Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Keby sme boli Rómovia, z Británie by sme sa už nevrátili

.denisa Gdovinová .filip Olšovský .témy .reportáž

Navštívili sme slovenských Rómov v anglických školách, hovorili sme s ich zdravotnými sestrami či politickými zástupcami. Videli sme realitu, v ktorej slovenskí Rómovia rozprávajú bezchybnou angličtinou, chcú byť policajtmi či lekármi a všetci naokolo ich v tom podporujú. Čo robia Angličania inak?

Keby sme boli Rómovia, z Británie by sme sa už nevrátili

klasická hnedá tehličková zástavba, typická pre celé Anglicko. V pozadí obrovský betónový komín, dominanta sheffieldskej štvrte Tinsley. V jednom z tých domov sa práve odohráva dôležitý deň rodiny Horvátovcov. Štvorročnú Galinu čaká prvý deň v novej škôlke. Rodičia jej obliekli ten najkrajší kabát a celý výnimočný deň si dokonca prišla natočiť slovenská dokumentaristka Hannah Skrinar.

Galina v škôlke najprv iba hanblivo postáva a skrýva sa za každý roh. Po pár hodinách sa však osmelí a pri spievaní pesničky o malom zajacovi už patrí k najaktívnejším deťom v triede. A to aj napriek tomu, že prízvuku pani vychovávateľky by nerozumeli ani mnohí skúsení angličtinári. Galina je Rómka. Aj s rodičmi sa doma rozpráva takmer výlučne po rómsky, po slovensky ani po anglicky až tak nevie. Doma na Slovensku by sa v klasickom vzdelávacom systéme príliš neohriala – skôr či neskôr, asi už na prvom stupni základky, by ju posunuli do špeciálnej školy. V kolektíve detí plnom malých Pakistancov, Bangladéšanov či Somálčanov však jej jazykový hendikep ostatných nijako extra nevzrušuje. Nevie? Naučíme ju.

„Škola rodičom povedala, že najlepšie bude, keď Ondreja pošlú na špeciálnu školu.“

Karol Bobek je desiatak. V slovenskom školskom systéme čosi ako ôsmak na základnej škole, v anglickom podobne – tiež ho o rok čaká dôležitý test, ktorý rozhodne o tom, na akú strednú školu sa dostane. S dôležitou výnimkou. Na Slovensku by sa Karol k výstupnému testu, takzvanému monitoru, s najväčšou pravdepodobnosťou ani nedostal. Podľa učiteliek na jeho základnej škole v Nitre bol Karol hlúpy. Až keď pred tromi rokmi prišiel s rodičmi do anglického Leicesteru, v škole zistili, že Karol hlúpy nie je. Len má vážny problém so zrakom, pre ktorý neprečíta malé písmená a nedovidí na tabuľu. A hoci mu anglická škola pomáha, ako vie, všetko napraviť nedokáže. Karol vinou zanedbanej starostlivosti na Slovensku asi do niekoľkých rokov príde o zrak úplne.

Z Karola však žiadny smútok necítiť. Naopak, takmer stále sa smeje a zanietene hovorí o tom, ako sa chce po škole venovať biznisu, keďže ho baví matematika. Priznáva, že na začiatku to bolo ťažké – keď prišiel, po anglicky nevedel ani slovo a v najhorších momentoch si aj poplakal. No potom objavil otcov slovník, každý deň sa naučil päť nových slov a dnes sa zvláda zapojiť do akéhokoľvek rozhovoru v triede.

Vo veľkom pomáha Karolovi aj škola. Keď sú v nejakej knihe číslice primalé, škola ich Karolovi zväčší alebo ho spolu s asistentkou vyšle do knižnice, kde „má také svetlo, pod ktoré si to podloží a vidí lepšie“. Dnes tak spravil prezentáciu o španielskom futbalistovi Sergiovi Ramosovi. Koniec koncov, Leicester je stále mesto plné futbalového ošiaľu a do začiatku majstrovstiev sveta vo futbale zostáva len pár dní. A, ako so smiechom poznamenáva ďalší slovenský Róm v miestnosti, Ramos je predsa tiež „gypsy“, tak je jasné, že si Karol vybral práve jeho.

Slovák Ondrej Oláh pôsobí ako asistent učiteľa na škole Babington v Leicesteri.Slovák Ondrej Oláh pôsobí ako asistent učiteľa na škole Babington v Leicesteri.

Ten ďalší Róm sa volá Ondrej Oláh. V krátkom sumári príbehov slovenských Rómov v Anglicku je ten jeho možno najsymbolickejší. Ondrej prišiel s rodičmi a súrodencami do Anglicka, keď mal jedenásť rokov. Na Slovensku chodil do základnej školy pri Rimavskej Sobote. Tam najprv prepadol Ondrejov brat, siedmak. Škola rodičom povedala, že najlepšie bude, keď ho pošlú na špeciálnu školu. Nielen to – najlepšie bude, keď s ním pôjde aj jeho brat Ondrej, piatak. „Možno som nebol najlepší študent, ale vedel som, čo robím, vedel som normálne po slovensky a nemal som žiadny problém s učením. Nedávalo to vôbec zmysel,“ spomína si Ondrej na moment spred ôsmich rokov. Vtedy sa jeho otec definitívne rozhodol: Takto to ďalej nepôjde. Ideme do Anglicka.

Podobne ako väčšina ostatných, ani on nevedel po anglicky s výnimkou vety „My name is Ondrej“ takmer nič. Ukázalo sa to pri vstupných testoch do školy – angličtinu pokazil, v matematike bol však dobrý. A tak ho škola po niekoľkých mesiacoch presunula do skupiny najlepších matikárov, kde si vycibril aj angličtinu. Po pár rokoch v škole patril k najlepším žiakom a obávané testy GCSE zvládol s výsledkom deväť áčiek, jedno béčko a jedno céčko z francúzštiny. V škole mu radili, aby išiel určite na dobrú strednú a potom vysokú školu.

Britskí učitelia sú prekvapení, koľko slovenských študentov s podobným príbehom ako Ondrej prichádza do ich tried. Organizácia Equality sa na to spýtala 61 slovenských a českých študentov v britských školách a prišla so zahanbujúcimi výsledkami – až 85 percent z opýtaných navštevovalo v domovskej krajine špeciálnu školu. Z toho iba štyrom percentám žiakov definovali špeciálny prístup aj v Británii.

Dnes má Ondrej devätnásť a po škole v Leicesteri sprevádza návštevy zo Slovenska. Tlmočí z angličtiny do slovenčiny, občas aj do rómčiny. Keby bolo treba, zvládne aj maďarčinu a možno aj tú neobľúbenú francúzštinu. Okrem toho v škole pôsobí ako asistent a spolu s Radou Európy rozbieha veľký projekt, v ktorom by mal školám na Slovensku, v Maďarsku či Česku pomáhať so zavádzaním inkluzívneho vzdelávania. A po lete príde ďalší veľký moment – prvý ročník na univerzite. Ondrej bude študovať psychológiu, hoci stále sníva o tom, že bude pilot. No to počká. Keď sa bol pred pár týždňami pozrieť na Slovensku a prešiel sa po svojej základnej škole, kde mu oznámili, že patrí na špeciálnu školu, uvedomil si, ako ďaleko to už teraz dotiahol.

Slovenskí študenti zo školy v Leicesteri spolu s ich pedagógom Markom Penfoldom.

ja, po mne brat, potom bratranec

Za príbehmi Galiny, Karola a Ondreja stoja tisícky ďalších príbehov slovenských rómskych detí žijúcich v Británii. Niektoré z nich prišli s rodičmi do ostrovnej krajiny už medzi prvými v prelomovom roku 2004, keď sa Slovákom otvoril britský pracovný trh a spustila sa prvá veľká vlna súčasnej rómskej migrácie. 

Ešte predtým, než sa tak v máji 2004 stalo, viedla česká sociologička Markéta Hajská výskum v komunite Rómov v okolí Prešova. Na základe dôsledných rozhovorov dospela k záveru, ktorý sa rýchlo ukázal ako mylný – žiadna migrácia do Anglicka u Rómov nehrozí. Výskumníčka v komunitách nenašla záujem o Britániu, všimla si, naopak, veľkú bariéru v jazyku a financiách na cestu do zahraničia. „Absolútne sme podcenili veľkú mieru spontánnosti v rómskej migrácii, ako aj ich schopnosť reagovať rýchlo a zorganizovať proces migrácie na úrovni rodinných sietí,” spätne hodnotí Hajská v štúdii, ktorá vyšla v roku 2017 pre Etnologický ústav SAV.

No už o pár mesiacov neskôr, v lete 2004, sa našli prví priekopníci, ktorí sa odvážili jazykovú bariéru prekonať. A kto si v Británii našiel prácu a podnájom, zaplatil neskôr cestu bratovi či bratrancovi a prichýlil ho u seba, kým si ten nenašiel obživu a vlastné bývanie. Pomôcť v začiatkoch ďalšiemu príbuznému bola potom aj preňho samozrejmá povinnosť. Je takmer nemožné vypátrať, kto bol prvý odvážlivec, ktorý reťazovú migráciu spustil. Každý z opýtaných má svoju vlastnú verziu príbehu a pravda sa presúva už na rovinu legendy. Možno však odhadovať, že príležitosť svojim príbuzným ponúkli tí Rómovia, ktorí v deväťdesiatych rokoch migrovali za prácou do iných krajín, najmä do Belgicka a dokázali sa flexibilnejšie usadiť aj na ostrovoch. Alebo aj tí, ktorí do Británie emigrovali v deväťdesiatych rokoch, prípadne ešte pred revolúciou so statusom azylanta.

Podobnú cestu má za sebou aj jeden z prvých usadlíkov v Anglicku, šesťdesiatnik Miloslav pochádzajúci z východoslovenskej dediny Bystrany. Aj on sa v roku 2004 odvážil do Anglicka len vďaka tomu, že ho prichýlila jeho teta žijúca v cudzine už od čias Nežnej revolúcie. Prišiel za ňou do mestečka Peterborough, vzdialeného asi hodinu od Londýna, no prácu si tam zohnať nevedel. Príležitosť sa ponúkla v meste vzdialenom asi tri hodiny cesty na sever, v Sheffielde. Po skupinu chlapov prišiel do Peterborough vraj priamo zamestnávateľ, Pakistanec, a minibusom ich odviezol do Sheffieldu, kde sa aj usadili. 

Miloslav potom dlhé roky pracoval v miestnej fabrike, tak ako mnoho ďalších slovenských Rómov roztrúsených po viacerých britských mestách – Sheffielde, Leicesteri, Peterborough, Leedsi, Glasgowe či Manchestri. Niekde sa usadila väčšina Rómov z Rumunska, inde pre zmenu z Česka. V Sheffielde pochádza vďaka reťazovej migrácii väčšina Rómov zo slovenských dedín Bystrany a Žehra. Ich presné číslo nikto nepozná, sheffieldskí lekári ho odhadujú na 6 000.

Obchod so slovenským tovarom v centre sheffieldskej štvrte Page Hall.Obchod so slovenským tovarom v centre sheffieldskej štvrte Page Hall.

Britské úrady, školy aj lekári, už zvyknutí na migrantov z Afriky aj Európy, zažili pri príchode slovenských Rómov predsa len civilizačný šok. „Najprv som si myslel, že to sú Pakistanci alebo Indovia. Keď potom jedna škola počula, že sú z východnej Európy, zohnala poľského prekladateľa. Lebo východná Európa, to pre mnohých hneď znamená Poľsko. Tak si viete predstaviť, že to boli vyhodené peniaze,” smeje sa Mark Payne, profesor na Univerzite v Sheffielde, ktorý vyučuje budúcich pedagógov. 

Práve od svojich žiakov z praxe počul, že do sheffieldskych škôl prichádzajú skupiny celkom odlišných žiakov. Nie sú to ani Poliaci a odlišujú sa aj od anglických Rómov. Nie sú podobní ani Pakistancom či migrantom z oblasti Karibiku, ktorí prichádzali do Británie po druhej svetovej vojne. Payne pritom zdôrazňuje, že vlna týchto migrantov bola doslova pomalšia – prichádzali na lodiach, v menších skupinách, najprv muži, za ktorými pomaly cestovali rodiny. Rýchlosť a efektivita reťazovej migrácie slovenských Rómov však Britov, ostrieľaných v integrácii nových susedov, ohromila.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

.diskusia
.neprehliadnite