ako argument pre ruskú okupáciu Krymu sa uvádza argument, že Krym bol vždy ruský. Tento argument nie je pravdivý kvôli histórii polostrova. 

Krymský polostrov sa nachádza v severnej časti Čierneho mora a panuje tam príjemné subtropické podnebie. Strategický význam si uvedomili už starovekí Gréci, ktorí založili svoje kolónie na pobreží. Starovekí autori sa zmieňujú o národe Taurov, ktorí mali vo zvyku bohom obetovať cudzincov. Podľa nich volali polostrov Tauris alebo Taurida. Na sever od Tauridov žili Skýti, ktorí sa preslávili svojim jazdeckým umením. Od 5. storočia žili Gréci v mestách na pobreží a svojim barbarským susedom dodávali luxusné výrobky a do Grécka dodávali najmä obilie. 

Prosperujúcu oblasť neskôr dobyli Rimania a po páde Rímskej ríše sa v stredoveku Krym stal súčasťou Byzantskej ríše. Krymské mesto Chersones sa stalo svedkom prijatia kresťanstva kyjevským kniežaťom Vladimírom Svjatoslavičom v roku 988. Knieža sa mohol oženiť s byzantskou princeznou Annou, ak sa dá pokrstiť.  Byzantský cisár Basileos II. mu ponúkol ruku svojej sestry výmenou za vojenskú pomoc proti jeho politickým rivalom. Hlavným mestom východného Slovanstva bol vtedy Kyjev. Moskva vtedy totiž neexistovala, prvé písomné správy o Moskve pochádzajú z 12. storočia.  Začiatkom 13. storočia si na krymskom pobreží založili osady talianske mestské štáty.