keď sa v roku 2025 rozhodla austrálska vláda obmedziť deťom do 16 rokov prístup k sociálnym sieťam, mnohí odborníci zostali zaskočení. Máme naozaj dostatok vedeckých poznatkov na to, aby sme podporovali také radikálne rozhodnutia? Invázia sociálnych sietí ovplyvňuje ľudský mozog na mnohých úrovniach. To znie presvedčivo, ale dôkazy majú fragmentovanú podobu a nájsť priame usvedčujúce podklady môže byť niekedy zložité. A to aj napriek tomu, že sociálne siete môžu viditeľne meniť vzorce správania.

Mozog po narodení formuje neustála interakcia génov a prostredia. Je to tichá komunikácia, ktorá zabezpečuje vývoj a neustále dolaďovanie. Detský mozog prechádza rozmanitými fázami vývoja. V prvých rokoch potrebuje pestrú paletu vnemov a podnetov. Množí sa počet synaptických spojení, vytvárajú sa komunikačné siete, mozog buduje svoju vnútornú štruktúru. Na začiatku dospievania (10. rok života) má mozog k dispozícii všetko, čo potrebuje pre ďalší rozvoj. Nervové spojenia, ktoré sa posilňujú intenzívnou stimuláciou, sa stávajú pevnejšie, nepoužívané synapsie postupne zanikajú. Mozog postupne zveľaďuje svoju internú infraštruktúru.

Nie všetky okruhy dozrievajú v rovnakom čase. Systém emócií a motivácie sa formuje počas raného dospievania, a to vďaka prebúdzajúcemu sa hormonálnemu systému. Zabezpečuje spracovanie emócií, vyhľadávanie odmien rôzneho charakteru, vnímanie hrozieb a identifikáciu príležitostí. Systém kognitívnej kontroly dozrieva s výrazným oneskorením. A tak je istý čas emocionálne spracovanie bez dôkladného dohľadu kognitívnych schopností. Je to obdobie, keď je mozog extrémne vnímavý na prichádzajúce odmeny.

Práve v tomto období sa zvyšuje aktivita dopamínu a odmeny sú vnímané s väčšou intenzitou. Dospievajúci mozog prežíva intenzívnejšie emócie, má silnejšiu potrebu vzrušenia a je citlivejší na názory rovesníkov. Dopamín preberá na čas vedúcu úlohu, ale nemá postavenie diktátora. A to je voda na mlyn digitálnych technológií, ktoré prinášajú nekonečnú škálu odmien, od lajkov až po budovanie veľkých sietí priateľov, ale aj negatívnu spätnú väzbu v celej svojej pestrosti.

Teória časovej diery medzi dvomi dôležitými mozgovými okruhmi neplatí bez výhrady. Mozog ovplyvňuje množstvo ďalších faktorov, akými sú prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, rodina, škola, miera stresu a sociálne interakcie. A tiež športové aktivity, ktoré dokážu kompenzovať dôsledky dlhodobého sledovania digitálnych technológií. Nie každé dieťa končí v pasci sociálnych sietí. Nie každý mozog poskytuje centrám odmeny neobmedzený priestor, a to aj napriek oneskorenému vývoju čelového laloku.

MARCO PIUNTI/GETTY IMAGESDigitálne technológie umožňujú aktivovať široké spektrum okruhov, ale ich využitie sa v praxi často obmedzuje na jednostranné podnety.

Detský, ako aj dospievajúci mozog dokáže spracovať obrovské množstvo informácií, zvláda poľahky niekoľko jazykov, vníma a interpretuje hudbu alebo realizuje náročné motorické aktivity. Väčšina týchto činností zamestnáva ľudskú kôru, ktorá nemá problém zväčšiť svoj objem, ak je potrebné spevniť vytvárajúce sa siete. Jej archivačná kapacita je dostatočná na to, aby zvládla tie najnáročnejšie úlohy. Centrum odmeny ale nepatrí k tým, ktoré sa poľahky dokážu vysporiadať s veľkou porciou stimulov.

Digitálne technológie umožňujú aktivovať široké spektrum okruhov, ale ich využitie sa v praxi často obmedzuje na jednostranné podnety. Sociálne siete intenzívne zasahujú systém odmeny a menej ovplyvňujú iné oblasti mozgu. Odmena prináša príjemný pocit, slasť, pôžitok. U niektorých detí vzniká závislosť. Systém odmeny je miestom, kde vstupujú mnohé drogy s cieľom zvýšiť produkciu dopamínu alebo zamedziť jeho rýchlemu rozpadu. Okrem drog, ktoré vzbudzujú obavy, tam pôsobí aj alkohol alebo jednoduchý cukor.

Na základe toho, čo o mozgu vieme, by sme mohli očakávať, že centrá podieľajúce sa na okruhu spracovania odmeny, by mali pod vplyvom plastickosti mozgu zväčšiť počet nervových