Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

V4 sa hlási o slovo

.lukáš Krivošík .témy

Vyšehradská štvorka má populačný a hospodársky potenciál, aby v EÚ mocensky hrala ligu na úrovni Španielska, Talianska či štátov Beneluxu. No na to, aby sa ťažisko Európy presunulo sem, našej štvorici krajín chýbajú hlbšie predpoklady.

V4 sa hlási o slovo KRYSTIAN MAJ/FORUM POLAND/PROFIMEDIA 26. august 2016, Varšava, Poľsko: Stretnutie predsedov vlád štátov Vyšehradskej štvorky s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou.

časť západnej Európy vníma Vyšehradskú skupinu až od migračnej krízy pred dvomi rokmi, a to ako zoskupenie vzdorovitých štátov – tých, čo veľkoryso čerpajú z európskych peňazí, ale sami odmietajú byť solidárnymi. Hlavne v Maďarsku a Poľsku teraz opäť zaznievajú hlasy ospevujúce novoobjavenú zomknutosť krajín V4. S témou dvojakej kvality potravín, ktorú otvoril slovenský premiér Robert Fico, sa dokonca podarilo nájsť určitú dlhodobú spoločnú agendu pre Vyšehradskú skupinu. Poľsko, Maďarsko, Česko a Slovensko sa hlásia o slovo a neboja sa formulovať aj stanoviská, ktoré v Berlíne, Paríži alebo Bruseli spôsobujú nevôľu. No aký je vlastne výtlak tohto spoločenstva?

jeden z hráčov

Napriek snahe budiť dojem zomknutosti, Vyšehradská štvorka je veľmi asymetrickým zoskupením. Dala by sa opísať aj ako „veľké Poľsko a tri malé krajiny“. Zároveň ide o heterogénne zoskupenie. Slovensko je členom eurozóny, a preto nie je vylúčené, že sa stane súčasťou integračného jadra, o ktorom sa diskutuje, kým ostatné tri krajiny si ponechávajú svoje vlastné meny a ich vlády sa do jadra zatiaľ neponáhľajú. Prirodzene, členstvo v integračnom jadre a V4 sa nevylučujú, ale ukazuje to, že minimálne naša krajina má viac možností, ako naložiť so svojou budúcnosťou. 

„Hlavne v Maďarsku a Poľsku teraz opäť zaznievajú hlasy ospevujúce novoobjavenú zomknutosť krajín V4.“

Vnútropoliticky sa Budapešť a Varšava stretávajú s výčitkou nedemokratických tendencií, kým Bratislava s Prahou by v tomto neradi boli s nimi hádzané do jedného vreca. Pokiaľ ide o geopolitiku, Maďari nemajú s Ruskom Vladimira Putina problém, zatiaľ čo Poliaci sa ostro vymedzujú voči Moskve (naposledy kvôli pamätníkom sovietskych vojakov na poľskom území). Ani s tou spoločnou historickou skúsenosťou to nie je úplne presné. Iste, všetky štyri národy sme na štyridsať rokov skysli za železnou oponou. No predtým Česko, Slovensko a Maďarsko boli historicky súčasťou habsburskej monarchie, do ktorej z Poľska patrila len menšia časť... 

Kým sa V4 vezme ako celok, toto zoskupenie so 63-miliónmi obyvateľov, predbieha 60-miliónové Taliansko a približuje sa 67-miliónovému Francúzku. Ak by V4 bola samostatnou krajinou, svojím hospodárskym výtlakom by išlo o 15. najväčšiu ekonomiku na svete. No predbehli by ju ostatní veľkí európski hráči vrátane Talianska. Nemecká ekonomika je približne dvakrát väčšia a francúzska 1,5-krát väčšia ako ekonomika V4. Ak by Vyšehradská skupina dokázala v EÚ vystupovať zomknuto, išlo by približne o hráča hmotnostnej kategórie Talianska, Španielska alebo Beneluxu. Dôležité je však slovíčko „ak“. Každá z našich štyroch krajín má trochu odlišné záujmy. Z tohto dôvodu bude spoločný postup nutne len zriedkavý. 

Asi netreba pripomínať, že keď sa hospodársky výtlak V4 preráta na životnú úroveň jednotlivých obyvateľov, naše štáty za západnou Európou stále zaostávajú. Aj keď Česká republika a Slovensko v HDP na obyvateľa už predbehli niektoré juhoeurópske krajiny ako Portugalsko či Grécko. Okrem Poľska, ktoré má veľký vnútorný trh, sú ostatné tri krajiny mimoriadne závislé od exportu. Veľavravné je, že pre každý štát V4 je najdôležitejším obchodným partnerom Nemecko! Až ďalej sú susedia z V4. 

druhé nevoľníctvo

V našej verejnej debate sa rozdiel v životnej úrovni medzi západom a východom európskeho kontinentu často vysvetľuje štyrmi dekádami komunistickej totality a centrálneho plánovania. No tieto rozdiely majú ešte hlbšie korene a pokojne by sa dalo zájsť ďalej do minulosti. Ekonóm Daron Acemoğlu a politológ James A. Robinson vo svojej knihe Prečo štáty zlyhávajú, opisujú dve historické epizódy, ktoré mali rovnako silný vplyv na zaostávanie stredovýchodnej Európy. Podľa dvojice autorov tie rozdiely siahajú ešte do počiatkov novoveku.

V rokoch 1347 – 1351 zasiahla Európu ničivá morová epidémia, ktorej padla za obeť odhadom až tretina obyvateľstva. Výrazne tiež otriasla existujúcim feudálnym poriadkom. Pracovnej sily bolo málo, a tak si roľníci, robotujúci na pôde zemepánov, začali vynucovať zľahčenie svojich povinností. Teda aspoň v západnej Európe, kde sa vďaka tomu feudálna ekonomika postupne uvoľňovala v prospech rozvíjajúcej sa trhovej ekonomiky.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

.diskusia
.neprehliadnite