o strelných zbraniach sa v poslednom období rozpráva veľa. Už dlhšie sa napríklad ozývali sťažnosti na návrh Európskej komisie, ktorý chce sprísniť legislatívu okolo zbraní a začiatkom roka sa objavil aj kontroverzný český návrh ústavného zákona o používaní zbraní. Oba momenty však na pár dní zatienila jedna na pohľad obyčajná príhoda – zlodej v dome. Nešlo o obyčajný dom, ale o vilu herca a bývalého politika Milana Kňažka. A zlodej si namiesto lupu odniesol guľku v nohe. Azda všetci zástancovia držania zbraní sa tejto príhody, v ktorej sa obeť sama ubránila pred lupičom, bez váhania chytili a vystupňovali argumentáciu za svoje práva.
Na tom, že Kňažkov zásah proti votrelcovi bol (aspoň podľa dostupných informácií) ukážkový, panuje medzi odborníkmi zatiaľ konsenzus. Rovnako sa však všetci zhodnú aj na tom, že k tomu, aby bol človek pripravený na podobný zákrok strelnou zbraňou, vedie dlhá cesta. A množstvo mýtov, ktoré poznáme z románov či filmov, tu jednoducho neplatí.
ako to dať „na Kňažka”
„Na svete sú tri druhy ľudí: ovce, vlci a strážni psi,“ hovorí otec svojmu synovi, neskoršiemu slávnemu ostreľovačovi jednotiek SEAL, Chrisovi Kylovi, v scéne z filmu Americký snajper. „Niektorí ľudia chcú veriť, že zlo vo svete neexistuje. Keď náhodou príde pred ich dvere, nebudú mať poňatia, ako sa brániť. To sú ovce. Potom sú tu predátori, ľudia, ktorí používajú násilie na útlak druhých. To sú vlci. A nakoniec existujú tí, ktorí majú dar agresivity, potrebný na ochranu stáda. Je ich málo a ich poslaním je čeliť vlkom. To sú strážni psi.“ Táto definícia pováh pri konfrontácii so zlom pochádza z pera penzionovaného amerického podplukovníka Davida Grossmana. Keď ovce, psi a vlkov očistíme od patetického nánosu, dostaneme sa k prvému bodu návodu, ako to v krízovej situácii „dať na Kňažka“. Musíme spoznať samých seba.
„Medzi základné pravidlá patrí aj toto: keď vytiahnem zbraň, som pripravený ju použiť.“
Ovcou určite nie je Ľudovít Miklánek zo združenia vlastníkov strelných zbraní Legis Telum. Vysoký chlap v tmavej bunde, ktorý už fyzickým výzorom vzbudzuje rešpekt, nás víta v podzemnej strelnici DM Army v Trenčíne. „V prvom rade musíte mať mentálne nastavenie, aby ste boli schopní sa brániť. Niektorí ľudia to majú v sebe prirodzene a vedia to rozvíjať, iní menej, ale tiež si to môžu do istej miery vytrénovať,“ hovorí Miklánek. Veľa ľudí totiž reaguje pri stresových situáciách nesprávne. Len si spomeňte, čo ste cítili a robili, keď vás niekedy niekto nečakane fyzicky napadol, bežal oproti vám veľký zúrivý pes, alebo keď vám sprievodca vo vlaku so zvýšeným hlasom škaredo vynadal. Celé telo vám zamrzlo, mozog sa pod vplyvom stresovej reakcie zmohol len na základné operácie, dlho ste nedokázali zmysluplne reagovať. Ak ste sa v spomínaných situáciách našli, neznamená to, že na nasledovanie Kňažkovho príkladu môžete zabudnúť. Len budete potrebovať viac tréningu.
BORIS NÉMETHStrelnica DM Army, Trenčín: Zbraň dokážete efektívne použiť vo vypätej situácii len vtedy, keď na to máte prirodzené mentálne vybavenie, alebo ste si zautomatizovali správne reakcie tvrdým tréningom.
„Prihlásite sa na kurz, kde vás na stresové situácie pripravia. Prakticky to vyzerá tak, že účastník kurzu behá, robí kliky a drepy, až sa fyzicky značne vyčerpá. Potom inštruktori simulujú psychickú záťaž formou modelovania útoku inej osoby. Následne dostane do ruky zbraň, musí trafiť terč a rozlíšiť, ktorý z terčov je pomyselný útočník a ktorý len nezúčastnený pozorovateľ.“ Miklánek na základe vlastnej skúsenosti tvrdí, že ľudia po takejto drezúre často nie sú schopní na prvý pokus trafiť ani pár metrov vzdialený terč. Po tréningoch ste však na záťažovú situáciu viac pripravení. Automatizuje sa reakcia, ktorá vás zo zmrznutia rýchlo dostane do akcie. Urobíte krok od ovce ku psovi. To je však stále iba prvý krok na dlhej ceste.
zbraň ako auto
Dana Sekvencová sa dlhé roky venovala športovej streľbe. V Stupave mala v správe strelnicu, na ktorej pôsobila aj ako inštruktorka. Strelnicu už niekoľko rokov nespravuje, no stále sa pohybuje v uzavretom svete ľudí, pre ktorých sú zbrane neodmysliteľnou súčasťou života. „Na strelnici je to hlavne o troch skupinách – športových strelcoch, policajtoch a takých, ktorí sa pretekajú v tom, kto rýchlejšie vyprázdni zásobník. Tí ma mali najradšej,“ hovorí s iróniou v hlase Dana. Ako bývalá športová strelkyňa príliš „nemusela“ mačov, ktorí sa s pištoľou v ruke cítili silnejší. Navyše dodnes zastáva medzi strelcami nie práve populárny názor, že strelné zbrane ako nástroj na sebaobranu nie sú vôbec dobrý nápad.
Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.