najprv som si ním zacestoval do minulosti. Od istého času ma okrem problémov so sluchom a stúpajúcim tlakom z pomerov sužuje aj náchylnosť k sentimentu. A keď sa povie Banket, dodnes som trochu namäkko, ako keď na človeka z nejakého starého šuplíka vyskočí fotka prvej frajerky. Pod hlavičkou Banketu mi vďaka Tebe pred temer štyridsiatimi rokmi vyšli prvé texty na nosiči, ktorému náš kmeň nepovie inak ako doska (nárečovo fošňa:). Najprv, pochopiteľne, muselo dôjsť k nášmu stretnutiu. Dlho som ťa vnímal ako hudobného publicistu, a keďže sa mi Tvoje články zdali nielen zasvätené, ale aj duchaplné, hovoril som si, že keď Ťa raz stretnem, vystrúham Ti – ako kolega od pera – poklonu. Skôr než som to stihol urobiť, musel som zabiť rok života na vojenčine, kde, mimochodom, nejaký textár-recesista predo mnou zložil na hudbuYellow Submarineslovenský text s názvom „Komunizmus je cieľom našich ciest“ a nič netušiaci lampasáci zaradili tento bítlsácky šláger medzi pochodové pesničky na buzerplaci. Ale o inom som chcel. V deň, keď som sa vrátil z vojny, mi volal Andrej Šeban, že nastúpil do služieb obmenenej verzie Banketu a že si prejavil záujem aj o spoluprácu so mnou. To si už mal za sebouBioelektrovíziu, teda prvú dosku s Banketom, a tak som si povedal, že keď už máme spolu niečo urobiť, patrilo by sa, aby som si ju vypočul. Sprevádzali ju síce samé chvály, ale keďže išlo o striktne klávesovú záležitosť, v čase vydania som ju ako pravoverný „bigbiťák“ tak trochu obchádzal. A kým som sa rozhýbal,Bioelektrovíziabola v obchodoch dávno rozchytaná. Vycvičený socíkom som ju napokon zohnal vďaka bratrancovej susedke, vrátničke z Opusu, a ocitol som sa v predklone. Najprv pred vrátničkou, následne predBioelektrovíziou. Bola to fakt skvelá doska. Tvoje oslovenie na spoluprácu som od toho momentu bral ako poctu.

RUDOLF BIHARY/VTEDY/TASR2. marec 1996, Bratislava: Richard Müller na odovzdávaní cien za pôvodnú tvorbu v oblasti populárnej hudby.

Vzápätí vznikla druha doska Banketu s príznačným názvomDruhá doba?!a mne naozaj začala v živote druhá doba, pretože som sa zrazu stal takpovediac profesionálnym textárom a Tvojím bratom v zbrani (a Klaunom v maske človeka). Pre Banket som potom ešte zložil pár pesničiek na doskuVpred?, niekoľko na Tvoju sólovkuNeuč vtáka lietať... a potom sa naše profesionálne cesty na pár rokov rozišli. Ups, vlastne to bolo viac ako na dvadsať rokov. Ale keďže to nebol rozchod, ako keď si odvrhnutá manželka namiesto ihelníčka vyrobí vúdú bábiku exmanžela, obaja sme tak nejako tušili, že naše cesty sa ešte niekedy určite pretnú. Tvoju kariéru som po očku sledoval celý ten čas a nestačil som sa čudovať. Striedal si spolupracovníkov, žánre aj imidž, ale nikdy z toho nevzišli zákusky z cukrárskej dielne psíčka a mačičky. Na to si mal vždy dobrý vkus a dobrý čuch na ľudí okolo seba. Hladko až nonšalantne si preskakoval z roly cohenovsky zádumčivého chlapíka v saku (v zadymenom bare po záverečnej) na rozorvaného excentrika s vyhúlenými gitarami za chrbtom, aby si sa vzápätí ocitol trebárs na teritóriu popovej piesne, kde slovíčko „pop“ nemusí nutne znamenať synonymum silvestrovskej zábavy. Mohol by som sa ako archeológ s pinzetou hrabať v Tvojej štyridsaťročnej kariére, menovať názvy všetkých dosiek, projektov, vyratúvať mená spoluhráčov, skladateľov, textárov, tvoje vlastné skladateľské a textárske výkony, ale nechcem suplovať Wikipédiu a navyše nemám obavy, že by tomu všetkému hrozilo obrastanie machom či nebodaj vírus zabudnutia. Nebudem tajiť, že popri Tvojej dráhe muzikanta som po očku sledoval aj Tvoje životné cesty a serpentíny – aj tie mi občas dvíhali obočie a niekedy aj tlak. V období, keď si bol vďačným sústom bulváru a keď sa zdalo, že Tvojou obľúbenou kratochvíľou je nový druh motoršportu s názvom „dole kopcom bez bŕzd“, mi aj za Teba dosť často lepilo. Boli to časy, keď som na Teba nemal nijaký kontakt. A možno to bolo aj dobre, pretože ma niekedy fest svrbela ruka. Presne tak, ako by svrbela chalana, ktorý pristihne v kúpeľni o rok mladšieho brata, ako vyberá z obalu žiletku, ale nie preto, aby sa oholil.

Naše cesty sa znovu preťali pred desiatimi