cieľom moci pre autokratov je len ďalšia moc, jej zachovanie. Je to ako s dobre vychladeným vínom v teplý letný podvečer. Moc aj víno chutia a dá sa nimi ľahko opiť. Potom je však nebezpečné riadiť. Hrozí strata kontroly, najmä nad sebou samým.
Vladári opojení mocou mávajú sklony svoju silu zneužívať, ich podriadení o tom vedia svoje. Či už si to ľudia, ktorým nebolo umožnené podieľať sa na vládnutí, uvedomujú alebo nie, skôr či neskôr si všetko zliznú. Trpia, žijú s hlavou sklonenou, a pritom bez nich by autokrati neboli ničím.
Keď pohár trpezlivosti pretečie, zvyknú sa „tí dole“ vzoprieť zlovôli samovládcov. Nie vždy bývajú úspešní a aj keď sa im to podarí, narazia na nový problém.
Diktátori sa totiž v honbe za neobmedzenou vládou dokážu rýchlo poučiť z vlastných chýb. Väčšinou si uvedomia, že musia využívať každú príležitosť a premieňať ju na tehly, pomocou ktorých sa môžu pevnejšie zabetónovať pri moci.
„Pre populistov je pandémia požehnaním, je to ich elixír moci.“
Koronavírus nám vtrhol do životov ako nezvaný hosť. Neboli sme naň pripravení, mnohí dodnes nie sme, no vyhodiť ho len tak za dvere nemožno. Niežeby sme chceli byť úctiví, veď nám len škodí, ale zatiaľ sme len schovaní v zákopoch, kde hľadáme účinnú zbraň proti nákaze.
Od začiatku roka žije ľudstvo v bezprecedentnej situácii. Karanténa a sprievodné opatrenia sa ako dym rozliezli naprieč obývanými kontinentmi. Zradné emócie, prevažne strach, nás opäť ovládli oveľa viac, než dokážeme ovládať my ich.
Už pred pandémiou sme svetu pre jeho čoraz väčšiu nepredvídateľnosť v mnohom prestávali rozumieť. Pre obavy, nielen z reálnych hrozieb, ale aj z imaginárnych nepriateľov údajne sa rútiacich spoza hraníc, mnohí z nás zatúžili po väčšej ochrane, a to každú cenu.
ZOLTAN MATHE/MTI/AP/SITA30. marec 2020 Budapešť, Maďarsko: Poslanci parlamentu umožnili premiérovi Obránovi udržiavať výnimočný stav neobmedzene dlho a vládnuť počas neho dekrétmi.
Vo viacerých štátoch nastala výnimočná situácia. Vlády musia konať rýchlo a presvedčivo zároveň, o našich osudoch neraz rozhodujú zo dňa na deň. Ak politici tlmia paniku, informujú verejnosť pravdivo a radia sa s vedcami, ktorí novým okolnostiam rozumejú najlepšie, tak existuje šanca, že krízu časom zvládnu.
Lenže pokušenie zneužiť inštitút výnimočného stavu na ešte pevnejšie ovládnutie spoločnosti sa najmä v prípade niektorých málo slobodných či rovno nedemokratických režimov ukázalo ako prisilné. Boj s koronavírusom sa stal ideálnou príležitosťou na ďalšiu konsolidáciu moci v mene ochrany občanov. Sprísňovanie cenzúry a rozmach propagandy, represie voči novinárom, zúženie slobody prejavu aj obmedzenia činnosti parlamentov – to všetko môže byť len predohra.
Pre autokratických populistov je pandémia požehnaním. Pochopili ju ako elixír moci, od ktorého sa stali závislí. Zmes veľkej dávky rizika, pocitu ohrozenia medzi ľuďmi, návalov paniky a neistoty v spoločnosti sa stala životobudičom diktátorov, najmä tých latentných.
„Orbán sa nestal autokratom včera. Už dlho umlčiava občiansku spoločnosť.“
Ukážkový „prevrat“ v čase koronakrízy predviedol maďarský premiér Viktor Orbán. Politik, ktorý sa pred zrakmi susedov z Európskej únie a Severoatlantickej aliancie počas uplynulej dekády zmenil z predsedu vlády demokratickej republiky na prakticky neohroziteľného samovládcu Magyarországu.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.