Musíme vytvoriť kybernetický ekosystém

v živote ste toho stihli veľa. Po skončení školy ste v izraelských ozbrojených silách zastávali významné pozície v oblasti vývoja nových technológií, s hodnosťou generála ste z armády odišli do akademickej sféry, istý čas ste pôsobili v politike, vybudovali ste systém kybernetickej ochrany Izraela, napísali množstvo štúdií, niekoľko kníh, ste šéfom Izraelskej vesmírnej agentúry, profesorom na Telavivskej univerzite a s manželkou máte troch synov. Čo je tou hlavnou silou, ktorá vás celý život ženie k toľkým aktivitám?

Mohol by som vám dať páčivú odpoveď o idealizme a o práci pre bezpečnosť krajiny, ale ak sa nad tým viac zamyslím, najpravdivejšia odpoveď sa skrýva v slove zvedavosť. Vždy, keď sa začnem zaujímať o niečo nové, poháňa ma moja zvedavosť. Mám ju už od detstva, od čias, keď som ešte nerozumel, ako funguje svet naokolo.

v životopise máte veľa zmienok o udelení významných ocenení. Napríklad v roku 1972 ste získali ocenenie za vývoj bombardovacieho systému...

Je to zaujímavý príbeh. V Izraeli musí každý 18-ročný chlapec či dievča povinne nastúpiť do trojročnej vojenskej služby. Zo všetkých absolventov stredných škôl vyberieme percento najlepších, odložíme im vojenčinu a môžu najskôr vyštudovať na univerzitách. Po promóciách odslúžia v armáde štandardné tri roky plus jeden ďalší rok. Ako osemnásťročný som začal na Telavivskej univerzite študovať matematiku a fyziku. O tri roky som ukončil štúdiá a na vojenčine ma priradili k letectvu. Písal sa rok 1970. Prebiehala vtedy štvrtá izraelsko-arabská vojna, takzvaná Opotrebovávacia vojna. V tejto vojne prvýkrát v histórii Izraela došlo k zostreleniu nášho lietadla raketou zem-vzduch. Bol som mladý vojak s titulom z fyziky a matematiky, ale mal som aj skúsenosť s počítačmi a ovládal som programovacie jazyky. Poverili ma teda, aby som sa pokúsil vymyslieť systém, vďaka ktorému by lietadlo splnilo misiu a zároveň sa vyhlo zostreleniu. Dostal som nápad a umožnili mi zostrojiť prototyp. Ako som už povedal, od detstva som robil to, čo ma bavilo, no zároveň som mal šťastie, že mi moje okolie vždy umožnilo robiť to. V tomto prípade to boli moji nadriadení dôstojníci. Môj prototyp úspešne odskúšali priamo v boji. 

čo ste na tých lietadlách zmenili?

Keď moderné lietadlo chce niečo zbombardovať, potrebuje urobiť istý typ manévru. Vtedy sme používali americké lietadlá F-4 Phantom, ktoré mali v sebe istý druh počítača. Plánoval som preprogramovať počítač tak, aby pilot urobil len potrebný manéver a počítač zabezpečí vypustenie zbraní. Keď som sa však dostal k systémom v lietadle, zistil som, že v skutočnosti majú len analógové počítače, elektrické obvody, ktoré však nemôžete naprogramovať. Malo to výhodu v tom, že za desať minút som pochopil, ako systém funguje. Pridal som pár komponentov, aby som dosiahol svoj cieľ. Môj systém sa nainštaloval do všetkých lietadiel a odvtedy žiadne nezostrelili.

CORINNA KERN/LAIF/PROFIMEDIA21. február 2017 Beer Ševa, Izrael: Príslušník izraelských ozbrojených síl s okuliarmi na virtuálnu realitu počas hackathonu v priestoroch firmy We Work Studios. Izraelská obrana pred kyberútokmi stojí na vzdelaných ľuďoch a startupovom prostredí.

roky ste vymýšľali, ako zdokonaliť zbraňové systémy či vymyslieť nové. Tieto vynálezy však zabíjajú ľudí – aj keď v tej istej chvíli mnoho životov aj zachraňujú. Ako ste sa vyrovnali s morálnou dilemou, ktorá z takejto práce vyplýva?

V Izraeli je to jednoduché. V mnohých vojnách sme čelili útokom krajín, ktoré sú väčšie ako my. V takej situácii netreba veľmi riešiť dilemy. V Desatore je známe prikázanie: Nezabiješ. Zároveň sa v Biblii jasne píše, že keď vás niekto chce zabiť, môžete ho v sebaobrane usmrtiť. Dnes v Izraeli bojujeme proti terorizmu, čo je z hľadiska rozoznania nepriateľa oveľa komplikovanejšie, ako za mojich čias. Vtedy sme sa ako malá krajina museli každých pár rokov brániť proti útokom okolitých krajín. 

„Nie je zdravé, ak má štát masívny prístup do súkromia ľudí.“

Zakladatelia Izraela vedeli, že nedokážeme v takom nepriateľskom prostredí prežiť, ak okolité štáty neuznajú naše právo na vlastný štát. Teraz je nás asi šesť miliónov Židov, pričom nás obklopuje asi 400-miliónov Arabov. Šesť miliónov ľudí nemôže tomuto množstvu vnútiť, aby nás uznali. Sme len kvapkou v oceáne. Nemáme šancu početne ich prevýšiť. Jediný spôsob, na ktorý môžeme staviť, je ľudský talent. Sme si toho vedomí od úplného začiatku. Príkladom je skutočnosť, že sme vybudovali naše univerzity ešte predtým, ako sme vyhlásili samostatnosť. Od prvého dňa sme budovali našu obranu na niečom, čo Ben Gurion nazval „kvalitatívne ostrie“. A keď sa ho pýtali, čo myslí kvalitou, hovoril o dvoch veciach. Prvou je ľudský faktor – vzdelaní ľudia, ktorí môžu rozvíjať svoje nápady. Druhým faktorom je veda a technológia, o ktoré sa musíme opierať. Celý môj život je len jedným kúskom v tomto veľkom obraze.