vyostrí sa ešte konflikt medzi USA a Iránom?
Od smrti vplyvného generála Kásima Sulejmáního, ktorý v mene iránskeho režimu roky dirigoval viaceré konflikty na Blízkom východe, uplynuli takmer dva týždne. Americká armáda ho na príkaz Donalda Trumpa zabila 3. januára na letisku pri irackom hlavnom meste Bagdad. Irán v odvetnej reakcii zaútočil na americké základne v Iraku, no nikoho nezabil.
Americký prezident v prejave pár dní po útoku vyhlásil, že „Irán ustupuje, čo je dobrá správa pre svet“. Šéf Pentagónu zas oznámil, že USA obnovili istú mieru politiky odstrašovania. Iránski lídri medzitým v liste adresovanom OSN napísali, že nechcú vojnu ani ďalšiu eskaláciu konfliktu.
„Zabitím Sulejmáního dosiahli USA v krátkodobom horizonte presný opak toho, čo chceli.“
Znamená to, že jedna z najhorších kríz medzi Washingtonom a Teheránom od iránskej revolúcie v roku 1979 sa už nebude ďalej stupňovať a rinčanie zbraní nahradia nevojenské prostriedky, napríklad nové sankcie?
Alebo bude iránsky režim ďalej provokovať USA a jeho spojencov občasnými lokálnymi útokmi, rozširovať svoju moc v regióne a podporovať pritom aj niektoré teroristické skupiny?
Podľa politológa a bezpečnostného analytika Josefa Krausa Američania atentátom na elitného iránskeho generála Kásima Sulejmáního nedosiahli to, čo si od útoku sľubovali.
„Nedosiahli ukončenie vzájomného napätia, zastavenie útokov na americké či spojenecké ciele ani zastavene iránskej mocenskej expanzie v regióne,“ vymenúva expert na Blízky východ z Masarykovej univerzity v Brne.
Ebrahim Noroozi/AP/SITA4. január 2020 Teherán, Irán: Demonštranti držia plagáty s portrétmi generála Kásima Sulejmáního, počas smútočného pochodu v iránskom hlavnom meste. Vplyvného Iránca zabili Američania raketou z dronu na letisku pri irackom Bagdade.
Spojené štáty podľa neho dosiahli v krátkodobom horizonte presný opak. Z dlhodobého hľadiska by zabitie generála pravdepodobne nemalo mať žiadne dramatické následky a situácia by sa mala zas vrátiť späť na začiatok.
„Kásim Sulejmání bol dôležitým symbolom, ale nebol jediným vykonávateľom obhajoby iránskych národných záujmov v zahraničí. Irán bude nepochybne pokračovať v nastolenej politike a aktivitách v krajinách ako je Irak, Libanon, Sýria či Jemen. Na tomto sa nič nemení,“ dodáva analytik.
Pred západnými spojencami však popri stupňovaniu napätia medzi Iránom a USA naďalej stojí výzva v podobe boja proti tzv.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.