aktuálne informácie o situácii na Ukrajine:
- Ruské drony zabíjali v ukrajinských mestách, zasiahli aj nemocnicu
- Starshield na bojisku opäť zlyháva. Zelenskyj tvrdí, že nejde o technické problémy, ale systematické obmedzovanie
- Ukrajina zaútočila dronmi na ruskú vojnovú loď vo Fínskom zálive
- Obnovené ukrajinské útoky od konca októbra znížili ruskú kapacitu rafinácie ropy
9:50 Ruské drony zabíjali v ukrajinských mestách, zasiahli aj nemocnicu
Najmenej päť ľudí zahynulo a ďalší utrpeli zranenia pri rozsiahlych ruských útokoch na Ukrajinu v noci na piatok a počas piatkového rána, informuje portál Ukrainska Pravda.
Najtragickejšie následky mali útoky v Odese, kde ruské drony s prúdovým pohonom zabili dvoch ľudí a ďalších piatich zranili, z toho dvoch ťažko. V Záporoží zahynul 17-ročný chlapec a záchranári vytiahli spod trosiek štyroch zranených. Ďalších dvoch civilistov zabili ruské drony v Sumskej oblasti.
V Kyjeve vypukol po útoku požiar v zdravotníckom zariadení. Záchranári dostali do bezpečia 37 ľudí, jeden človek utrpel zranenia. V Rivnom zasiahol dron bytový dom a zranil šesť osôb vrátane dvoch detí.
Ukrajina zároveň podnikla jeden z najrozsiahlejších dronových útokov proti Rusku od začiatku vojny. Ruské ministerstvo obrany oznámilo zostrelenie 1198 ukrajinských dronov nad viac ako 15 regiónmi krajiny.
Vo Volgograde zahynuli štyria pracovníci priemyselného areálu a ďalší dvaja utrpeli zranenia. Útok vyvolal požiare v oblasti, kde sa nachádzajú ropné a chemické podniky.
Vzájomné údery pokračujú napriek intenzívnym diplomatickým rokovaniam. Americkí vyslanci vo štvrtok rokovali v Moskve s prezidentom Vladimirom Putinom a následne v Dubline s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
Informácie z predchádzajúceho dňa 12. 11. 2026:
11:50 Starshield na bojisku opäť zlyháva. Zelenskyj tvrdí, že nejde o technické problémy, ale systematické obmedzovanie
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok oznámil nové problémy so satelitným internetovým systémom Starshield od spoločnosti SpaceX, ktorý zohráva kľúčovú úlohu v komunikácii ukrajinských jednotiek na fronte. Podľa neho nejde o technické chyby, ale o „systematické“ obmedzovanie služby, ktorá je vojenskou verziou siete Starlink.
Ukrajina prvýkrát upozornila na výpadky systému minulý mesiac po spore medzi Zelenským a americkým prezidentom Donaldom Trumpom v súvislosti s americko-ruskou dohodou o dodávkach nafty.
Trump aj majiteľ SpaceX Elon Musk vtedy odmietli zodpovednosť za problémy, hoci Musk následne obvinil Ukrajinu zo zneužívania systému Starlink na vojenské účely.
„Naše jednotky už niekoľko dní zaznamenávajú výrazné narušenia fungovania systému Starshield na území Ukrajiny,“ uviedol Zelenskyj na sociálnych sieťach. Dodal, že „zavádzajú sa systematické obmedzenia rýchlosti“ a nejde o náhodné poruchy.
Podľa ukrajinského prezidenta tieto obmedzenia komplikujú obranu krajiny. „Pomáha to Rusom zabíjať viac Ukrajincov a vykonávať presnejšie útoky,“ vyhlásil.
Zelenskyj uviedol, že systémy Starshield nefungujú pri rýchlostiach presahujúcich 161 kilometrov za hodinu. Takéto obmedzenie podľa neho predstavuje „významnú komplikáciu pri zachytávaní ruských prúdových dronov“, ktoré sa pohybujú podstatne vyššou rýchlosťou.
Problém sa znovu objavil v čase, keď americkí vyslanci Steve Witkoff a Jared Kushner rokujú v Moskve s ruským prezidentom Vladimirom Putinom po predchádzajúcich rokovaniach s ukrajinskou stranou v Abú Zabí.
„Snažíme sa objasniť si všetky okolnosti s americkou stranou,“ dodal Zelenskyj.
10:40 Ukrajina zaútočila dronmi na ruskú vojnovú loď vo Fínskom zálive
Ukrajinská armáda zaútočila v stredu ráno dronmi na ruskú vojnovú loď vo Fínskom zálive, informovala Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU). Estónsky minister obrany Martin Herem pre estónsku verejnoprávnu televíziu ERR uviedol, že na ruskej vojnovej lodi vo Fínskom zálive došlo k výbuchu a odplávala do Petrohradu, píše TASR.
Vysoký fínsky predstaviteľ pre verejnoprávneho vysielateľa Yle potvrdil, že Fínsko zaznamenalo útok neďaleko ruského ostrova Gogland (po fínsky známy ako Suursaari), ktorý leží približne 40 kilometrov južne od Fínska a 55 km severne od Estónska.
SBU v príspevku na sieti Telegram uviedla, že nesie zodpovednosť za naplánovanie a vykonanie útoku. Cieľom špeciálnej operácie bola malá raketová loď Naro-Fominsk triedy Bujan-M.
Yle už predtým informoval o náznakoch rastúcej vojenskej aktivity Ruska na ostrove Gogland vo východnej časti Fínskeho zálivu. Fínske obranné sily v stredu zaviedli dočasné obmedzenia pre námornú oblasť a vzdušný priestor vo východnej časti Fínskeho zálivu ako preventívne opatrenie po útoku Kyjeva na ruský prístav Usť-Luga.
Informácie z predchádzajúceho dňa 11. 11. 2026:
10:05 Obnovené ukrajinské útoky od konca októbra znížili ruskú kapacitu rafinácie ropy
Ukrajina obnovila koncom októbra pravidelné útoky na ruské ropné rafinérie a zasiahla závody, ktoré predstavujú približne 30 percent ruskej rafinérskej kapacity. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na dva zdroje z odvetvia, píše TASR.
Počet poškodených ruských ropných rafinérií vzrástol, keď podľa zdrojov len minulý týždeň ukrajinské dronové útoky narušili prevádzku v deviatich z 35 rafinérií. Medzi zariadeniami napadnutými počas októbra sú rafinérie v Riazanskej, Samarskej, Saratovskej, Nižnonovgorodskej a Leningradskej oblasti, v Krasnodarskom kraji a v Baškirskej republike.
Rusko koncom októbra spracovávalo približne 700.000 ton ropy denne (čo je asi päť miliónov barelov), podľa zdrojov agentúry Reuters tento údaj klesol po obnovení ukrajinských útokov na súčasných 500.000 ton.
Koncom októbra agentúra Reuters informovala, že ruské rafinérie po ukončení útokov ukrajinských dronov zvýšili spracovanie ropy o 25 percent. Prispel k tomu americký prezident Donald Trump, keď 11. októbra vyhlásil „energetické prímerie“ a s ruským prezidentom Vladimirom Putinom sa dohodol na obnovení dodávok ruskej nafty na americký a svetový trh.
Útoky ukrajinských dronov na ruské rafinérie totiž vyvolali nedostatok paliva na domácom trhu a prinútili Moskvu zaviesť zákaz vývozu benzínu, leteckého paliva a motorovej nafty.
Informácie z predchádzajúceho dňa 10. 11. 2026:
15:00 Ruské útoky pred rozhovormi spôsobili rozsiahle výpadky prúdu
Ruské útoky na energetické objekty na Ukrajine počas noci pred rozhovormi s Ruskom v Abú Zabí viedli k výpadkom elektriny v šiestich oblastiach. Oznámil to v utorok ukrajinský prevádzkovateľ prenosovej sústavy, informuje TASR podľa agentúry AFP.
Najnovšia vlna útokov zasiahla energetické ciele v ôsmich ukrajinských oblastiach, uviedla spoločnosť Ukrenerho. Ráno boli podľa nej prerušené dodávky elektriny v častiach Dnepropetrovskej, Doneckej, Kyjevskej, Sumskej, Charkovskej a Černihivskej oblasti.
Spoločnosť na platforme Telegram dodala, že energetickí pracovníci vykonávajú neustále opravy poškodených zariadení, aby čo najskôr obnovili dodávky elektriny pre domácnosti. AFP pripomenula, že teploty v krajine sa pred prichádzajúcou zimou už začínajú pohybovať okolo bodu mrazu.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu obvinil Rusko, že zintenzívnilo útoky na energetickú infraštruktúru, aby vyvinulo tlak na Kyjev na rozhovoroch v Abú Zabí, na ktorých sa v utorok stretli predstavitelia USA, Ukrajiny a Ruska.
Ukrajinský premiér Serhij Koreckyj informoval, že pri útokoch v noci na utorok zahynuli dvaja ľudia v meste Ladyžyn vo Vinnyckej oblasti.
14:55 Dánsko poskytne Ukrajine 642 miliónov eur v rámci vojenskej pomoci
Dánsky minister zahraničných vecí Lars Løkke Rasmussen v utorok oznámil, že krajina poskytne 642 miliónov eur Ukrajine v rámci vojenskej pomoci. Urobil tak počas návštevy ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Kodani, kde sa stretne so severskými lídrami. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
V Dánsku sa v utorok konajú rokovania o vojenskej podpore, protivzdušnej obrane a bezpečnosti energetickej infraštruktúry. Do Kodane podľa všetkého pricestujú aj švédsky premiér Ulf Kristersson, nórsky premiér Jonas Gahr Støre a jeho fínsky kolega Petteri Orpo.
SITA/Mads Claus Rasmussen/Ritzau Scanpix via AP
Rasmussen medzitým oznámil, že Dánsko poskytne Ukrajine 642 miliónov eur v rámci vojenskej pomoci a tiež ďalších 20 miliónov venuje jej energetickému sektoru. Agentúra AFP pôvodne informovala, že pôjde o 561 miliónov eur.
„Som hrdá na to, že môžem privítať prezidenta Zelenského a severských lídrov v Dánsku. Boj Ukrajincov za slobodnú Ukrajinu a Európu pokračuje,“ povedala už skôr dánska premiérka Mette Frederiksenová. „Takmer päť rokov po začatí invázie pokračuje bombardovanie civilistov, humanitárnych centier a vodárenských a vykurovacích zariadení. Preto si musíme zachovať svoj postoj,“ uviedla Frederiksenová.
Správy z predchádzajúcich dní si môžete prečítať tu.