aktuálne informácie o situácii na Ukrajine:
- Ruské drony v stredu zabili najmenej päť ľudí. Moskva oznámila dobytie celej Luhanskej oblasti
- Univerzitní študenti majú posilniť bezpilotné jednotky v ruskej armáde
- Ukrajinský dronový útok spôsobil škody v dôležitom baltskom prístave
- Ukrajina podpísala obrannú dohodu s Bulharskom
- Zelenskyj navrhol Rusku energetické prímerie pre zmiernenie ropnej krízy
- Ukrajinský útok v Belgorodskej oblasti si vyžiadal jedného mŕtveho
- Ukrajina a Rusko hlásia po piatkových nočných úderoch obete a zranených
18:05 Ruské drony v stredu zabili najmenej päť ľudí. Moskva oznámila dobytie celej Luhanskej oblasti
Ruské dronové útoky, ktoré začali v noci na stredu a pokračovali aj počas dnešného dňa zabili najmenej päť ľudí a zničili poštový terminál v západoukrajinskom meste Luck, infromovali ukrajinské úrady.
K útoky došlo deň potom, ako Kremeľ odmietol návrh Kyjeva na dočasné veľkonočné prímerie. „Navrhli sme prímerie na Veľkú noc – na oplátku dostávame ‘Šáhidy’,“ napísal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na Facebooku s odkazom na iránske drony, ktoré Rusko používa.
V centrálnej Čerkaskej oblasti zabil ruský dron štyroch ľudí v rámci širšieho útoku na západnú Ukrajinu, ktorý sa zameriaval na infraštruktúru ďaleko od frontu. „Máme štyroch mŕtvych v okrese Zolotonosa. Stalo sa to na otvorenom priestranstve počas leteckého poplachu,“ napísal šéf oblastnej vojenskej správy na sieti Telegram.
Skorší útok dronom na auto v Chersonskej oblasti v blízkosti frontovej línie zabil jednu ženu a vážne zranil ďalších dvoch ľudí.
Rusko zároveň zintenzívňuje pozemnú ofenzívu a v stredu oznámilo, že obsadilo dve obce na východe Ukrajiny a úplne dobylo Luhanskú oblasť, ktorú však už predtým takmer celú okupovalo. Zelenskyj v samostatnom príspevku na sociálnych sieťach označil aktuálnu situáciu na fronte za „dosť napätú“.
12:40 Univerzitní študenti majú posilniť bezpilotné jednotky v ruskej armáde
Najväčšie ruské univerzity by mali poslať do vojny na Ukrajine aspoň dve percentá svojich študentov. Tento cieľ pre rektorov začiatkom roka údajne stanovil minister vedy a vysokého školstva Valerij Falkov, uviedli zdroje pre telegramový kanál Faridaily, píše TASR podľa denníka The Moscow Times.
V roku 2025 bolo na ruských univerzitách zapísaných 2,2 miliónov mužov, zmluvy s ministerstvom obrany by tak malo podpísať 44.000 študentov. Ak sa k nim pripoja aj technické vysoké školy, armádu by malo posilniť 76.000 ľudí, poznamenáva Faridaily.
Od konca minulého roka administrátori univerzít a technických škôl vraj neustále povzbudzujú študentov, aby prerušili štúdium a podpísali zmluvy s ministerstvom obrany. Študentom okrem lákania na špeciálne bonusy hrozia odmietnutím opakovania skúšok.
Študentov primárne verbujú do jednotiek bezpilotných systémov (VBS). Podľa plánov armády z novembra 2025 by v nich do konca tohto roku malo byť 78.800 ľudí, informoval portál Važnyje istorii (Dôležité príbehy). Podľa dokumentov, ktoré mal k dispozícii, z nich 58.000 budú bývalí študenti, absolventi kurzov bezpilotných lietadiel, bývalý letecký personál a „občianky“ s príslušným výcvikom. Zvyšok budú preložení branci a aktívni zmluvní vojaci z iných jednotiek.
Podľa provojnových blogerov sa nábor do VBS prakticky zastavil. V regiónoch ostal len „pomerne špecifický kontingent, najmenej vhodný na to, aby sa stal chrbticou novej high-tech vetvy ozbrojených síl,“ poznamenal Z-bloger Alexej Čadajev. Dodal, že perspektívni vojaci odmietajú podpisovať zmluvy zo strachu z preloženia k útočnej pechote a trvalej služby v armáde.
Právnik Artem Klyga, ktorý sa špecializuje na práva osôb odmietajúcich vojenskú službu predtým poznamenal, že zmluvy pre jednotky VBS počítajú s preložením personálu k pechote, ak sa ukáže nespôsobilosť obsluhovať drony.
Podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) súčasný mechanizmus náboru dobrovoľníkov s vysokými jednorazovými platbami už stratil účinnosť. V januári klesol počet nových regrútov pod mieru strát na bojisku po prvýkrát od roku 2022, vyplýva z údajov západných spravodajských služieb. Kremeľ by sa preto mohol uchýliť k nútenej mobilizácii.
Informácie z predchádzajúceho dňa 31. 3. 2026:
14:10 Kremeľ odmieta návrh Kyjeva na veľkonočné prímerie
Rusko nezaznamenalo „jasne formulované“ návrhy zo strany Ukrajiny na dočasné prímerie počas veľkonočných sviatkov, uviedol v utorok Kremeľ.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok vyhlásil, že Kyjev je pripravený na prímerie s Moskvou počas Veľkej noci vrátane vzájomného zastavenia útokov na energetickú infraštruktúru s cieľom zmierniť globálnu ropnú krízu vyvolanú vojnou s Iránom.
„Z vyjadrení Zelenského sme nezaznamenali žiadne jasne formulované iniciatívy na veľkonočné prímerie,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov novinárom. „Opakujeme: Zelenskyj musí prevziať zodpovednosť a prijať príslušné rozhodnutie, aby sme dosiahli mier, nie prímerie,“ dodal. Rusko opakovane odmieta prímerie na Ukrajine s tým, že presadzuje konečné mierové riešenie konfliktu.
Ukrajina tvrdí, že Rusko zámerne predlžuje vojnu s cieľom získať ďalšie ukrajinské územia a nemá skutočný záujem o mier. Zelenskyj v pondelok uviedol, že Ukrajina je pripravená na akýkoľvek formát prímeria, „celkové alebo zamerané na energetiku“.
„Sme pripravení na prímerie počas veľkonočných sviatkov... Sme pripravení na akékoľvek kompromisy, okrem kompromisov týkajúcich sa našej dôstojnosti a suverenity,“ dodal ukrajinský prezident.
11:20 Počet zahraničných bojovníkov, ktorí bojujú na strane Ruska vo vojne proti Ukrajine, prekročil 27-tisíc
Ukrajina k 30. marcu identifikovala 27 407 cudzincov, ktorí bojujú na strane Ruska vo vojne proti Ukrajine. V novembri ich bolo viac ako 18-tisíc. Moskva ich podľa Koordinačného centra pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami verbuje najmenej v 135 krajinách. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.
Centrum uviedlo, že verbovacia sieť zasahuje aj do arabských krajín a menovalo štáty v severnej Afrike a na Blízkom východe.
„Egypt, Jemen, Somálsko, Irak, Alžírsko, Sýria, Maroko či Jordánsko. To zďaleka nie je úplný zoznam arabských krajín, z ktorých Ruská federácia verbuje občanov do vojny proti Ukrajine,“ oznámilo centrum.
Centrum už skôr v marci informovalo, že takmer polovica identifikovaných zahraničných bojovníkov pochádza z Ázie. Medzi naverbovanými mužmi zaznamenalo aj občanov členských štátov Európskej únie, napríklad z Talianska. Tajomník koordinačného centra brigádny generál Dmytro Usov v novembri uviedol, že Rusko si od roku 2023 vybudovalo rozsiahlu globálnu verbovaciu sieť s cieľom kompenzovať straty na bojisku. Podľa neho počet cudzincov, ktorí podpisujú zmluvy, vzrástol zo stoviek na tisíce mesačne.
„V ukrajinskom zajatí sú momentálne stovky cudzincov a ich počet naďalej rastie. Ukrajinské ozbrojené sily každý týždeň zajmú jedného až troch občanov tretích krajín, ktorých kremeľský režim v podstate posiela na istú smrť,“ konštatovalo Koordinačné centrum pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami.
8:10 Ukrajinský dronový útok spôsobil škody v dôležitom baltskom prístave
Nové dronové útoky Ukrajiny poškodili ruský prístav Usť-Luga neďaleko Petrohradu, uviedol tamojší gubernátor Alexander Drozdenko v utorok. Stalo sa to už tretíkrát za uplynulý týždeň, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.
Ruská protivzdušná obrana zostrelila 38 dronov v noci na utorok v Leningradskej oblasti, upresnil gubernátor na sociálnych sieťach. „Zaznamenali sa škody v prístave Usť-Luga,“ uviedol a oznámil, že pri útokoch utrpeli zranenia tri osoby vrátane dvoch detí.
YT
Prístav Usť-Luga vo Fínskom zálive je kľúčovým centrom ruského vývozu hnojív, ropy a uhlia a v posledných dňoch utrpel viaceré zásahy. Ukrajina zintenzívnila odvetné útoky na ruskú infraštruktúr v rámci snahy obmedziť financovania ofenzívy Moskvy. Ruské úrady v stredu a v sobotu hlásili, že ukrajinské dronové útoky spôsobili požiare v prístave.
Rokovania medzi Moskvou a Kyjevom, ktoré sprostredkovali Spojené štáty s cieľom ukončiť vojnu, narušili boje na Blízkom východe, pripomína AFP.
7:30 Ukrajina podpísala obrannú dohodu s Bulharskom
Ukrajina a Bulharsko, ktoré je významným výrobcom zbraní, podpísali v pondelok v Kyjeve obrannú dohodu. Dokument s platnosťou na desať rokov sa vzťahuje na výrobu dronov a iných druhov zbraní, oznámil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podľa agentúry AFP, píše TASR.
Časový rámec dohody by mal umožniť „systematizovať“ bezpečnostnú spoluprácu, najmä vzhľadom na rýchly technologický vývoj v oblasti dronov, ktoré sú jednou z kľúčových zbraní Ukrajiny v boji proti ruskej invázii, ozrejmil Zelenskyj.
Bulharsko bolo počas studenej vojny súčasťou komunistického bloku a desaťročia vyrábalo muníciu a zbrane podľa sovietskych štandardov, ktoré naďalej používa aj ukrajinská armáda, doplnila AFP s tým, že Sofia poslala do Kyjeva veľké objemy zbraní.
Podľa údajov bulharskej vlády pochádzajú takmer štyri percentá bulharského HDP z obranného priemyslu, ktorému sa od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 výrazne darí.
Giurov označil novú dohodu s Ukrajinou za „výsledok dlhej prípravy“. „Nie je to len formalita, ale spoločný záväzok k našej euroatlantickej bezpečnosti,“ doplnil Zelenskyj.
Obaja lídri tiež uviedli, že spolupracujú na projekte vertikálny koridor plynu, ktorý má spojiť Grécko s niekoľkými krajinami juhovýchodnej Európy.
Informácie z predchádzajúceho dňa 30. 3. 2026:
12:50 Zelenskyj navrhol Rusku energetické prímerie pre zmiernenie ropnej krízy
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok vyzval Rusko, aby súhlasilo so vzájomným zastavením útokov na energetickú infraštruktúru. Cieľom je pomôcť zmierniť globálnu ropnú krízu spôsobenú vojnou na Blízkom východe. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
„Ak je Rusko pripravené prestať útočiť na ukrajinské energetické zariadenia, nebudeme reagovať útokmi na ich energetický sektor,“ povedal Zelenskyj novinárom.
Ceny ropy sa výrazne zvýšili po začiatku vojny na Blízkom východe. Kľúčová námorná trasa cez Hormuzský prieliv je odvtedy prakticky uzavretá a Teherán začal útočiť na energetickú infraštruktúru v regióne.
Zelenskyj tiež očakáva, že trojstranné mierové rokovania s Ruskom a Spojenými štátmi by sa mohli uskutočniť v nasledujúcich týždňoch. „Lopta je teraz na strane USA a Ruska. Som veľmi vďačný Amerike za to, že v tomto formáte pokračuje, a ak Boh dá, túto príležitosť budeme mať v najbližších týždňoch,“ uviedol podľa webu Ukrajinská pravda. Rokovania o ukončení ruskej vojny na Ukrajine sa zastavili po začiatku konfliktu na Blízkom východe, keď sa pozornosť Washingtonu presunula do tohto regiónu.
Prezident zopakoval, že Ukrajina je pripravená stretnúť sa „v akomkoľvek formáte, na akomkoľvek mieste, okrem Ruska a Bieloruska“. Doplnil, že Kyjev je ochotný podporiť trojstranné rokovanie v USA, Švajčiarsku, Turecku „alebo kdekoľvek, kde sú partneri pripravení“.
Informácie z predchádzajúceho dňa 29. 3. 2026:
12:35 Ukrajina v noci na nedeľu čelila útoku viac ako 440 dronov
Ruská armáda v noci na nedeľu zaútočila na Ukrajinu hypersonickou raketou Kinžal a 442 útočnými dronmi rôznych typov, ktoré vypustila z územia Ruska a z okupovanej Krymskej oblasti. V príspevku na sieti Telegram o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, píše TASR.
Ukrajinská protivzdušná obrana zneškodnila 380 z týchto dronov. Ďalších 16 dronov zasiahlo svoje ciele v siedmich lokalitách. Trosky zostrelených dronov spadli na 14 miestach. Niekoľko dronov je podľa armády stále vo vzdušnom priestore Ukrajiny.
Útoky opäť zasiahli civilnú a energetickú infraštruktúru v Odeskej oblasti, pričom zásah jedného z takýchto objektov spôsobil materiálne škody a výpadok dodávok elektriny pre niekoľko obcí. Drony poškodili aj rodinný dom a objekty v záhradkárskej oblasti, požiare sa podarilo rýchlo uhasiť.
V Chersonskej oblasti si ruské útoky vyžiadali jednu obeť a dvoch zranených. Útoky poškodili viacposchodové budovy, 13 rodinných domov, chrám, administratívnu budovu, poľnohospodársku prevádzku a súkromné vozidlo.
V Mykolajivskej oblasti bolo v dôsledku dronového útoku v sobotu večer zranených osem ľudí vrátane siedmich detí. Miestny gubenátor Vitalij Kim doplnil, že všetci zranení museli byť hospitalizovaní.
9:15 Ukrajinský útok v Belgorodskej oblasti si vyžiadal jedného mŕtveho
Jeden muž zahynul pri ukrajinskom útoku dronom v ruskej pohraničnej Belgorodskej oblasti, oznámil v nedeľu na platforme Telegram tamojší gubernátor Viačeslav Gladkov, informuje TASR.
Gladkov objasnil, že k útoku, z ktorého obvinil ukrajinskú armádu, došlo v meste Grajvoron.
Belgorodská oblasť bola v uplynulých týždňoch terčom útokov dronmi, po ktorých ruskí predstavitelia hlásia niekoľko zranených civilistov a škody na domoch a vozidlách. Táto oblasť hraničiaca s Ukrajinou je počas štyri roky trvajúcej vojny častým cieľom útokov ukrajinských jednotiek.
Podľa spravodajského webu Ukrajinska pravda bola terčom útokov v noci na nedeľu aj ruská Leningradská oblasť. Tamojší gubernátor Alexandr Drozdenko na Telegrame informoval o požiari v prístave v meste Usť Luga. Ukrajinské jednotky zasiahli túto lokalitu aj počas útokov v noci na stredu, pričom aj vtedy v prístave vypukol požiar.
Informácie z predchádzajúceho dňa 28. 3. 2026:
16:30 Po útoku na pôrodnicu v Odese Estónsko i Ukrajina žiadajú zvýšiť tlak na Rusko
Estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna v sobotu rozhodne odsúdil ruský útok na pôrodnicu v Odese, označil ho za akt „absolútnej neľudskosti“ a vyzval zvýšiť tlak na Rusko. Útok na Odesu si vyžiadal najmenej dvoch mŕtvych a viac ako desať zranených, informoval spravodajský web Le Figaro, píše TASR.
„Úmyselný útok na pôrodnicu je aktom absolútnej neľudskosti. Zameriava sa na najzraniteľnejších: matky, novorodencov a tých, ktorí dávajú život,“ napísal estónsky minister v príspevku na sieti X.
To deliberately strike a maternity hospital is an act of pure inhumanity. It targets the most vulnerable - mothers, newborns, and those bringing life into the world.
— Margus Tsahkna (@Tsahkna) March 28, 2026
Russia continues its deliberate attacks against innocent people and critical infrastructure. There can be no… https://t.co/19D7EzBWu2
Tsahkna konštatoval, že Rusko pokračuje vo svojich úmyselných útokoch na civilistov a kritickú infraštruktúru na Ukrajine. „Tvárou v tvár takejto brutalite nemôže byť žiadne ospravedlnenie, žiadna neutralita ani žiadne váhanie. Tlak na agresora sa musí zintenzívniť,“ zdôraznil.
Útok na odeskú pôrodnicu odsúdil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Podľa neho ide o „čistý teror proti bežnému civilnému životu.“
Ako s odvolaním sa na vedúceho regionálnej vojenskej správy Oleha Kipera dodala britská stanica BBC, zamestnanci a pacienti pôrodnice, celkovo 81 ľudí, neutrpeli zranenia, pretože boli evakuovaní do krytu. V pôrodnici však vznikli veľké materiálne škody.
9:40 Ukrajina a Rusko po nočných úderoch hlásia obete a zranených
Troch mŕtvych a najmenej 13 zranených si vyžiadali nočné ruské údery v ukrajinských mestách Odesa a Kryvyj Rih, oznámili v sobotu podľa agentúry AFP miestne úrady. Ruské ministerstvo obrany medzitým informovalo o zostrelení 155 ukrajinských dronov nad viacerými regiónmi krajiny. V Jaroslavlianskej oblasti pripravil dron o život jedno dieťa, píše TASR.
Prístavné mesto Odesa na juhu Ukrajiny sa stalo terčom rozsiahleho náletu dronov, ktoré zasiahli obytné štvrte, priemyselný areál i pôrodnicu. Šéf vojenskej mestskej správy Serhij Lysak uviedol, že 11 ľudí vrátane dieťaťa v Odese utrpelo zranenia. Jedna osoba zraneniam neskôr podľahla v nemocnici.
Dvaja muži zahynuli a dvaja boli zranení pri dronovom útoku na priemyselný podnik v Kryvom Rihu v Dnepropetrovskej oblasti zahynuli, oznámil vedúci regionálnej vojenskej správy Olexander Ganža. Na mieste podľa neho vypukli požiare.
V noci podnikla dronové útoky aj Ukrajina. Podľa ruského ministerstva obrany systémy protivzdušnej obrany zostrelili celkovo 155 bezpilotných lietadiel nad viacerými oblasťami vrátane Moskovskej a Jaroslavlianskej.
V ruskom meste Jaroslavľ zaútočili ukrajinské drony na šiestu najväčšiu ropnú rafinériu v Rusku, informoval web stanice BBC s odkazom na zábery zverejnené na internete. Šéf regiónu Michail Jevrajev uviedol, že v oblasti bolo zostrelených viac než 30 dronov. Obeťou útoku sa podľa neho stalo jedno dieťa, jeho rodičia utrpeli kritické zranenia a zranená bola tiež ich susedka.
Informácie z predchádzajúceho dňa 27. 3. 2026:
13:05 USA podmieňujú spoluprácu s Ruskom ukončením vojny na Ukrajine, vyhlásil Peskov
Spojené štáty podmieňujú obnovenie hospodárskej spolupráce s Ruskom ukončením vojny na Ukrajine, povedal v piatok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Podľa neho je však takýto prístup nesprávny, lebo USA a Rusko tým prichádzajú o výhody. Informovali o tom agentúry Reuters a TASS, píše TASR.
Po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 predstavitelia Moskvy uviedli, že vzťahy s Washingtonom sú horšie ako kedykoľvek predtým. Situácia sa podľa Reuters začala zlepšovať, keď sa americký prezident Donald Trump v januári minulého roka vrátil do Bieleho domu.
SITA/ALEXANDER KAZAKOV, SPUTNIK, KREMLIN POOL PHOTO VIA AP
„Strácame čas a americké firmy, rovnako ako tie naše, prichádzajú o zisky, ktoré by už mohli dosahovať,“ povedal hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina. Téma spolupráce je však podľa neho stále na stole. Rusko a USA „majú mnoho príležitostí na vzájomne prospešnú spoluprácu“, uviedol Peskov.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov už začiatkom februára vyhlásil, že USA nie sú pripravené obnoviť vzájomnú ekonomickú spoluprácu a pod vedením Trumpa sa v skutočnosti napriek vyhláseniam nevzdali politiky vyvíjania tlaku na Rusko. Poukázal napríklad na americké sankcie voči ruským ropným gigantom Lukoil a Rosnefť, ktorých zavedenie v októbri minulého roka Washington odôvodnil neochotou Putina ukončiť vojnu na Ukrajine.
Peskov povedal, že Spojené štáty sa v súčasnosti snažia získať kontrolu nad medzinárodnou energetickou infraštruktúrou. Aj Lavrov vo štvrtok pre francúzsku verejnoprávnu televíziu France Télévisions vyhlásil, že USA chcú ovládnuť svetové energetické trhy, pričom spomenul Venezuelu a Irán.
„Spojené štáty teraz tiež tvrdia, že chcú prevziať kontrolu nad plynovodmi Nord Stream,“ povedal Lavrov podľa prepisu rozhovoru, ktorý zverejnilo ruské ministerstvo zahraničných vecí.
Správy z predchádzajúcich dní si môžete prečítať tu.