najprv Donald Trump objavil náklady ciel, teraz objavil náklady vojny. 9. marca vyhlásil, že jeho ťaženie v Iráne „už čoskoro“ skončí, čo zhodilo ceny ropy, ktoré deň predtým vrcholili niekde okolo 120 dolároch za barel, späť na takmer 80 dolárov (pred vojnou to bolo 70 dolárov). Iránske de facto odstavenie Hormuzského prielivu zablokovalo zhruba 15 % svetovej ponuky ropy. Trump, ktorého čakajú polčasové voľby a voliči citliví na infláciu, vysiela signál, že nedokáže znášať takéto náklady – práve keď sa stiahol z obchodných vojen po jarnom prepade trhov.
Napriek tomu je ale Trump v otázkach vojny a mieru rovnako chaotický ako v ekonomickej legislatíve. V čase publikácie tohto článku bol prieliv stále odstavený po tom, ako Irán zaútočil na tamojšie loďstvo. Ceny ropy znova vyskočili na približne 100 dolárov. Americký naratív medzičasom ostáva bojovný – Pete Hegseth, minister vojny, sľúbil tvrdší boj ako kedykoľvek predtým.
Zmätok prezrádza prezidentov nedostatok dobrých možností. Aj keď mu deeskalácia obchodnej vojny viac-menej hrá do karát, energetický trh do pôvodného stavu navrátiť nedokáže. Nech sa stane čokoľvek, svet vstupuje do novej doby energetickej neistoty.
Šok, ktorý rozpútala táto vojna, môže byť nakoniec obrovský. Je pravda, že svet je od ropy menej závislý ako v roku 1973, keď jej ceny zoštvornásobilo arabské embargo, alebo v rokoch 1979 – 1980, keď iránska revolúcia a vojna medzi Irakom a Iránom zasiahli zdroje. Vtedy sa ropa bežne spaľovala na tvorbu elektriny. Dnes ju používame menej, najmä ako pohonnú hmotu a na tvorbu petrochemikálií.
„Dnešný dopyt po rope je tvrdohlavejší, takže narušenie dodávok viac zvýši ceny. A tentokrát je to narušenie extrémne: straty v dodávkach ropy sú vyššie než v ktoromkoľvek šoku zo 70. rokov.“
Tento posun je však dvojsečnou zbraňou. Dnešný dopyt po rope je tvrdohlavejší, takže narušenie dodávok viac zvýši ceny. A tentokrát je to narušenie extrémne: straty v dodávkach ropy sú vyššie než v ktoromkoľvek šoku zo 70. rokov. Ani počas najhorších momentov krízy obchodníci nerátali s cenami zodpovedajúcimi uzavretiu prielivu na dobu neurčitú. V tom prípade by cena ropy potrebná na vyrovnanie ponuky a dopytu bola vyše 150 dolárov za barel.
Členovia Medzinárodnej energetickej agentúry môžu čerpať z 1,8 miliárd barelov núdzových zásob, z ktorých uvoľňujú 400 miliónov. Prístup k nim ale často brzdia ropovody a iné obmedzenia. Ešte aj Čína, ktorá si vybudovala vlastnú oddelenú zásobáreň, musí zastaviť exporty niektorých rafinovaných výrobkov. Skutočnosť, že transport zohráva takú kľúčovú úlohu v tak podstatnej časti globálnej ekonomiky, znamená, že každý zádrheľ môže spôsobiť vážne škody.
A šok sa netýka len
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.