšťajú ľudia a kandidujú ako nezávislí. Otázne je, či je to cielený manéver na udržanie si voličov za premisy „nezávislým sa darí viac”, alebo skutočný odklon od straníckej linky Smeru ako reakcia na celoslovenské politické dianie. S veľkou pravdepodobnosťou to bude kombinácia oboch faktorov.

„Regionálne štruktúry Smeru teda opúšťajú ľudia a kandidujú ako nezávislí.“

Existujú ešte ďalšie silné argumenty v prospech tvrdenia, že Smer slabne. Prvým je skutočnosť, že Smer prehral boj o symboly. Tými sa pred voľbami stalo Humenné, kde prehrala neslávne známa smeráčka Jana Vaľová, a Nitra, kde mladík Marek Hattas na hlavu porazil dlho vládnuceho primátora Jozefa Dvonča a Smer dostal „na frak“ aj v dôležitej Prievidzi, kde Katarína Macháčková (Spolu) dostala silný mandát viesť mesto turbulentným obdobím pri transformácii regiónu po útlme ťažby hnedého uhlia.

Kandidáti Smeru však hlavne neuspeli vo veľkých mestách. A práve tieto výsledky hovoria o sile strany ako značky, keďže v prípadoch väčších miest sa ľudia viac rozhodujú podľa strany, lebo kandidátov nemajú šancu dostatočne osobne poznať. Okrem Banskej Bystrice, kde vyhral Ján Nosko (nezávislý s podporou Smeru), utŕžili Smeráci výrazné porážky vo všetkých ostatných krajských mestách.

prečo Smer padá

Smer padá z viacerých dôvodov. Prvý rezonoval už pri župných voľbách. Spomínal sa aj teraz (napríklad v Nitre) a vystihuje ho spojenie „únava materiálu“. Smer je ideovo aj personálne vyčerpaný, ľudia jednoducho chcú výmenu starých tvárí, ktoré v meste, župe vládli 12 či 16 rokov. Nové tváre sa postupne objavujú, nie sú však z prostredia Smeru. Strane nepomáhajú ani škandály jej predstaviteľov, nominantov a prepojených podnikateľov, ktoré médiá pravidelne odhaľujú. Ďalším dôvodom regionálnych strát Smeru je rast SNS, ktorá má s ficovcami spoločnú časť voličskej základne. Svedčia o tom čísla. V roku 2014 mala SNS 41 starostov a 841 poslancov. Teraz má 160 starostov a 1 680 poslancov. Faktom je, že v roku 2014 boli národniari „na kolenách“, rok predtým vyhodili zo strany Jána Slotu a povesť SNS v tom čase vystihoval výraz „Slovenská národná straka“. V novembri 2014 mala SNS preferencie na úrovni 4,6 percenta, dnes má podporu vyše desať percent voličov. Silná SNS čiastočne parazituje na Smere.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite