aktuálne informácie o situácii na Ukrajine:
- Ukrajinci zničili dva ruské protilietadlové raketové systémy Buk
- Stefanišynová: Ukrajina nebude vynucovať návrat občanov s brannou povinnosťou
- Takmer storočná starenka pešo utiekla pred Rusmi
- Útok na Odesu si vyžiadal najmenej štyroch mŕtvych, zranil aj spojenca Rusov
12:05 Ruský útok v Charkovskej oblasti si vyžiadal najmenej dve obete
Najmenej dve osoby prišli v stredu o život v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny počas ruského vzdušného útoku navádzanými bombami. TASR informuje podľa agentúry AFP, ktorá sa odvolala na regionálne úrady.
Oblastný gubernátor Oleh Synehubov v aplikácii Telegram oznámil, že Rusi o 10.00 h miestneho času (9.00 h SELČ) navádzanými leteckými bombami zasiahli automobil a súkromný dom v jednej dedine v Charkovskej oblasti. Gubernátor dodal, že pri útoku prišli o život dvaja civilisti – muž a žena –, ktorí sa nachádzali v automobile. Ďalšie dve osoby utrpeli zranenia.
8:25 Nórsko aj Lotyšsko poskytnú Ukrajine ďalšiu pomoc
Lotyšsko poskytne Ukrajine ďalší balík vojenskej pomoci vrátane protilietadlových zbraní a pozorovacích dronov. Oznámila to v utorok lotyšská premiérka Evika Siliňová, informuje TASR podľa agentúry DPA.
I thank Latvia and Prime Minister @EvikaSilina for today's decision to provide a new military aid package focusing on additional air defense and drone systems.
— Volodymyr Zelenskyy / Володимир Зеленський (@ZelenskyyUa) April 30, 2024
We greatly appreciate Latvia's consistent support for Ukraine at 0.25 percent of GDP per year, as well as its clarity…
„Musíme zabezpečiť, aby Ukrajina vo vojne zvíťazila, je to v záujme Ukrajiny, ale aj európskej bezpečnosti a svetového poriadku,“ napísala Siliňová na platforme X. Zbrane aj drony budú pochádzať zo zásob lotyšskej armády.
Nórsko sa rozhodlo zvýšiť vojenskú a humanitárnu pomoc, ktorú tento rok vyhradilo pre Ukrajinu, a to zo sedem miliárd nórskych korún (takmer 600 miliónov eur) na celkových 22 miliárd korún (1,86 miliardy eur). Oznámil to v utorok nórsky premiér Jonas Gahr Störe, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.
I am grateful to the Norwegian government, led by Prime Minister @JonasGahrStore, for its decision to increase support for Ukraine by $600 million this year.
— Volodymyr Zelenskyy / Володимир Зеленський (@ZelenskyyUa) April 30, 2024
I appreciate that the majority of these funds will be used to strengthen Ukraine's air defense, which is our top…
Zmienených sedem miliárd nórskych korún sa na tento rok presunie z balíka v hodnote až 75 miliárd korún (6,34 miliardy eur), ktorý Nórsko prisľúbilo Ukrajine na vojenskú a humanitárnu pomoc pre roky 2023 až 2027 a ktorého celková výška sa nezmení.
„Pre obyvateľov Ukrajiny je to otázka života a smrti,“ povedal na margo zrýchlenej pomoci novinárom Störe. Zároveň zdôraznil, že Rusko na Ukrajine zámerne bombarduje nemocnice, obytné oblasti a elektrárne. „Je to aj otázka bezpečnosti a stability v Európe, a teda aj v Nórsku,“ dodal v súvislosti s pomocou.
7:45 Ukrajina výrazne zvýšila rozpočet na nákup dronov
Ukrajinská vláda sa rozhodla zvýšiť finančnú čiastku vyčlenenú na nákup dronov, a to o ďalších 15,5 miliardy hrivien (približne 367 miliónov eur). Oznámil to v utorok ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ, uvádza TASR podľa správy agentúry DPA.
„Vďaka dnes vyčleneným prostriedkom bude našim bezpečnostným a obranným silám dodaných 300 000 dronov,“ povedal Šmyhaľ na zasadnutí vlády v Kyjeve. Doteraz mala Ukrajina na nákup dronov podľa jeho slov pre tento rok vyčlenených 43,3 miliardy hrivien (viac než miliardu eur).
Ukrajina pod tlakom ruskej invázie v ostatnom čase výrazne rozšírila vývoj aj výrobu bezpilotných lietadiel rôznych typov. V uplynulých týždňoch nimi zároveň čoraz častejšie útočí aj na ruské územie.
Informácie z predchádzajúceho dňa 30. 4. 2024:
20:00 Ukrajinci zničili dva ruské protilietadlové raketové systémy Buk
Ukrajinskí vojaci zničili dva ruské protilietadlové raketové systémy Buk počas prieskumu na fronte v Sumskej oblasti na severovýchode krajiny. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje utorkovú správu tlačovej služby ukrajinských špeciálnych síl.
„Nepriateľský objekt zasiahli útočné drony. Na evakuáciu zasiahnutého systému Buk prišiel ďalší a naši operátori opäť udreli. Výsledkom je zničenie dvoch ruských protilietadlových raketových systémov,“ uviedli ukrajinské špeciálne sily.
17:30 Rusko tvrdí, že za uplynulý deň zostrelilo 6 rakiet ATACMS odpálených z Ukrajiny
Rusko tvrdí, že v utorok zostrelilo šesť taktických rakiet ATACMS z Ukrajiny, ktorá ich dostala od Spojených štátov. Niektoré z nich vraj boli zostrelené nad anektovaným Krymským polostrovom, uvádza TASR na základe správy agentúry AFP.
Ruskom dosadený gubernátor Krymu Sergej Axionov uviedol, že jedna z rakiet bola zostrelená nad dedinou Donskoje ležiacou pri metropole Simferopol. Na platforme Telegram napísal, že po jej zostrelení sa do oblasti rozptýlila nevybuchnutá submunícia. Ľudí varoval, aby sa k takýmto malým výbušninám nepribližovali a ak ich zbadajú, majú zavolať záchranárov či políciu.
Ruskom dosadený šéf okupačnej správy Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny Vladimir Rogov ešte predtým informoval, že nad Simferopolom a mestom Džankoj na severe Krymu bola taktiež nasadená protivzdušná obrana.
Ukrajina od vypuknutia ruskej invázie často podniká útoky na Krym, k najnovším správam o zostrelených raketách sa však dosiaľ nevyjadrila.
Spojené štáty minulý týždeň informovali, že vo februári poslali na Ukrajinu rakety ATACMS. Kyjev momentálne čaká aj na novú zásielku amerických zbraní po tom, ako USA nedávno po prieťahoch v Kongrese odobrili poskytnutie rozsiahleho balíka vojenskej pomoci pre Ukrajinu.
17:00 Stefanišynová: Ukrajina nebude vynucovať návrat občanov s brannou povinnosťou
Ukrajina sa nebude snažiť vynútiť si návrat svojich občanov zo zahraničia, na ktorých sa vzťahuje branná povinnosť. V rozhovore pre stanicu Deutsche Welle (DW) to uviedla podpredsedníčka ukrajinskej vlády pre európsku a euroatlantickú integráciu Oľha Stefanišynová. Rozhovor si všimla britská stanica BBC, z ktorej čerpala agentúra TASR.
Ukrajinská vicepremiérka objasnila, že poskytnutie aktuálnych osobných údajov pre potreby územne príslušných vojenských správ a odvodových centier neznamená automatickú mobilizáciu na front.
Podľa jej slov pri tomto postupe ide primárne o stanovenie mobilizačného potenciálu - do akej miery je možné počítať s náhradou za vojakov, ktorí v radoch ukrajinskej armády bojujú na fronte, niektorí aj od začiatku ruskej invázie vo februári 2022.
Stefanišynová uviedla, že komisárka EÚ pre vnútorné záležitosti a migráciu Ylva Johanssonová v máji zavíta na Ukrajinu, aby tam prediskutovala otázku ďalšieho právneho postavenia Ukrajincov v zahraničí. Súčasný mechanizmus ich dočasnej ochrany v EÚ platí do marca 2025.
sita/AP Photo/Michal Dyjuk
„Nebudú preto žiadne obmedzenia ani nútený návrat ukrajinských občanov akéhokoľvek pohlavia a veku do krajiny vo vojnovom stave,“ ubezpečovala v rozhovore pre DW ukrajinská politička, pričom však pripomenula, že počas vojny sa nerobia príjemné rozhodnutia. „Nezabúdajme, že vojna pokračuje a musíme v nej zvíťaziť,“ povedala Stefanišynová.
Ukrajina od 23. apríla dočasne zastavila poskytovanie konzulárnych služieb ukrajinským mužom vo veku od 18 do 60 rokov, na ktorých sa vzťahuje branná povinnosť.
Podľa zákona o mobilizácii musia muži vo veku od 18 do 60 rokov do 60 dní aktualizovať svoje údaje, čo môžu urobiť i elektronicky. Potom musia mať pri sebe príslušné doklady a na požiadanie ich predložiť. Ukrajinci žijúci v zahraničí bez týchto dokladov nebudú môcť dostať nový pas ani konzulárne služby.
Zákon o mobilizácii má začať platiť 18. mája, ale vydávanie dokladov už je pozastavené.
16:00 Slovensko posiela Ukrajine desať áut, ktoré prispejú k záchrane životov
Slovensko posiela na Ukrajinu desať áut, ktoré budú použité v rámci asistencie pri záchrane životov či vyrovnávaním sa s následkami živelných pohrôm. Ukrajinská strana si autá prebrala v utorok v priestoroch medzinárodného humanitárneho logistického centra v rámci Mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany v Haniske. TASR o tom informovali tlačový odbor Ministerstva vnútra (MV) SR.
Vozidlá budú prerozdelené cez štátnu pohotovostnú službu pre mimoriadne situácie Ukrajiny v Zakarpatskej oblasti (SESU - The State Emergency Service of Ukraine) na územie celej Ukrajiny, tam, kde budú najviac potrebné.
„Teším sa, že Slovenská republika podporuje Ukrajinu a jej obyvateľov v tak ťažkých časoch. Som rád, že môžem byť sprostredkovateľom tejto pomoci. Na druhej strane by som bol o to radšej, ak by Ukrajina takúto pomoc nepotrebovala. Ďakujem sekcii krízového riadenia za činnosť, ktorú s nasadením vykonávajú,“ uviedol štátny tajomník rezortu Patrik Krauspe.
K symbolickému odovzdaniu áut došlo aj za účasti riaditeľa záchrannej zdravotnej služby Slavomíra Grušku a generálneho riaditeľa sekcie krízového riadenia Ervína Erdélyiho. „Tieto autá boli využívané na záchranu životov a tiež na administratívnu prácu,“ priblížil Gruška s tým, že verí, že budú Ukrajine slúžiť spoľahlivo.
15:00 Islandský parlament schválil dlhodobú podporu Ukrajiny
Islandský parlament schváli rezolúciu o dlhodobej pomoci Ukrajine v rokoch 2024 až 2028. Cieľom rezolúcie je podporiť nezávislosť a suverenitu Ukrajiny, konštatuje vyhlásenie parlamentu. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.
Islandská vláda v marci vyčlenila dva milióny eur na nákup munície pre Ukrajinu v rámci iniciatívy pod českým vedením, ktorej cieľom je dodať Kyjivu veľmi potrebné delostrelecké projektily. Island zároveň sľúbil, že pre ženy slúžiace v ukrajinskej armáde nakúpi vybavenie v hodnote 500 tisíc eur. Vlani sa Island zapojil do činnosti dvoch koalícii na pomoc Ukrajine, z ktorých jedna sa zameriava na podporu v oblasti informačných technológií a druhá na odstraňovanie mín z ukrajinského územia.
10:10 Takmer storočná starenka pešo utiekla pred Rusmi
Deväťdesiatosemročná Ukrajinka z obce Očeretyne v Doneckej oblasti v čase ťažkých bojov a ostreľovania prešla za pomoci drevených palíc desať kilometrov do bezpečia. Informovalo o tom v pondelok ukrajinské ministerstvo vnútra, píše TASR s odvolaním na agentúru Reuters.
Starenka Lydia Stepanivnová vo videu zverejnenom na webe ukrajinského rezortu vnútra povedala, že kráčala bez jedla a vody a niekoľkokrát spadla, no pre svoju povahu pokračovala ďalej. "Prežila som (druhú svetovú) vojnu a prežívam túto vojnu... Nezostalo mi nič, ale opustila som svoju Ukrajinu na nohách," uviedla.
A story of a 98-year old Lydia Stepanivna from #Ocheretyne in Donbas who walked 10 km to escape the hell of occupation.
— olexander scherba🇺🇦 (@olex_scherba) April 29, 2024
- I survived WWII, but this war is worse. In WWII not a single house in our village burnt - and now there’s nothing left.#StandWithUkraine pic.twitter.com/20lMAXGWYI
Ukrajinské ministerstvo vnútra vo vyhlásení informovalo, že starenku našla ukrajinská armáda a odovzdala ju polícii, ktorá ju previezla do centra pre evakuované osoby. Dodalo, že úrady v súčasnosti hľadajú jej príbuzných.
8:30 Rusko prišlo o ďalších viac ako tisíc vojakov
V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 468 720 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas pondelka prišli Rusi o 1 250 vojakov, 22 tankov, 39 bojových obrnených vozidiel či 26 delostreleckých systémov.
Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 7 307 tankov, 14 046 bojových obrnených vozidiel, 16 142 vozidiel a palivových nádrží, 12 011 delostreleckých systémov, 1 053 odpaľovacích raketových systémov, 779 systémov protivzdušnej obrany, 325 vrtuľníkov, 348 lietadiel, 9 531 dronov, 2 126 striel s plochou dráhou letu, 26 lodí, jednu ponorku a 1 977 kusov špeciálnej techniky.
8:10 Útok na Odesu si vyžiadal najmenej štyroch mŕtvych, zranil aj spojenca Rusov
Najmenej štyria ľudia zahynuli a ďalších 29 bolo zranených pri pondelňajšom ruskom raketovom útoku na Odesu, ktorý poškodil civilnú infraštruktúru. Referuje o tom web Kyiv Independent s odvolaním sa na štátnu pohotovostnú službu.
Ako uviedol gubernátor Odeskej oblasti Oleh Kiper, medzi mŕtvymi sú tri ženy a jeden muž. Medzi zranenými boli dve deti a podľa miestnych úradov bol zabitý aj pes. Psychológovia poskytli na mieste útoku pomoc 63 ľuďom.
Správy médií uviedli, že jedným zo zranených bol Serhij Kivalov, zdiskreditovaný spojenec niekdajšieho proruského prezidenta Viktora Janukovyča, ktorý bol zosadený po protestoch v roku 2014.
Kivalov, bývalý zákonodarca a šéf Ústrednej volebnej komisie, žije v kaštieli, ktorý v dôsledku ruského útoku zachvátil požiar. Tento kaštieľ je miestnym známy ako Kivalovov kaštieľ alebo Kaštieľ Harryho Pottera. Štátna pohotovostná služba informovala, že hasiči likvidovali požiar strechy budovy.
Správy z predchádzajúcich dní si môžete prečítať tu.