Po parlamentných voľbách v Českej republike sa politický kurz tamojšej vlády posunul smerom k odmietaniu štátnej strategickej komunikácie a boja proti hybridným hrozbám. Jedným z prvých konkrétnych signálov tohto posunu je rušenie Odboru strategickej komunikácie pri Úrade vlády, známeho ako „Stratkom“ a pod neho spadajúce tímy na jednotlivých rezortoch.

Americký prezident v piatok opäť navrhol použitie sily na zabratie dánskeho autonómneho územia s veľkým nerastným bohatstvom. Podľa jeho slov Washington „sa chystá niečo urobiť v Grónsku, či sa im to páči alebo nie“.

Žiadosť Ukrajiny o mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN podporilo šesť členov – Francúzsko, Lotyšsko, Dánsko, Grécko, Libéria a Spojené kráľovstvo.

„Musíme byť pripravení na priamu konfrontáciu s Trumpom,“ povedal diplomat EÚ oboznámený s prebiehajúcimi diskusiami. „Je v agresívnom móde a musíme byť pripravení.“

Pražský hrad v piatok zverejnil list, v ktorom Pavel premiérovi Andrejovi Babišovi rozsiahlo zdôvodňuje, prečo nomináciu Turka odmietol.

Brusel zároveň vyzval iránsku vládu, aby obnovila prístup k internetu, ktorý úplne zablokovala vo štvrtok večer v reakcii na doposiaľ najrozsiahlejšie protesty od začiatku aktuálnej vlny protivládnych demonštrácií.

Talianska premiérka upozornila, že prípadné rozhovory musia byť koordinované.

Šéf Bieleho domu uviedol, že medzinárodné právo „musí dodržiavať“, ale zároveň poznamenal, že „záleží na tom, ako si medzinárodné právo definujete“.

Český prezident v liste uvádza, že prezident je vo výnimočných odôvodnených prípadoch ústavne zmocnený nevyhovieť návrhu predsedu vlády na vymenovanie člena vlády.

Iniciativa skupiny historiků a novinářů z května 2025 za umístění vysvětlující tabulky k soše Edvarda Beneše před budovou ministerstva zahraničních věcí byla především výzvou k otevření osmdesát let ostudně opožděné diskuse. Po prvních hysterických reakcích (například Společnost Edvarda Beneše, Institut Václava Klause), se konečně objevují i skutečné diskusní texty.