sme v roku, ktorý je posledným rokom vlády? Je to aj posledný rok Roberta Fica ako politika s reálnym vplyvom? Je Robert Fico na odchode?

Štefan Hríb: Robert Fico založil svoju stranu v roku 1999 a prvýkrát sformoval vládu v roku 2006. Budúci rok to bude 21 rokov, odkedy bol prvýkrát predsedom vlády. Na prvú otázku, či je to posledný rok tejto vlády, sa mi zdá jasné, že to tak je, vláda v tomto zložení to už určite nebude. Aj keby sa hocičo stalo, tak SNS nemá percentá a Hlas asi tiež nie. Čiže posledný rok tejto vlády formálne a neformálne to určite je. A či je to posledný rok Roberta Fica? Mne sa zdá, že je. Napriek tomu, že veľa ľudí povedalo, že toto sme si mysleli už predtým, v roku 2015, 2019 a tak ďalej. Najskôr poviem taký matematický argument: čím dlhšie to je, tým je väčšia pravdepodobnosť, že už nabudúce to nebude. Čisto z hľadiska opotrebovania človeka tá pravdepodobnosť klesá. To ale nie je môj hlavný argument, prečo si myslím, že je to posledný rok Roberta Fica vo významnej funkcii. Ten hlavný je, po prvé, ekonomika. Vláda predložila návrh štátneho rozpočtu na budúci rok a je to rozpočet, ktorý znovu zvyšuje dlh Slovenska, ale vzhľadom k situácii, ktorá je na Slovensku, to nie je rozhadzovačný rozpočet typu predvolebných nárastov 14. dôchodku, lebo to sa už nedá. Ešte aj populisti tohto typu boli situáciou prinútení nerozhadzovať tak, ako by chceli. Určite chceli rozhadzovať viac, Kamenický povedal, že keby akceptovali všetky požiadavky jednotlivých strán, tak by bol deficit 8 percent HDP, ale bude „iba“ 5 percent. Hoci za tie tri roky nedokázali znížiť dlh, konsolidovať, robiť rastové opatrenia, skrátka nič, tak vo štvrtom roku si netrúfli urobiť taký rozpočet, ktorý by aspoň časť ich voličov nejako uspokojil. Bude to predvolebný rok, ale nás nečaká rozhadzovanie toho typu, ktoré by mohlo prehlušiť tú biedu, ktorú vytvorili. Toto je jeden dôležitý dôvod, prečo to Ficovi už nevyjde. Druhý dôležitý dôvod je triviálny fakt, že opozícia vyhráva v prieskumoch verejnej mienky už veľmi dlho a už veľmi dlho by podľa akéhokoľvek prieskumu nezostavila koalícia väčšinovú vládu. Je dosť málo pravdepodobné, že by sa to teraz nejakým zázračným spôsobom zvrátilo. Čiže nemajú na rozhadzovanie v takej miere, aby to prehlušilo všetko, čo nedokázali. Po ďalšie, verejná mienka nie je na ich strane. Ešte aj odborári im odmietli rozpočet, aj zamestnávatelia, ale aj odborári, ktorí boli od vekov na mečiarovskej a dlho na ficovskej strane. Nemajú na svojej strane ani takýchto spojencov. A posledná vec, tá je otázna, ale myslím si, že dopadne dobre. Fico by mohol niečo urobiť s takzvaným víťazstvom vo voľbách iba vtedy, keby urobil špeciálnu volebnú operáciu, ako to nazval Saša Duleba, že také sú voľby v Rusku, nie voľby, ale manipulácia volieb, ktorá sa tvári ako voľby. Fico by mohol pokračovať, keby zmanipuloval voľby, nedopustil ich, v spolupráci s Ruskom spôsobil sabotáž, nejaký výbuch. To je jediná, ale zúfalá cesta: spriahnuť sa s cudzou mocou proti vlastnej krajine až tak, že by tu reálne niečo vybuchlo a podobne. Nemyslím si, že to neurobia alebo že sa o to nepokúsia. Ale myslím si, a to hovorím roky, tak to iba zopakujem, že po 37 rokoch od Novembra 1989 – mimochodom, dnes, keď sa tu rozprávame, by mal Václav Havel 90 rokov – je odpor k tomuto druhu brutálneho násilia a manipulácie na Slovensku rádovo vyšší než v roku 1989, a to sa vtedy ukázal ako silný. Mne sa zdá, že pokus o zotrvanie pri moci nejakou strašnou zradou a spriahnutím sa s Ruskom nevyjde. Čiže toto sú moje tri dôvody, prečo si myslím, že je to nielen posledný rok tejto vlády, ale aj posledný rok Roberta Fica pri moci.

Marína Gálisová: Takže postupne, začnem tiež matematikou. Politické cykly nie sú hod kockou. Vždy, keď hodíš kockou, máš rovnakú pravdepodobnosť, že padne šestka. Ale voľby nie sú hod kockou a Robert Fico nemá pri každých voľbách rovnakú pravdepodobnosť, že mu padne víťazstvo. Druhá vec, súhlasím, že oni sa prirodzene ošúchali, a to im berie pravdepodobnosť víťazstva. Ľudia to berú trochu fatalisticky, pripomínajú, že sa Fico vrátil aj po vražde Jana Kuciaka a Martiny Kušnírovej, hoci to vyzeralo vylúčené. Ale to bolo úplne iné. Tam mu zahrali do karát vonkajšie okolnosti. Spojili sa dve prírodné katastrofy, pandémia a Igor Matovič, a preto sa mohol vrátiť. Nové prírodné katastrofy takéhoto rangu už skôr nehrozia, lebo tá najväčšia katastrofa, strašná ruská vojna proti Ukrajine a civilizovanému svetu, už beží. To nie je niečo, čo by nás už mohlo v akejkoľvek podobe zaskočiť. Ďalej hovoril si o financiách. Súhlas, oni už naozaj nemajú z čoho uspokojiť voličov. Už jediné, čomu sa venujú, je uspokojovanie svojich politických kamarátov, spojencov a potenciálnych spojencov. To je už prechod – od rozdávania  voličom, uspokojovania voličov, na čo je potrebných veľa peňazí, k uspokojovaniu a rozdávaniu svojim ľuďom. Budú dávať Tarabovi, ktorý prefíkane a zároveň úprimne priznal, že bude hlasovať od zákona k zákonu, od návrhu k návrhu. Čiže on bude stále chodiť s natiahnutou dlaňou a očakávať konkrétne veci za svoju podporu. Tu vidieť, že sa im krátia zdroje – už si to nevedia poistiť cez rozdávanie voličom, skúsia si to poistiť cez rozdávanie Tarabovi a podobným. Ale aj na to treba zdroje. A voliči budú iba nespokojní, lebo budú vidieť, že im sa nič nedostane, ale politickým pajtášom sa dostane – alebo to tak bude vyzerať. To ešte viac odpudí verejnú mienku. Ešte sa vrátim k matematike – všimnime si, že všetky tri strany tejto vládnej koalície idú dole v prieskumoch. Všetky tri. Smer ide dole, Hlas ide dole, SNS je úplne dole. Ani jedna z tých strán nejde hore. Tu môže byť problém, lebo to necháva priestor Republike, a obávam sa, že Republika bude vo voľbách silnejšia ako minule. Minule tiež mala mať podľa časti prieskumov 10 percent, aj viac, ale ani sa nedostala do parlamentu. No dnes sú niektorí ľudia ochotní voliť Republiku nie preto, že sa cítia ako fašisti, ale preto, že cítia znechutenie a absenciu alternatívy a vravia si, títo aspoň ešte neboli v parlamente. Podobní ľudia dostali do funkcie župana Kotlebu v Banskej Bystrici – voliči, ktorí neboli fašisti ani naklonení zlu, ale takí znechutení, že si povedali, hodím to tomu Kotlebovi, ten tam ešte nikdy nebol. A na záver, o ruskú špeciálnu volebnú operáciu sa tu určite pokúsia, viem si predstaviť, ako by sa o to mohli pokúsiť veľmi podrobne, aj to poviem, ak sa ešte budeme o tom baviť. No myslím si, že im to nevyjde, lebo Putin už nebude silnejší, ako je teraz. A aby to u nás vyšlo, musel by byť Putin silnejší, ako je teraz.

Martin Mojžiš: To, že Fico končí, bolo jasné v podstate hneď po voľbách. Očakával som, že sa mu to rozsype ešte skôr, než sa to rozsypalo, ale to načasovanie nie je zlé. On má ešte rok vládnuť v takejto zostave, a to fakt nebude ľahké. Ekonomická situácia, ktorá ich doviedla až sem, sa bude len zhoršovať. Napriek tomu sa zdá, že sa tam budú chcieť udržať zubami-nechtami. Už len kvôli vyšetrovaniam svojich trestných činov. Ale máločo charakterizuje dnešného Fica lepšie, ako ten Shootyho vtip, kde Fico s obrovskou otvorenou hubou kričí: „Myslíte, že mňa to ešte baví?“ Čo sa týka volieb, mám asi trochu iný názor ako vy. Podľa mňa sa o nejaké zmarenie volieb nepokúsia, pretože to nie je ľahká vec. Oni síce niektoré veci vedia robiť, vedia napríklad dosť veľa brať zo spoločných peňazí, ale väčšinu vecí robiť nevedia. Určite nevedia spravovať štát a podľa mňa nevedia urobiť ani špeciálnu volebnú operáciu. Keby to dostali na kľúč, keby im to niekto pripravil, tak verím, že by sa do toho pustili. Ale nemajú na to, aby to zorganizovali bez cudzích nôt. A Putin im to asi nedodá, usudzujem hlavne z toho, že to nedodal Maďarom. O Maďarsko mu muselo ísť viac než o Slovensko a netrúfli si to tam urobiť.

ŠH: Snažili sa.

MM: Ale snažili sa smiešným spôsobom, ak myslíme to podmínovanie ropovodu, plynovodu či čo to bolo. Myslím si, že sa do toho nepustia. Nechcem, aby to znelo ako nejaký prehnaný optimizmus, ako že sa netreba ničoho obávať. Treba byť pripravený, ale niekedy sa zlé veci, na ktoré je človek pripravený, nakoniec nemusia dostaviť.

BORIS NÉMETHŠéfredaktor časopisu .týždeň Štefan Hríb, zástupkyňa šéfredaktora Marína Gálisová a redaktor Martin Mojžiš.

okrem brutálneho postupu voči voľbám sa dá ako jeden z ich hlavných bodov očakávať to, čo im pomohlo v prezidentskom súboji medzi Pellegrinim a Korčokom: postaviť veci tak, že keď budete voliť nás, bude tu ako-tak mier, a keď budete voliť tých druhých, tak tu bude vojna. Použijú to?

ŠH: Áno, majú to overené z prezidentských volieb, voľby 2023 boli ešte o inom, takže toto ešte nie je také ošúchané. Viem si predstaviť, keďže nemajú čo iné predviesť, že sa pokúsia predviesť tú bláznivú obrátku, ktorú predvádzajú stále, a teraz ju predvedú vo voľbách: „My sme za mier a ostatní sú za vojnu.“ A pri poznaní slovenského internetu, pri poznaní časti slovenských voličov to v nejakej časti podľa mňa zaberie. No nemyslím, že im to celkovo vyjde. V prípade Pellegriniho sa má za to, že to do veľkej miery rozhodlo to druhé kolo. Neviem, či je to úplne tak, ale má sa za to, že veľký podiel na tom, že to zvrátil Pellegrini, a hoci v prvom kole prehral, tak v druhom kole vyhral. Myslím si, že im to nebude stačiť, najmä z tých dôvodov, o ktorých sme doteraz hovorili: ošúchanosť, neschopnosť, nedoručenie výsledkov, nie dobrá ekonomická situácia a tak. Ale pripúšťam, že to môže byť dosť dôležitý jazýček na váhach. Nie dostatočný, ale silný. Čo myslíte