aktuálne informácie o situácii na Ukrajine: 

• Ukrajinské drony poškodili mosty spájajúce okupovanú Chersonskú oblasť s Krymom
• Zelenskyj vyzval lídrov G7, aby zosilnili tlak na Rusko a pomohli Ukrajine s protivzdušnou obranou
• Pri útoku Ruska dostala zásah Kyjevsko-pečerská lavra aj filmové štúdiá
• Masívny nočný ruský útok na Ukrajinu má deväť obetí, v Rusku hlásia 3 mŕtvych
• Ruský postup na Ukrajine sa spomaľuje napriek intenzívnym útokom
• Ukrajinská armáda zasiahla ropnú infraštruktúru vo Volgogradskej oblasti
• Kyjev údajne požiada spojencov o ďalších 20 miliárd dolárov, aby Rusko naďalej horelo
• „Gratulácia“ ku Dňu Ruska. Ukrajinské drony zasiahli jeden z najväčších petrochemických závodov v Rusku
• Vzájomné útoky si v piatok vyžiadali v rusko-ukrajinských pohraničných oblastiach tri životy
• Útoky Kyjeva vyradili z prevádzky Čongarský most pri vstupe na Krym
• Krym a ruský ropný priemysel zasiahli nočné útoky, hlásené sú explózie aj požiare

13:00 Ukrajinské drony poškodili mosty spájajúce okupovanú Chersonskú oblasť s Krymom

Dva mosty spájajúce Ruskom okupovanú časť Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny s anektovaným Krymom boli poškodené pri nočnom útoku ukrajinských dronov. Doprava na nich je pozastavená, uviedol v pondelok v príspevku na platforme Telegram proruský gubernátor Vladimir Saľdo. Informovala o tom agentúra Reuters citovaná agentúrou TASR.

Eskalujúce útoky ukrajinských dronov v Ruskom okupovaných častiach krajiny narušili vojenskú logistiku a dodávky pohonných látok, čo proruské úrady na Krymskom polostrove v máji prinútilo zaviesť prídelový systém, uviedol Reuters.

Veliteľ ukrajinských síl bezpilotných systémov Robert Brovdi v nedávnom rozhovore pre Reuters uviedol, že v dôsledku ich dronových útokov sa preprava na diaľnici Novorossija – kľúčovej ruskej vojenskej zásobovacej trase cez okupovaný juh Ukrajiny na Krym – za posledný mesiac znížila o viac než dve tretiny.

Brovdi, ktorý je známy aj pod prezývkou Maďar, tvrdí, že Kyjev by mohol mať do júla nad touto cestou úplnú kontrolu. Ako doplnil, jedným z jeho strategických cieľov je prinútiť Moskvu skôr ustupovať, než postupovať.

„Vytvoríme podmienky, ktoré výrazne sťažia akýmkoľvek vojakom alebo pracovníkom obranného priemyslu zostať na Kryme, na dočasne okupovaných územiach alebo používať prístupové trasy k nim,“ avizoval.

Ruský prezident Vladimir Putin nedávno priznal, že ukrajinské dronové útoky spôsobujú jeho krajine škody, ale údajne nepredstavujú hrozbu pre ruskú ekonomiku.

Vojenskí analytici uvádzajú, že ukrajinská armáda svojimi útokmi za pomoci dronov stredného doletu na územiach pod ruskou kontrolou narušila zásobovanie jednotiek na fronte. V máji to prakticky zastavilo ich postup. Ukrajinská armáda zároveň oslabila ruskú protivzdušnú obranu, čím vytvorila podmienky pre údery svojich dronov hlbšie vo vnútrozemí, ktorými poškodzuje ropnú infraštruktúru a zbrojnú výrobu.

10:20 Zelenskyj vyzval lídrov G7, aby zosilnili tlak na Rusko a pomohli Ukrajine s protivzdušnou obranou

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil útok na kláštorný komplex Kyjevsko-pečerská lavra, ku ktorému došlo v noci na pondelok, za „jeden z najväčších zločinov Ruska proti kresťanskej kultúre“. Apeloval na lídrov skupiny G7, ktorí sa stretnú na summite vo francúzskom kúpeľnom meste Évian-Les-Bains, aby zosilnili tlak na Rusko a pomohli Ukrajine dodávkami systémov protivzdušnej obrany (PVO), najmä protibalistickými raketami. Informovali o tom agentúra AFP a britská stanica BBC, píše TASR.

Vo svojom príspevku na sociálnych sieťach Zelenskyj uviedol, že požiar na streche Uspenskej katedrály – chrámu, ktorého história siaha až do 11. storočia - sa medzičasom podarilo uhasiť.

Doplnil, že v noci na pondelok boli útokom ruskej armády okrem Kyjeva a priľahlej oblasti vystavené aj Charkovská, Dnepropetrovská, Donecká, Záporožská, Sumská a Mykolajivská oblasť. Týmito útokmi Moskva „svetu opäť ukazuje svoj zámer pokračovať vo vojne,“ konštatoval Zelenskyj.

Generálny štáb ukrajinskej armády na sociálnych sieťach informoval, že do ruského nočného útoku na Ukrajinu bolo nasadených viac ako 600 dronov a 70 rakiet vrátane šiestich protilodných rakiet 3M22 Cirkon, 34 balistických rakiet Iskander-M/S-400 a 30 riadených striel Ch-101/Iskander-K. Hlavným cieľom bol Kyjev. Rusi udreli aj na mestá Dnipro a Charkov.

Ruské ministerstvo obrany v pondelok vo svojej rannej zvodke uviedlo, že masívny útok na Kyjev, Charkov a Dnipro bol reakciou „na teroristické útoky“ Ukrajiny a bol zameraný na zariadenia obranného priemyslu, ako aj na vojenské letiská a náborové centrá.  „Ciele útoku boli dosiahnuté, všetky určené ciele boli zasiahnuté,“ doplnilo ministerstvo.

Zasiahnutie Kyjevsko-pečerskej lavry, filmového štúdia Oleksandra Dovženka a Domu organovej a komornej hudby v Dnipre ruský rezort obrany vo svojej zvodke nespomenul.

9:20 Pri útoku Ruska dostala zásah Kyjevsko-pečerská lavra aj filmové štúdiá

Areál kláštorného a muzeálneho komplexu Kyjevsko-pečerská lavra je z dôvodu značného poškodenia po nočnom útoku ruskej armády pre verejnosť uzavretý. S odvolaním sa na vedenie pamiatkovej rezervácie o tom v pondelok informovali ukrajinské médiá, píše TASR.

Pri útoku ruskej armády na Kyjev dostala v noci na pondelok zásah oltárna časť Uspenského chrámu (Chrám zosnutia Presvätej Bohorodičky), na ktorom začala horieť strecha, doplnil kyjevský primátor Vitalij Kličko.

Ďalší zásah v komplexe poškodil vežu Joanna Kuščnyka - obrannú stavbu zo 17. – 18. storočia, ktorá je súčasťou opevnenia tzv. hornej lavry.

Ako na sociálnej sieti Facebook informoval opát kláštora biskup Avraamij duchovným a záchranárom sa podarilo z budov vyniesť starobylé ikony a ďalšie cenné sakrálne predmety. Ich evakuáciu sa podarilo zorganizovať krátko po zásahu areálu, uviedla britská stanica BBC.

Biskup Avraamij dodal, že poškodenie takéhoto miesta predstavuje bolestivú stratu nielen pre veriacich, ale aj pre všetkých, ktorí si „uvedomujú dôležitosť duchovného, kultúrneho a historického dedičstva pre budúce generácie.“

Útok na Kyjevsko-pečerskú lavru potvrdil aj generálny riaditeľ tejto pamiatkovej rezervácie Maksym Ostapenko.

Celý komplex spolu s Chrámom svätej Sofie je od roku 1990 zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Cieľom útoku sa v noci na pondelok stali aj Národné filmové štúdiá Oleksandra Dovženka v Kyjeve - jedna z najstarších filmových spoločností na Ukrajine.

Podľa podpredsedníčky ukrajinskej vlády pre humanitárnu politiku Teťany Berežnej v objekte po zásahu vypukol požiar a zranenia utrpeli zamestnanci kostymérskeho oddelenia.

Pri útoku bola podľa nej zničená aj najväčšia a najstaršia zbierka kostýmov na Ukrajine. Filmové štúdio uchovávalo približne 100.000 kostýmov a tri milióny kusov rôznych odevov. Poškodené sú aj ďalšie budovy areálu.

Ukrajinská polícia uviedla, že masívny útok na Kyjev bol vedený balistickými raketami a bezpilotnými lietadlami, pričom zasiahol väčšinu mestských častí ukrajinskej metropoly. O život prišli najmenej štyria ľudia a ďalších 23 utrpelo zranenia, informovali v pondelok ráno miestne úrady. Pokiaľ ide o materiálne škody, poškodené boli bytové aj rodinné domy, bizniscentrum, administratívne budovy, vzdelávacie zariadenia, trhovisko a zaparkované autá.

Na miestach zásahov a dopadu trosiek pracujú vyšetrovacie tímy, pyrotechnici, záchranári, zdravotníci a psychológovia. Polícia vo svojej tlačovej správe uviedla, že jej príslušníci „dokumentujú následky ďalšieho vojnového zločinu Ruskej federácie proti civilnému obyvateľstvu.“

7:30 Masívny nočný ruský útok na Ukrajinu má deväť obetí, v Rusku hlásia 3 mŕtvych

Rusko uskutočnilo v noci na pondelok ďalší masívny útok pomocou balistických rakiet a bezpilotných lietadiel na Ukrajinu, ktoré si vyžiadali najmenej deväť obetí – štyri v Kyjeve a päť v Charkove. Ukrajinské sily zasa útočili na mesto Tula, ruská protivzdušná obrana zostrelia drony mieriace na Moskvu. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a TASS a portálu Ukrajinska pravda.

Šéf kyjevskej vojenskej správy Tymur Tkačenko na Telegrame informoval, že v Kyjeve bolo zasiahnutých viac ako 40 miest, pričom boli zaznamenané škody rôzneho rozsahu. K 5.40 h miestneho času (04.40 h SELČ) boli hlásení štyria mŕtvi a 23 zranených, vrátane tehotnej ženy a dieťaťa, ale toto číslo podľa neho nie je konečné. 

V kyjevskej štvrti Darnyckyj bola úmyselne zasiahnutá 25-poschodová obytná budova, uviedol Tkačenko. Vyzval ľudí, aby zostali v krytoch až do skončenia poplachu.

SITA/AP Photo//Efrem LukatskyKyjev, 15. 6. 2026

Primátor Kyjeva Vitalij Kličko informoval, že v severnej časti mesta je bez elektriny 140.000 odberateľov. 

Požiar podľa neho zachvátil po priamom zásahu aj strechu Uspenského chrámu v pravoslávnom kláštornom a jaskynnom komplexe Kyjevsko-pečerská lavra, ktorý patrí k najvýznamnejším náboženským a kultúrnym pamiatkam Ukrajiny a je zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO.

Predbežné údaje podľa portálu Kyiv Independent naznačujú, že ruské sily vypustili na Kyjev viac ako 50 rakiet, vrátane niekoľkých hypersonických striel Zirkon, a takmer 500 dronov.

Pri hasení požiaru, ktorý vypukol v dôsledku raketového útoku na Charkov, zahynulo päť záchranárov a ďalších najmenej päť utrpelo zranenia. Oznámil to na Telegrame ukrajinský minister vnútra Klymenko.

V  meste Dnipro v Dnepropetrovskej oblasti bola zranená jedna osoba, uviedol tamojší gubernátor Oleksandr Hanža.

Pri nedeľňajšom večernom útoku ukrajinských dronov na obytnú štvrť v meste Tula, metropole Tulskej oblasti ležiacej 165 kilometrov južne od Moskvy, boli zabití traja ľudia a traja ďalší, vrátane 12-mesačného dieťaťa, utrpeli zranenia. Informoval o tom gubernátor Tulskej oblasti Dmitrij Miľajev na platforme Max. Niekoľko súkromných domov a komerčných nehnuteľností bolo poškodených.

Primátor Moskvy Sergej Sobianin zasa informoval o zostrelení štyroch dronov letiace smerom na ruské hlavné mesto.

Informácie z predchádzajúceho dňa 14. 6. 2026:

14:10 Ukrajina podnikla dronové útoky vo viacerých oblastiach krajiny

Ukrajina zaútočila v noci na nedeľu na priemyselné zariadenia vo viacerých ruských oblastiach, uviedli tamojší predstavitelia. Gubernátor Tulskej oblasti Dmitrij Miľajev informoval, že trosky zostreleného dronu dopadli do areálu chemického závodu v Novomoskovsku. TASR o tom píše na základe správy agentúry DPA.

Na sociálnych sieťach sa objavili nepotvrdené zábery požiaru. Podľa DPA mohlo dôjsť k zásahu Azotu, jedného z najväčších chemických závodov v Rusku. Produkuje najmä hnojivá, no aj komponenty na výrobu munície v obrannom priemysle. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v príspevku na platforme X tvrdil, že armáde sa podarilo Azot zasiahnuť.

Gubernátor Jaroslavlianskej oblasti Michail Jevrajev informoval o dronovom útoku na priemyselné zariadenia určené na skladovanie paliva. Jevrajev uviedol, že vypukol požiar, no neupresnil, kde k nemu došlo. Gubernátor zároveň zdôraznil, že nikto neutrpel zranenia.

Ruské ministerstvo obrany v nedeľu skoro ráno oznámilo, že sa podarilo zachytiť 249 letiacich objektov. Letisko Žukovskij v Moskve bolo pre varovanie pred leteckým útokom uzavreté a úrady zaviedli obmedzenia aj na letisku Domodedovo.

Zelenskyj na X oznámil, že Moskva takisto podnikla stovky útokov na ukrajinské mestá a obce. „Rusi vypustili na Ukrajinu len za uplynulý týždeň 1920 dronov, 1790 riadených leteckých bômb a 17 rakiet. Musíme zintenzívniť naše protiopatrenia proti týmto útokom,“ zdôraznil.

9:20 Rusi sa usilujú dobyť Kosťantynivku, Ukrajina zintenzívnila údery na Rusko

Postup ruských jednotiek na frontovej línii sa spomaľuje a v súčasnosti svoje úsilie sústredia na dobytie mesta Kosťantynivka na východe Ukrajiny, v ktorom kedysi žilo 78.000 ľudí, no dnes je z veľkej časti zničené. Ukrajina medzičasom podľa analytikov zintenzívnila útoky dlhého dosahu na Rusko a jeho zásobovacie línie na okupovaných územiach. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Ruské sily vtrhli do Kosťantynivka v Doneckej oblasti minulý rok a podľa analytikov sú v súčasnosti prítomné v južných, východných a západných častiach tohto mesta. Okrem toho Rusko podniká infiltračné operácie v severnej časti mesta.

Podľa nezávislého ukrajinského analytického projektu DeepState, ktorý mapuje dianie na bojisku, môžu viesť spomínané infiltračné operácie k tomu, že Rusko v podstate „prevezme“ kontrolu nad týmto mestom.

„Nepriateľ si buduje prevahu v sektore Kosťantynivka a posilňuje ju neustálymi leteckými útokmi,“ tvrdí DeepState. Ukrajina podľa neho „nemá dostatok ľudí na to, aby odolala tomuto tlaku“.

O tom, že ukrajinské sily brániace toto mesto pred ruskými útokmi sú pod čoraz väčším tlakom informoval vo štvrtok aj veliteľ jedného z ukrajinských dronových práporov Serhij Jaryj. Ten v rozhovore pre ukrajinský portál Hromadske povedal, že ruská armáda sa snaží ovládnuť dve hlavné zásobovacie trasy smerujúce do mesta, v dôsledku čoho je logistika pod mimoriadnym tlakom a výrazne sťažené sú evakuácie, zásobovanie a presun pechoty do Kosťantynivky.

AFP konštatuje, že Kosťantynivka je pre ruské jednotky jednou z mála prekážok na ceste k dobytí miest Kramatorsk a Sloviansk - posledných väčších miest v Doneckej oblasti, ktoré sú naďalej pod ukrajinskou kontrolou.

Analytici poukázali aj na skutočnosť, že Ukrajina v uplynulom období zintenzívnila útoky dlhého dosahu na Rusko a jeho zásobovacie línie na územiach, ktoré okupuje.

Od roku 2023 ukrajinské jednotky podnikajú systematický údery na ruské ropné rafinérie, exportné terminály a ropné tankery v snahe oslabiť príjmy Moskvy, ktoré využíva na financovanie vojny.

Táto kampaň útokov sa v uplynulých mesiacoch výrazne zintenzívnila, informuje AFP. Ukrajina v piatok podnikla útok na dve ropné rafinérie v ruskom Tatarstane, ktorý sa nachádza viac než 1000 kilometrov od frontovej línie. Noc predtým zasiahli ukrajinské sily vojenský závod vzdialený stovky kilometrov východne od Moskvy, pričom pri tomto údere Ukrajina použila svoju raketu Flamingo, ktorú podľa AFP používa len zriedkakedy. Terčom ukrajinských útokov bol tento mesiac dvakrát aj Petrohrad.

Ruský prezident Vladimir Putin v piatok povedal, že cieľom zintenzívňujúcich sa ukrajinských útokov dronmi je „šíriť zmätok“ a poškodiť hospodárstvo Ruska. „Nepodarí sa im to,“ vyhlásil šéf Kremľa.

Medzi terčmi ukrajinských útokov boli v uplynulých týždňoch aj trasy spájajúce Ruskom okupované oblasti na východe Ukrajiny s anektovaným Krymským polostrovom.

Tento mesiac ukrajinská armáda cielila na najmenej päť mostov v blízkosti Krymu, čo prinútilo Ruskom dosadených predstaviteľov vytvoriť nové trasy.

Ukrajina zintenzívnila útoky na cesty v okupovaných oblastiach, ako napríklad na cestu R-280, ktorá spácha Rusko s Krymom, v snahe narušiť logistiku ruských jednotiek. Tým sa Krymský most stáva jedným z mála zásobovacích spojení polostrova s Ruskom. Ukrajina na tento most zaútočila už niekoľkokrát. 

„Pokračujúce ukrajinské útoky na ruské pozemné komunikačné a zásobovanie trasy pravdepodobne spôsobia reťazové reakcie následkov na bojisku a môžu skomplikovať ruské prípravy na útočné operácie,“ uviedol v správe zverejnenej vo štvrtok americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).

Útoky v uplynulom období zintenzívnilo aj Rusko, ktoré vypúšťa na Ukrajinu rekordné množstvo rakiet a dronov, pripomína AFP.

9:00 Ruský postup na Ukrajine sa spomaľuje napriek intenzívnym útokom

Viac ako štyri roky po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vykazuje ruský postup na bojisku známky spomaľovania, hoci Moskva pokračuje v intenzívnom bombardovaní ukrajinských miest. Vyplýva to z analýz vojenských expertov a údajov amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).

Podľa analýzy agentúry AFP založenej na dátach ISW stratila ruská armáda v apríli a máji viac územia, než získala. Hoci ide o malé zmeny, ktoré zásadne nemenia situáciu na fronte, naznačujú rastúce problémy ruských síl pri dosahovaní ďalších územných ziskov.

Ruský vojenský analytik Alexander Chramčichin uviedol, že postup ruskej armády prebieha „mimoriadne pomalým tempom“. Poukázal na to, že rozsiahle využívanie dronov vytvorilo na oboch stranách frontu akúsi „mŕtvu zónu“, ktorá výrazne sťažuje útočné operácie. Ak sa zdroje ukrajinskej armády úplne nevyčerpajú, výrazné zrýchlenie ruského postupu podľa neho nemožno očakávať.

ISW začiatkom júna konštatoval, že ukrajinské jednotky vo veľkej miere zastavili ruskú jarnú a letnú ofenzívu. Moskva preto namiesto rozsiahlych útokov častejšie využíva infiltračné operácie, pri ktorých malé skupiny vojakov prenikajú za nepriateľské línie a snažia sa udržať strategické pozície do príchodu posíl. Ruské úsilie sa zároveň sústreďuje najmä na dobytie ukrajinskej bašty Kosťantynivka v Doneckej oblasti.

Podľa AFP sa zdá, že Rusko zároveň zmiernilo svoje vojnové ciele. Kým prezident Vladimir Putin ešte vlani hovoril o celej Ukrajine a naznačoval záujem o ďalšie územia vrátane oblasti okolo mesta Sumy, v súčasnosti deklaruje ako hlavný cieľ obsadenie Donbasu, teda Doneckej a Luhanskej oblasti. Rusko naďalej kontroluje približne pätinu ukrajinského územia vrátane Krymu a veľkých častí štyroch ďalších regiónov.

Aj Ukrajina však čelí problémom, predovšetkým dlhodobému nedostatku vojakov. Podľa ukrajinského analytika Mykolu Bielieskova už Kyjev neusiluje o návrat k hraniciam z obdobia pred rokom 2014 ani k líniám z roku 2022. Jeho hlavným cieľom je zastaviť zhoršovanie situácie a prinútiť Rusko k rokovaniam. „Čo určite môžeme povedať, je to, že situácia sa pre nás prestala zhoršovať,“ uviedol.

Patová situácia na fronte viedla obe strany k zintenzívneniu útokov na veľké vzdialenosti. Rusko pokračuje v rozsiahlych útokoch na ukrajinské územie, zatiaľ čo Ukrajina pravidelne útočí na ruský ropný sektor a logistické trasy v okupovaných oblastiach. Podľa Organizácie Spojených národov je vojna v súčasnosti smrteľnejšia pre civilistov než kedykoľvek od začiatku ruskej invázie vo februári 2022.

Informácie z predchádzajúceho dňa 13. 6. 2026:

16:00 Ukrajinská armáda zasiahla ropnú infraštruktúru vo Volgogradskej oblasti

Ukrajinská armáda v noci na sobotu zasiahla zariadenie na spracovanie a čerpanie ropy vo Volgogradskej oblasti na juhu Ruska. Oznámil to generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, podľa ktorého došlo na mieste incidentu k požiaru. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Generálny štáb v príspevku na platforme Telegram objasnil, že zasiahnuté zariadenie v meste Kotovo zabezpečuje spracovanie, prepravu a čerpanie ropy potrubiami do ruských ropných rafinérií a ich exportnej infraštruktúry.

„Bolo potvrdené zasiahnutie cieľa a požiar v areáli podniku,“ uviedla armáda.

Okrem toho ukrajinské sily zasiahli ruské veliteľské stanovištia v okupovaných oblastiach na Ukrajine - Doneckej, Chersonskej a Záporožskej -, ako aj v ruskej Brianskej oblasti.

Ukrajina zintenzívňuje svoje útoky na ruskú ropnú infraštruktúru. Podľa agentúry Bloomberg boli ruské rafinérie medzi januárom a májom 2026 napadnuté 38-krát, z toho 16-krát v máji. Cieľom ukrajinských útokov je oslabiť schopnosť Kremľa financovať a viesť vojnu.

REPROFOTO X

13:00 Kyjev údajne požiada spojencov o ďalších 20 miliárd dolárov, aby Rusko naďalej horelo

Ukrajina chce od svojich spojencov ďalších 20 miliárd dolárov na upevnenie svojej dočasnej výhody na bojisku nad Ruskom. Referuje o tom web Politico s odvolaním sa na vysokého predstaviteľa ukrajinského ministerstva obrany.

Žiadosť o 20 miliárd dolárov bude oznámená 18. júna na najbližšom zasadnutí Kontaktnej skupiny pre obranné otázky na Ukrajine, známej aj ako Ramsteinský formát, kde spojenci organizujú finančnú a vojenskú pomoc Kyjevu.

„Každý vidí, že Rusko horí. A my chceme, aby horelo ešte viac, ale potrebujeme na to financovanie. Môže to byť buď pomoc alebo pôžička,“ povedal predstaviteľ pre spomenutý web.

Podľa jeho slov túto otázku nastolil minister obrany Ukrajiny Mychajlo Fedorov a ďalší vládni predstavitelia počas série stretnutí so zástupcami Nórska, Švédska, Nemecka a Kanady. Cieľom je pokračovať v čoraz ničivejších útokoch Ukrajiny na Rusko.

Ak bude schválených dodatočných 20 miliárd dolárov, Ukrajina by tieto prostriedky použila na protivzdušnú obranu a nakúpila by viac dronov, munície, prostriedkov elektronického boja, zbraní dlhého doletu a priamo by ich nakupovala od ukrajinských obranných spoločností.

Informácie z predchádzajúceho dňa 12. 6. 2026:

11:15 „Gratulácia“ ku Dňu Ruska. Ukrajinské drony zasiahli jeden z najväčších petrochemických závodov v Rusku

Ukrajinské bezpilotné lietadlá zasiahli v piatok petrochemický závod Nižnekamskneftechim v ruskom meste Nižnekamsk v Tatársku. K útoku došlo práve v deň, keď si Rusko pripomína svoj štátny sviatok - Deň Ruska. Referuje o tom web glavcom.ua.

Podľa monitorovacích kanálov na sociálnych sieťach po útoku vypukol požiar na technologickej jednotke AVT-8. Ruské úrady sa k rozsahu škôd bezprostredne nevyjadrili.

Zasiahnutý podnik patrí do skupiny Sibur, najväčšieho petrochemického holdingu v Rusku. Spoločnosť sa zaoberá spracovaním uhľovodíkových surovín a výrobou polymérov, plastov či syntetických kaučukov využívaných v rôznych priemyselných odvetviach.

Závod v Nižnekamsku patrí medzi strategické podniky ruského chemického priemyslu. Je najväčším domácim výrobcom vysokopevnostného kaučuku pre nákladné pneumatiky a zároveň jediným certifikovaným dodávateľom nemrznúcich zmesí pre potreby ruskej armády. Podľa ukrajinských zdrojov zabezpečuje približne polovicu ruskej produkcie kaučuku a významný podiel na svetovej výrobe.

Nešlo pritom o jediný útok na ruskú chemickú infraštruktúru. V noci na piatok zasiahli ukrajinské drony aj chemický závod Togliattikaučuk v Samarskej oblasti. Ukrajina v ostatných mesiacoch pravidelne útočí na ropné, chemické a logistické objekty v ruskom vnútrozemí s cieľom oslabiť priemyselnú základňu podporujúcu vojnové operácie Moskvy.

Útoky prišli v čase, keď Rusko oslavuje Deň Ruska. Moskva tento rok zároveň zrušila tradičný veľký koncert na Červenom námestí, ktorý býval súčasťou osláv štátneho sviatku. Podľa médií k tomu došlo na pozadí rastúcej hrozby ukrajinských útokov dlhého dosahu. Podujatie sa na Červenom námestí neuskutoční prvýkrát od roku 2003.

9:40 Vzájomné útoky si v piatok vyžiadali v rusko-ukrajinských pohraničných oblastiach tri životy

Traja civilisti zahynuli v ruských a ukrajinských pohraničných regiónoch počas najnovších vzájomných cezhraničných útokoch Moskvy a Kyjeva, informovali v piatok predstavitelia miestnych samospráv.

V Rusku prišli o život dvaja civilisti a dvaja ďalší utrpeli zranenia potom, ako ukrajinské sily delostreleckou paľbou zasiahli obec Suzemka v Brianskej oblasti, uviedol úradujúci gubernátor Jegor Kovaľčuk.

Na Ukrajine zahynula 44-ročná pracovníčka železničnej stanice v pohraničnej Sumskej oblasti, keď sa počas útoku dronom presúvala do krytu, informoval šéf Ukrajinských železníc Oleksandr Pertsovskyj. Ďalšia zamestnankyňa stanice utrpela zranenia. V osobitných útokoch na juhoukrajinskú Mykolajivskú oblasť boli zranení traja ľudia.

REPROFOTO X

Kyjev v posledných mesiacoch zintenzívnil útoky na ruské územie v reakcii na takmer každodenné bombardovanie zo strany Moskvy, ktorá vtrhla na Ukrajinu vo februári 2022.

Informácie z predchádzajúceho dňa 11. 6. 2026:

16:35 Útoky Kyjeva vyradili z prevádzky Čongarský most pri vstupe na Krym

Čongarský most, ktorý ruské jednotky používajú na logistiku medzi okupovaným Krymom a dobytou časťou Chersonskej oblasti, bol po druhom útoku úplne vyradený z prevádzky. Referuje o tom web liga.net s odvolaním sa na zdroje v ukrajinskej armáde.

„Prvým úderom 7. júna sme poškodili cestu v jednom smere. Teraz je táto dôležitá logistická trasa úplne mimo prevádzky. Výsledkom je, že doprava je dlhodobo blokovaná,“ informoval 1. samostatný útočný pluk pomenovaný po Dmytrovi Kociubajlovi.

V noci 9. júna ukrajinské drony zaútočili znova. Pluk tvrdí, že v dôsledku útoku bola doprava na moste dlhodobo zablokovaná. Veliteľ 1. samostatného útočného pluku Dmitrij Filatov uviedol, že samotný most nebol zničený, ale doprava na ňom bola zastavená na pomerne dlhé obdobie.

„Zatiaľ neprebiehajú žiadne rekonštrukčné práce. Budeme však sledovať, ako postupujú, a keď sa budú blížiť k dokončeniu, ak to bude potrebné, pomôžeme všetko vrátiť do 'pôvodného' stavu,“ povedal Filatov.

10:30 Krym a ruský ropný priemysel zasiahli nočné útoky, hlásené sú explózie aj požiare

Viaceré explózie otriasli počas noci zo stredy na štvrtok okupovaným ukrajinským polostrovom Krym. Podľa miestnych monitorovacích kanálov a správ obyvateľov boli zasiahnuté mosty na severe polostrova aj objekty súvisiace s ruskou armádou v Sevastopoli. Informácie nebolo možné nezávisle overiť. Referuje o tom web Kyiv Independent.

Proukrajinský telegramový kanál Krymský vietor uviedol, že po hláseniach o ukrajinských dronoch bol zasiahnutý most v meste Armjansk pri hranici s pevninskou Ukrajinou. Údajne bol poškodený aj most pri vstupe do Krasnoperekopska. Výbuchy boli hlásené aj zo Simferopoľa, pričom rozsah škôd zatiaľ nie je známy.

REPROFOTO X

V Sevastopoli obyvatelia informovali o raketovej aktivite, viacerých explóziách a požiaroch. Podľa kanála Krymský vietor boli zaznamenané zásahy v oblastiach Komyšovej a Kozačej zátoky, ako aj v Strileckej zátoke, kde sa nachádzajú zariadenia ruskej Čiernomorskej flotily. Nad niektorými časťami mesta bol viditeľný dym a miestne zdroje hlásili rozsiahly požiar.

Súčasne došlo k útoku aj v ruskom Krasnodarskom kraji. Požiar vypukol v areáli ropnej rafinérie Afipskij, jednej z najväčších spracovateľských prevádzok na juhu Ruska. Obyvatelia zverejnili na sociálnych sieťach videá zachytávajúce výbuchy a činnosť protivzdušnej obrany. Regionálne úrady tvrdia, že požiar spôsobili trosky zostreleného dronu.

Podľa gubernátora Krasnodarského kraja Veniamina Kondratieva utrpeli pri nočných útokoch zranenia traja ľudia. Dvaja boli zranení po zásahu obytného domu v meste Krasnodar, kde vznikol požiar. Ďalší človek utrpel zranenia v Severskom okrese, kde boli poškodené aj viaceré domy.

Rafinéria Afipskij spracúva približne 6,25 milióna ton ropy ročne, čo predstavuje asi dve percentá celkovej ruskej spracovateľskej kapacity. Podľa ukrajinskej armády bola terčom útokov aj v marci tohto roka, ako aj viackrát počas minulého roka. Ukrajina v ostatných mesiacoch pravidelne podniká útoky na vojenské a priemyselné ciele hlboko na ruskom území, pričom využíva vlastné drony, rakety aj zbrane dodané západnými spojencami.

Informácie z predchádzajúceho dňa 10. 6. 2026:

13:15 Ukrajina podnikla rozsiahle útoky na Rusko, zasiahla viaceré významné zariadenia

Ukrajinské sily zasiahli niekoľko kľúčových zariadení v Ruskom okupovanom prístave Mariupol, oznámil v stredu Kyjev. Úder podľa neho „výrazne obmedzil“ fungovanie logistického uzla, ktorý Moskva využíva vo vojne, informuje TASR na základe správ agentúr Reuters a DPA.

Ukrajinské dronové sily uviedli, že operáciu vykonali spolu s 1. azovským zborom a bezpečnostnou službou SBU a že v dôsledku útoku zostal prístav bez elektrickej energie. „Prístav využíval nepriateľ na vojenskú logistiku, ako aj na nezákonný vývoz ukrajinského obilia, uhlia a kovu do Ruska,“ uviedli ukrajinské sily v stanovisku. „Schopnosť nepriateľa využívať Mariupol ako logistické centrum je výrazne obmedzená,“ zdôraznili.

Kyjev v noci na stredu zaútočil aj na ruské vnútrozemie, pričom ruské ministerstvo obrany oznámilo, že zachytilo 326 dronov. Agentúra DPA pripomína, že tento počet nie je možné overiť, no podľa všetkého išlo o rozsiahlejší útok. Podľa ruských kanálov na platforme Telegram zasiahol rafinériu v meste Samara na rieke Volga. Ruské úrady informovali aj o zásahu dvoch objektov infraštruktúry vo Vladimírskej oblasti. Podľa správ na Telegrame súvisia objekty s ropným priemyslom krajiny.

Predstavitelia mesta Čeboksary oznámili, že pri ukrajinskom útoku utrpeli zranenia tri osoby. „Minulú noc Ukrajina zasiahla raketou Flamingo vojenský závod v Čeboksary, ktorý dodáva okupantskej armáde súčiastky pre drony a rakety,“ vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Ukrajina vyvinula vlastnú raketu Flamingo, no používa ju len zriedkakedy, pripomína agentúra AFP.

Úrady varovali pred dronovým útokom aj v sibírskom meste Omsk, kde je lokalizovaná najväčšia ruská ropná rafinéria. Doposiaľ však neboli hlásené správy o zásahu. Škody však zaznamenali po útoku v meste Sevastopol, kde dron zasiahol historické múzeum. Šéf okupačnej správy Michail Razvožajev označil incident na Telegrame za cielený útok na kultúrnu inštitúciu.

Informácie z predchádzajúceho dňa 9. 6. 2026:

16:40 Kyjev hlási významnú zmenu vo výzbroji okupantov. Rusko nasadilo rakety Kalibr s kazetovou bojovou hlavicou

Ukrajinskí odborníci pri analýze ruských striel s plochou dráhou letu Kalibr, zostrelených počas tohtoročnej jari, prvýkrát identifikovali kazetovú bojovú hlavicu. Podľa ukrajinského ministerstva obrany ide o zásadnú zmenu v konštrukcii týchto rakiet, ktoré od začiatku vojny až do roku 2026 využívali najmä trieštivo-trhavé hlavice.

Ako referuje web liga.net, vojenskí inžinieri rozobrali zostrelené rakety až na úroveň elektronických dosiek a jednotlivých komponentov. Kým v predchádzajúcich verziách obsahovala bojová časť približne 3 600 oceľových fragmentov schopných preraziť až desať centimetrov hrubý betón, nové rakety boli vybavené kazetovou hlavicou podobnou tej, ktorá sa používa v strelách Ch-101.

Podľa ukrajinského ministerstva obrany môže táto úprava výrazne rozšíriť zasiahnutú oblasť a zvýšiť účinnosť rakiet proti rozptýleným cieľom. Medzi potenciálne ciele patria najmä lietadlá na letiskách, hangáre alebo otvorené vojenské pozície.

Analýza zároveň ukázala, že elektronika navádzacej hlavice rakiet Kalibr je z viac ako 80 až 90 percent tvorená zahraničnými súčiastkami. Rusko sa podľa ukrajinských odborníkov v rokoch 2023 až 2024 pokúšalo prejsť na domácu elektroniku, čo však mohlo negatívne ovplyvniť presnosť navádzania. Ukrajinské ministerstvo obrany uviedlo, že identifikovalo výrobcov použitých komponentov, ako aj osoby zodpovedné za vývoj a výrobu rakiet. Získané informácie majú byť využité pri ďalších sankčných opatreniach.

11:30 Ukrajina poškodila Čonharský most spájajúci okupovaný Krym a Chersonskú oblasť

Ukrajinské drony zaútočili v utorok, druhý deň po sebe, na dôležitý Čonharský most spájajúci Ruskom okupované ukrajinské oblasti Krymu a Cherson. Informoval o tom Moskvou dosadený gubernátor Chersonskej oblasti Vladimir Saldo, píše TASR s odvolaním sa na správu agentúry DPA.

Most, ktorý sa nazýva aj „bránou na Krym“, poškodili ukrajinské bezpilotné lietadlá. Keďže autá cez most momentálne neprejdú, gubernátor odporučil alternatívnu trasu cez Perekopskú šiju, spájajúcu Krymský polostrov so zvyškom Ukrajiny.

Podľa DPA sú útoky na Čonharský most súčasťou operácie, ktorú spustil Kyjev v máji s cieľom odrezať Krym od zvyšku okupovaných oblastí. 

Rusko okupuje Krym od roku 2014, keď ho anektovalo. Od začiatku celoplošnej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 slúži tento strategický polostrov ako základňa pre letecké útoky na ukrajinské územie a na zásobovanie ruských jednotiek na juhu Ukrajiny.

mezha.net

Ukrajinské útoky v uplynulom období narušili tiež trajektovú dopravu medzi Ruskom a Krymom a ukrajinské drony útočia aj na cestu, ktorú Moskva vybudovala pozdĺž Azovského mora na zásobovanie Krymu. Na Kryme je preto akútny nedostatok paliva a miestni obyvatelia ho dostávajú na prídel.

7:30 Pri ruských útokoch v Charkovskej oblasti zomreli štyria ľudia

Ruské útoky si vo východoukrajinskej Charkovskej oblasti vyžiadali životy štyroch ľudí a ďalších najmenej desať zranili, oznámili v utorok skoro ráno tamojšie úrady. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Nepriateľ zasiahol mesto Čuhujiv,“ napísal gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Syniehubov na Telegrame s tým, že zahynuli štyria ľudia vrátane 22-ročnej ženy. „Útoky spôsobili požiare a poškodili najmenej 18 vozidiel, boli vybité okná a poškodené fasády viacpodlažných obytných budov,“ dodal.

Primátor Charkova Ihor Terechov informoval, že ruské útoky si v jeho meste vyžiadali ďalších najmenej desať zranených.

Podľa odhadov OSN zverejnených v apríli bolo od začiatku ruskej invázie na Ukrajinou kontrolovaných územiach zabitých najmenej 15.850 civilistov a ďalších vyše 2800 na Ruskom kontrolovaných územiach Ukrajiny. Zranenia utrpelo údajne dohromady viac ako 44.800 ľudí.

Informácie z predchádzajúceho dňa 8. 6. 2026:

17:20 Ukrajina tento rok získala späť vyše 600 kilometrov štvorcových územia

Ukrajinské sily tento rok zatiaľ získali späť pod svoju kontrolu viac ako 600 kilometrov štvorcových územia, uviedol v pondelok hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Oleksandr Syrskyj. Podľa agentúry Reuters ide o najnovší znak meniacej sa dynamiky po rokoch pomalých, ale vytrvalých ruských ziskov, píše TASR.

Len v máji Ukrajina získala späť o 100 kilometrov štvorcových územia viac, ako stratila, napísal Syrskyj v príspevku na Telegrame. Nespresnil, kde k týmto územným ziskom došlo, len uviedol, že v určitých oblastiach celkovo 1200 kilometrov dlhého frontu si ukrajinské sily naďalej udržiavajú iniciatívu.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj minulý mesiac tiež vyhlásil, že Ukrajina získala v roku 2026 späť približne 600 kilometrov štvorcových územia.

Agentúra Reuters pripomína, že tieto tvrdenia nebolo možné bezprostredne nezávisle overiť. Samostatné určovanie línií územnej kontroly na Ukrajine je náročné pre vojnu dronov, ktorá pozdĺž frontovej línie vytvorila široké pásmo „zeme nikoho“, takzvanú „zónu smrti“. Nezávislé skupiny, ktoré mapujú bojisko, však v posledných mesiacoch tiež zaznamenali spomalenie alebo zvrátenie celkového ruského postupu, a to po prvý raz od neúspešnej ukrajinskej protiofenzívy v roku 2023.

Syrskyj ďalej dodal, že ruské sily sa stále pokúšajú postupovať na východe a juhu krajiny, pričom poznamenal, že počet každodenných bojových stretov sa výrazne zvýšil, a situáciu na fronte opísal ako „ťažkú a dynamickú“. Medzi miesta s najintenzívnejšími bojmi patrila podľa neho oblasť okolo ostreľovaného východoukrajinského mesta Pokrovsk, ktoré sa Rusko snaží plne ovládnuť od polovice roka 2024.

Nezávislý ukrajinský analytický projekt DeepState, ktorý mapuje dianie na bojisku, však už týždne zobrazuje Pokrovsk ako plne kontrolovaný Ruskom. Moskva tvrdila, že ho dobyla už vlani v decembri.

Syrskyj poukázal aj na oblasti v okolí miest Oleksandrivka a Huljajpole na juhovýchode a juhu krajiny, kde boli tiež najťažšie boje. V prvých mesiacoch ruskej invázie získali ukrajinské sily v rámci série protiúderov späť rozsiahle územia, pripomína Reuters. Hlavná ukrajinská protiofenzíva v roku 2023 však zlyhala a Moskva odvtedy zaznamenávala postupné, pomalé zisky, dodáva Reuters.

Informácie z predchádzajúceho dňa 7. 6. 2026:

18:00 Ukrajinské drony zasiahli dva veľké sklady paliva na okupovanom Kryme

Jednotky pre špeciálne operácie (SSO) Ozbrojených síl Ukrajiny zaútočili v noci na nedeľu na dva sklady paliva na Krymskom polostrove okupovanom Ruskom. O výsledkoch útokov neposkytli žiadne informácie a ruská strana sa k nim bezprostredne nevyjadrila. Informovala o tom agentúra DPA.

Medzi zasiahnutými cieľmi je ropný sklad Semikolodezjanska, oznámili SSO na Telegrame. Tento sklad využívajú ruské sily ako prekladisko na zásobovanie jednotiek na fronte palivom. Nachádza sa približne 200 kilometrov od kontaktnej línie a tvorí ho deväť nádrží s objemom od 700 do 3000 metrov kubických.

Ďalší útok ukrajinských dronov zasiahol podľa SSO ropný terminál v prístavnom meste Feodosija, v ktorom sa nachádza sedem palivových nádrží s kapacitou 10.000 a 20 000 metrov kubických. Slúži na prekládku ropy a ropných produktov zo železničných cisterien na lode a Rusko ho využíva na zásobovanie Krymu palivom v núdzových situáciách.

„Útoky na ropnú infraštruktúru nepriateľa oslabujú jeho ekonomické a logistické kapacity. SSO pokračujú v asymetrických akciách s cieľom strategicky oslabiť schopnosť nepriateľa viesť vojnu proti Ukrajine,“ uviedli SSO na Telegrame.

Na Kryme je po opakovaných ukrajinských útokoch na zásobovacie trasy palivo na prídel. Útokmi na ruský ropný priemysel sa Ukrajina snaží narušiť dodávky paliva ruskej armáde a znížiť príjmy ekonomiky, ktoré sú kľúčové pre vedenie vojny.

16:13 Proukrajinskí partizáni sabotovali železničnú infraštruktúru v ruskom meste Voronež

Proukrajinské partizánske hnutie Ateš v nedeľu skoro ráno sabotovalo železničnú infraštruktúru v ruskom meste Voronež. Uviedlo to hnutie na komunikačnej platforme Telegram, informuje spravodajský web Kyiv Independent.

„Agenti nášho hnutia vykonali sabotážnu operáciu na železničnej stanici vo Voroneži. V dôsledku operácie bol zničený koľajový žeriav série EDK-300/5. Ide o mimoriadne vzácny typ techniky, ktorý sa už nevyrába,“ uviedlo hnutie.

Hnutie Ateš tvrdí, že operácia „skomplikovala“ obnovu poškodenej infraštruktúry, keďže ruské železnice majú k dispozícii už len „niekoľko“ takýchto žeriavov.

„Výmena zničeného žeriava si vyžiada značný čas aj zdroje. Zatiaľ čo Putinova armáda hľadá náhradu, železničný uzol a logistika v regióne fungujú len s obmedzenými možnosťami rýchlej opravy škôd,“ uviedol Ateš.

Voronež leží približne 170 kilometrov severovýchodne od hraníc Ukrajiny s Ruskom.

Ateš 25. mája oznámil, že jeho členovia v noci na 23. mája „oslepili“ ruskú protivzdušnú obranu, keď ukrajinský dron zaútočil na hlavný ropný sklad v ruskom meste Novorossijsk.

13:20 Rusko za uplynulý týždeň stratilo viac ako 9-tisíc vojakov

Počas uplynulého týždňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 9 560 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na viac ako 1,37 milióna. Vyplýva to z údajov, ktoré na Facebooku za ostatných sedem dní zverejnil ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý týždeň Moskva podľa neho prišla aj o 27 tankov, 43 obrnených bojových vozidiel pechoty, 492 delostreleckých systémov a 25 raketometov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 11 989 tankov, 24 700 obrnených bojových vozidiel pechoty, 43 479 delostreleckých systémov a 1 844 raketometov.

13:00 Ruský dron zasiahol sklad vyhoreného jadrového paliva v Kyjevskej oblasti

Ukrajinské úrady v nedeľu oznámili, že ruský dron zasiahol budovu skladu vyhoreného jadrového paliva v Kyjevskej oblasti. Ukrajina o tomto incidente informovala Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu (MAAE). Radiačná situácia v areáli Centrálneho skladu vyhoreného jadrového paliva zostáva v normálnych medziach, doplnila ukrajinská štátna spoločnosť Enerhoatom. Rusko sa k správam o útoku na sklad zatiaľ nevyjadrilo, uviedli britská stanica BBC a agentúra AFP.

Sklad sa nachádza v Kyjevskej oblasti vo vylúčenej zóne okolo Černobyľskej jadrovej elektrárne a uchováva vyhorené jadrové palivo zo všetkých ukrajinských jadrových elektrární, doplnila BBC.

Podľa Enerhoatomu a ministerstva energetiky ruský dron v noci na nedeľu zasiahol jednu z budov Centrálneho skladu vyhoreného jadrového paliva a spôsobil v nej požiar. Incident sa stal o 02:10 h miestneho času. Čiastočne bola pri ňom zničená budova na prijímanie kontajnerov, v ktorej sa však vyhorené jadrové palivo neskladovalo.

Požiar s rozlohou 40 štvorcových metrov bol rýchlo lokalizovaný a úplne uhasený. Nikto z personálu nebol zranený.

MAAE vo svojom príspevku na sociálnej sieti X potvrdila, že ju Ukrajina informovala o incidente. Zároveň zverejnila aj niektoré ďalšie podrobnosti, ktoré ukrajinské úrady predtým neuviedli: zásah dronu spôsobil značné škody na budove prijímania paliva vrátane fasády, okien a dverí. Tlaková vlna zasiahla aj okolité budovy. MAAE avizovala, že jej tím v krátkom čase navštívi toto zariadenie, aby posúdil následky incidentu.

Generálny riaditeľ MAAE Rafael Grossi vyhlásil, že tento incident vyvoláva vážne znepokojenie - najmä preto, že sa odohral v areáli, kde je veľké množstvo jadrového materiálu uskladnené len niekoľko metrov od dronom poškodenej budovy.

„Útoky na jadrové zariadenia sú úplne neprípustné a sú v priamom rozpore so základnými princípmi jadrovej bezpečnosti,“ zdôraznil Grossi.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha v príspevku na sociálnej sieti X pripomenul, že nejde o prvý prípad, keď ruské jednotky ohrozili ukrajinské jadrové zariadenie, a Moskvu obvinil z „ohrozovania jadrovej bezpečnosti“.

Podľa ukrajinskej armády Rusko počas noci zaútočilo na krajinu 236 dronmi, z ktorých sa 215 podarilo zneškodniť alebo zostreliť.

9:00 Pri ruských útokoch zahynuli dve osoby

Pri ruských dronových útokoch na Ukrajine prišli o život dvaja ľudia, oznámili v nedeľu tamojší predstavitelia. K útokom došlo pred plánovanými rokovaniami európskych lídrov s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Londýne. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Pri útoku dronom v Záparožskej oblasti na juhu krajiny zahynul 56-ročný muž, priblížila ukrajinská záchranná služba na platforme Telegram.

Ďalší ruský úder dronmi a leteckými bombami v Dnepropetrovskej oblasti zabil 59-ročného muža, uviedol na Telegrame tamojší gubernátor Oleksandr Hanža. Zranenia utrpel 35-ročný muž a tiež poškodil infraštruktúru.

V nedeľu budú v Londýne rokovať britský premiér Keir Starmer, francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Friedrich Merz s prezidentom Zelenským o najnovšom vývoji v ukrajinsko-ruskom konflikte.

Rokovania sa budú konať po tom, ako Zelenskyj vo štvrtok v otvorenom liste vyzval ruského prezidenta Vladimira Putina na osobné stretnutie. Navrhol tiež uzavretie úplného prímeria počas rokovaní o ukončení vojny, výmenu všetkých vojnových zajatcov a prijatie opatrení na návrat civilistov a detí unesených počas vojny.

Putin najprv odkázal, že môžu kedykoľvek rokovať v Moskve, no neskôr oznámil, že takéto stretnutie považuje za nezmyselné, kým nebude pripravená mierová dohoda.

8:00 Rusko počas 13 hodín zachytilo 339 ukrajinských dronov

Ruské systémy protivzdušnej obrany v sobotu za 13 hodín zneškodnili 339 ukrajinských dronov nad rôznymi oblasťami krajiny vrátane Moskovskej, uviedlo ruské ministerstvo obrany. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Ministerstvo na platforme Telegram uviedlo, že v sobotu od 7.00 h do 20.00 h miestneho času (6.00 - 19.00 h SELČ) ruské jednotky zničili drony v 13 oblastiach.

Primátor Moskvy Sergej Sobianin v sérii príspevkov na Telegrame upozornil na akcie proti útokom dronov. Podľa neoficiálnych údajov počas dňa zostrelili v oblasti 14 dronov.

Ruský úrad pre civilné letectvo pravidelne oznamoval pozastavenie letov do rôznych letísk. Tamojšie tlačové agentúry informovali, že v meste Soči vydali počas dňa štyrikrát príkazy na pozastavenie letov.

Stanica BBC v sobotu informovala, že po ukrajinských dronových útokoch predčasne ukončili festival v ruskom meste Kronštandt, ktorý mal byť sprievodným kultúrnym podujatím k medzinárodnému ekonomickému fóru v Petrohrade.

Ukrajina od začiatku vojny pravidelne podniká útoky dronmi na vojenské a priemyselné objekty na ruskom území. Moskva tvrdí, že väčšinu bezpilotných lietadiel sa jej protivzdušnej obrane darí zostreliť. Ukrajina uvádza, že jej útoky v Rusku sú zamerané na infraštruktúru podporujúcu ruské vojenské operácie.

Správy z predchádzajúcich dní si môžete prečítať tu.