pred tridsiatimi rokmi boli pre nás Poliaci obrovskou inšpiráciou i povzbudením v boji proti neslobode. Vzopreli sa komunistickej diktatúre a po desaťročia trvajúcej totalite usporiadali ako prví v strednej a východnej Európe čiastočne slobodné parlamentné voľby.
Aj vďaka nášmu veľkému severnému susedovi sa hodnoty ako solidarita či spravodlivosť stali pevnou súčasťou identity tohto regiónu.
Ani neskôr na nás Poliaci nezabúdali. Pomohli nám, keď sme s oneskorením vstupovali do Severoatlantickej aliancie a stáli pri nás aj vtedy, keď sme spoločne, bok po boku, vstupovali do Európskej únie. Dodnes patria medzi našich významných obchodných aj bezpečnostných partnerov, prekrývajú sa naše historické skúsenosti, kultúry aj zvyky.
„Čerstvá držiteľka Nobelovej ceny za literatúru Olga Tokarczuk označila nedávne parlamentné voľby v Poľsku za najdôležitejšie od roku 1989, keď padol komunizmus.“
Od porážky komunistického režimu uplynulo tridsať rokov. Počas nich sa Poľsko aj Slovensko neraz bolestivo presvedčili, že demokraciu a s ňou spojené piliere právneho štátu si nestačí vydobyť raz.
Treba ich opakovane, zas a znova, brániť, zveľaďovať a prebudovávať, pretože nie sú samozrejmé a nemusia byť ani trvácne. Niekdajší poľský premiér a súčasný šéf Európskej rady Donald Tusk hovorí, že bez ohľadu na aktuálne politické napätia v jeho rodnej krajine je „demokracia v Poľsku veľmi pevná a ustálená“. Je toľká istota naozaj na mieste?
Czarek Sokolowski/AP/SITA13. október 2019 Varšava, Poľsko: Volebná účasť bola tento rok historicky najvyššia, voliť prišlo viac ako 60 percent oprávnených voličov.
Ostaňme ešte chvíľu v rovine pokusov o historickú paralelu. Slávna spisovateľka a čerstvá držiteľka Nobelovej ceny za literatúru Olga Tokarczuk, ktorú literárni kritici považujú za jednu z najtalentovanejších poľských autoriek románov svojej generácie, označila nedávne parlamentné voľby v Poľsku za „najdôležitejšie od roku 1989, keď padol komunizmus“.
„Hlava štátu s takou silnou kartou v ruke, akou je právo veta, môže byť cenným spojencom, ale aj užitočným kritikom roztopašnej vlády.“
Podľa tejto kritičky poľskej konzervatívno-nacionalistickej vládnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) to boli voľby, v ktorých si ľudia „vyberali medzi autoritárstvom a demokraciou“.
Inými slovami, vyzýva na návrat k čistote hodnôt, ktoré sme pred vyše štvrťstoročím aj vďaka susedskej svojpomoci oživili. Dnešný obraz stavu demokracie vo Vyšehradskej štvorke je príliš zašpinený, aby mohol byť jasným zrkadlom ideálov Nežnej revolúcie či Solidarnośći.
recept na víťazstvo z Kaczyńského kuchyne
Slovenky a Slováci v týchto dňoch pri všetkej sprievodnej surovosti zisťujú, kto a s čou pomocou im ukradol demokratický a právny štát. Od parlamentných volieb v Českej republike uplynuli dva roky a reálna moc miliardára slovenského pôvodu Andreja Babiša, ktorý sa predvlani ocitol v role premiéra, sa vďaka sympatiám hradného pána, prezidenta Miloša Zemana, zdá neohroziteľná.
V Budapešti síce po novom bude z postu primátora rozhodovať spoločný kandidát „protiorbánovskej“ opozície Gergely Karácsony, zvyšku krajiny však vládne strana Fidesz 56-ročného Viktora Orbána. Po jasnom úspechu vo vlaňajších parlamentných voľbách sa ešte pevnejšie zabetónoval pri moci.
Czarek Sokolowski/AP/SITA26. september 2019 Plock, Poľsko: Šéf vládnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jarosław Kaczyński posledné roky koncentroval vo svojich rukách až priveľa moci.
A napokon je tu najčerstvejšia, poľská sonda. Populistická strana PiS pod vedením Jarosława Kaczyńského, dnes azda najmocnejšieho muža v Poľsku, získala po štyroch rokoch vládnutia od voličov ešte silnejší mandát.
V absolútnych číslach dostala o vyše dva milióny hlasov viac. Pri najvyššej volebnej účasti za posledné tri desaťročia (viac než 61 percent) dosiahla spomedzi strán dokonca najlepší výsledok od prvých celkom slobodných parlamentných volieb v roku 1991.
To je však len časť z oveľa komplexnejšej poľskej reality. Voľby ukázali, že Poľsko je veľmi rozdelené, priepasť medzi vidiekom s jeho obyvateľstvom a mešťanmi sa prehlbuje. Obavy z tamojšieho politického vývoja má už niekoľko rokov aj niekdajšia slovenská veľvyslankyňa vo Varšave Magda Vášáryová.
„Živila som v sebe malú nádej, že Právo a spravodlivosť nezíska väčšinu v parlamente a bude musieť pristúpiť na koalíciu. To je vždy lepšie než monopol na moc. Trend, keď minimálne dva štáty v strednej Európe potláčajú demokraciu a zavádzajú iliberálne praktiky, mi v niečom pripomína dvadsiate roky minulého storočia,“ varuje bývalá politička a diplomatka.
„Dnešný obraz stavu demokracie vo V4 je príliš zašpinený, aby mohol byť jasným zrkadlom ideálov Nežnej revolúcie či Solidarnośći.“
No existuje ešte jeden uhol pohľadu, o čosi optimistickejší. Podľa neho stranu PiS nečakajú až také bezbrehé možnosti vládnutia, a to napriek tomu, že si v Sejme, dolnej komore parlamentu, udržala pohodlnú nadpolovičnú väčšinu kresiel.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.