gavin stál neskoro v noci uprostred ulice asi tri bloky od svojho bytu, obklopený zástupom mladých ľudí v uniformne čiernych odevoch. Okolo hlavy mal obviazanú šatku, ktorá odhaľovala len dve zvedavé oči. Ich pozornosť bola namierená na neďaleký sklenený výklad Starbucksu, ktorý práve tyčami a kladivami demolovali radikáli z anonymného davu.
„Ja nepotrebujem plynovú masku, helmu ani okuliare,“ reagoval na ďalší deň na moju narážku, že mu chýba základná výzbroj typického demonštranta. S násilím nesúhlasí a na vandalizme sa nezúčastňuje. S prvým zvukom policajných sirén uteká z miesta činu. „Ale ten pohľad na rozbitý Starbucks ma napĺňa akýmsi pocitom zadosťučinenia. Dali sme vláde opäť raz vedieť, čo si o nej myslíme.“
S Gavinovým pocitom sa stotožňuje čoraz viac obyvateľov protestmi zmietaného Hongkongu. Ľudia vystavení týždňom policajnej brutality sú ochotnejší tolerovať zvýšené násilie zo strany protivládnych protestujúcich. Začali s rozbíjaním metra, barikádami na cestách, ničením pročínskych obchodov – vrátane Starbucksu, ktorý v Hongkongu prevádzkuje firma miestnych miliardárov napojených na vládu.
intenzita protestov sa stupňuje
Smrť prvého demonštranta, ktorý pri úteku pred slzným plynom spadol z parkoviska, bola rozbuškou, ktorá naštartovala dva týždne intenzívnych bojov medzi protestujúcimi a políciou. Po počiatočnej, pomerne úspešnej snahe zablokovať dopravu a neumožniť ľuďom nástup do práce sa študenti v obave pred odvetou polície zabarikádovali v univerzitných areáloch. To bola kardinálna chyba.
Schopnosť hongkonských protivládnych protestujúcich už pol roka odolávať polícii a udržiavať protesty pri živote vďačí najmä tomu, že sa riadia heslom majstra bojových umení Brucea Leeho „buď vodou, priateľ môj.“ V kontexte protestov to znamená, že sa tisíce mladých ľudí znenazdajky objavia v nejakej štvrti, obsadia ulice, a keď zasiahne polícia, opäť zmiznú. Flexibilita dlho umožňovala demonštrantom byť vždy o krok pred políciou, čím vytvorili dojem, že poriadkové sily nemajú nad mestom kontrolu.
Na opevnených univerzitách sa však začal pozičný boj, v ktorom má vysoko navrch plne ozbrojená polícia. Prvý konflikt, zápas o Čínsku univerzitu, ešte polícia prehrala. Ani po vystrelení tisícov kanistrov slzného plynu a gumených projektilov nebola schopná prelomiť obranu na jediných dvoch mostoch, cez ktoré sa dá dostať na akademickú pôdu.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.