Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Európu obchádza strašiak migrácie. Alebo iba populizmu a demagógie?

.martin Miko .svet

Niekoľko čísel o migrácii vo Francúzsku, ktoré ste pravdepodobne nepoznali.

Európu obchádza strašiak migrácie. Alebo iba populizmu a demagógie? Emilio Morenatti/AP/SITA Dobrovoľníčkia Delphine Blain učí prisťahovalcov francúzštinu v provizórnej škole v tábore pri meste Calais, na severe Francúzska.

v západnej Európe problém migrácie dobre poznajú. Najmä tú z tretieho sveta, ktorá na sklonku 20. storočia mení jej tvár.

V rokoch 2015 a 2016 sme ale boli svedkami čohosi mimoriadneho: migračnej krízy, ktorá priam zaplavila Európu a vošla aj k nám do obývačiek. Teda vo virtuálnej rovine. Vieme, že veľkú časť náporu na svoje plecia vtedy zobrali najmä Nemci, ale aj Briti, Švédi a iné krajiny, Francúzsko nevynímajúc. Politici nášho regiónu zareagovali takmer okamžite a s veľkou vervou sa postavili na čelo národa, aby začali hlasno brániť naše hranice, a naše “národné záujmy”. Predstavili nám Európu, kde sa západné krajiny v duchu multikulturalizmu zmenili na farebné multietnické kotly, kroré generujú nenávisť voči kresťanstvu, bielym, kde sa už pomaly zavádza právo šaríja. Tie kultúry, zhubné pre náš národ, je potrebné odmietnuť! Zavrime hranice, zabráňme tvorbe “ucelených komunít!” A občania, pozor, za hranicami už čakajú ďalšie hordy z Afriky a Ázie, len sa trasúce na naše biele ženy, a na naše peniaze. Veď sa pozrite napríklad do takého Francúzska. Ako ich katastrofálna migračná politika otvorených hraníc a bezbrehej tolerancie ničí!

ničí? Naozaj?

Je migrácia naozaj vážny ekonomický problém? Priemerný migrant v reálnych číslach nedostane od štátu v priemere o nič viac, než bežný Francúz, skôr naopak. Existujú údaje, že až tretina migrantov nikdy nepožiada o peniaze, na ktoré by mohla mať legálny nárok. Dôvody sú najmä neznalosť práva a rečová bariéra, či administratívne prekážky. Málokto aj vo Francúzsku vie, že na to, aby mohli čerpať z niektorých výhod, sa potrebujú dostať do krajiny legálne na minimálne 3 mesiace, (ktoré sú napríklad povinné aj pre dostupnosť štandardnej zdravotnej starostlivosti). Pre uplatnenie nároku na niektoré formy aktívnej finančnej podpory je to až 5 rokov. A dovtedy je nutné preukázať, že majú snahu pracovať.V praxi jediní, ktorí sú automaticky zo zákona podporovaní 100% štátom sú žiadatelia o azyl, ktorí vlastne ani nemajú možnosť vybrať si, lebo legálna možnosť pracovať alebo študovať v tejto skupine neexistuje. Táto skupina je relatívne málo početná a navyše veľmi špecifická, posudzovaná podľa veľmi prísnych zákonných pravidiel. V prípade, že so svojou žiadosťou neuspejú, ich pobyt sa napokon končí (po rôzne dlhom časovom období legálneho odvolávania sa) súdnym príkazom opustiť krajinu. Špekulácie pri žiadostiach na udeľovanie azylu sa preto dlhodobo z rôznych dôvodov nevyplácajú.

Systém vo Francúzsku iste má svoje slabšie miesta. Hodnotenie efektivity výdavkov ale ukazuje, že väčšina migrantov sa snaží nielen prežiť, ale aj niečo vytvoriť a ďalej zhodnotiť svoj život.

Napriek nutným počiatočným problémom, v mnohých prípadoch aj s nezanedbateľnými finančnými stratami a častej rečovej bariére, napriek neznalosti právneho systému sa snažia nezriedka ukázať, že stoja za to, aby ich systém v krajine akceptoval. Aj z vlastnej skúsenosti viem, že uspieť v cudzine znamená často pracovať tvrdšie a snažiť sa byť lepší, než rodený občan krajiny.

migrantov treba

Podľa mnohých uznávaných finančných štúdii sú dnes migranti už nevyhnutní pre francúzsku ekonomiku. Už z histórie vieme, že napríklad až 80-90% všetkých diaľníc a každú druhú bytovú jednotku postavili vo Francúzsku migranti. V minulosti to bývalo navyše aj za menší plat, často v primitívnych podmienkach na hranici únosnosti. Dnes táto diskriminácia už síce formálne neplatí, ale v reálnom pracovnom prostredí stále existuje. Je stále trochu prijateľnejšie pomôcť skôr tým “našim”.

Migranti sú všeobecne skôr mladší ľudia. Sú zároveň ale aj skupinou s vyššou nezamestnanosťou (okolo 20%) a častejšie s maloletými deťmi, v porovnaní s natívnou populáciou poberajú v priemere relatívne viac sociálnych dávok vrátane dávok pre rodiny. Ale čo je na jednej strane pre štát nevýhodou, na strane druhej je zároveň zrejmá výhoda: vo výdavkoch na zdravie a samozrejme starobné dôchodky. 

Vyjadrené čisto účtovníckym jazykom “Excelu” je ich prítomnosť v štáte, kde započítame iba príjmy a výdavky štátu okolo migrantov, obvykle ekonomicky neutrálna až ľahko pozitívna: vo Francúzsku osciluje okolo 0.5% HDP. Dôvod tohoto skôr pozitívneho vplyvu je vcelku jednoduchý: väčšina migrantov v štátoch západnej Európy trvalo alebo sezónne pracuje, a všetci migranti ako obyvatelia krajiny platia dane. Nielen tie priame, ale aj skryté: dane z každej veci, ktorú si kúpia, z jedla, alebo služieb. Odhadom každoročne Francúzsko z migrantov inkasuje niečo okolo 19 miliárd eur.

hlavný problém starnúcich vyspelých európskych krajín

Najväčším prínosom pre rozvinuté ekonomiky Európy je ale iný ekonomický vplyv. Migranti ako tmel vypĺňajú medzery na trhu, vzniknuté prirodzeným vývojom v spoločnosti. V Európe sa až na malé výnimky totiž vplyvom sociálnych a ekonomických vplyvov vyvinuli odvetvia ekonomiky, ktoré bez obmeny pracovných síl stagnujú. Ich funkciu už desaťročia veľmi prirodzene zabezpečujú práve migranti. Príkladmi sú napríklad hotelový priemysel, komunálne služby, stravovanie, stavebníctvo, ťažký priemysel, starostlivosť o seniorov alebo také zdravotníctvo. 

A čo efekt starnutia populácie? Ten je tiež realitou a obrovským problémom takmer celej Európy. Nepotrebujete doktorát z ekonómie, aby ste videli, že ekonomická výkonnosť krajin bez mladých pracujúcich migrantov pri rastúcej spotrebe a výdavkoch štátov už nepostačí na stabilné dôchodky. Predlžovať donekonečna čas odchodu do dôchodku asi nebude riešením.

príčiny migrácie

Ale späť k príčinám migrácie. Lebo ekonomika je jedna vec, a rešpektovanie základných ľudských práv zasa iná. Ak sa pozrieme pozornejšie na dôvody, prečo migranti opúšťajú svoje domovy, uvidíte v oficiálnych štatistikách jasne.

  1. Prvou a najdôležitejšou príčinou imigrácie (35%) je dôvod rodinný. Cestujú k sebe rodičia a deti, manželia a manželky, ľudia, ktorí prirodzene patria k sebe, aby vytvorili ucelené rodiny. Štát tuto migráciu nijako obmedziť nemôže, pretože je samozrejme zakotvená medzi základnými ľudskými právami. V krajine jej čísla dlhodobo stagnujú.
  2. Druhou príčinou je migrácia študentská, teda za vzdelaním. Je objemom  takmer rovnako významná ako rodinná, a reflektuje fakt, že Francúzsko je treťou krajinou sveta v objeme zahraničných študentov na svete po USA a Veľkej Británii. Je žiadúca pre obe strany, nakoľko tvorí pridanú hodnotu vzdelanosti vo forme kvalifikovaných ľudí, ktorí sa niekedy rozhodnú zostať. A je aj špecifická tým, že je z veľkej miery dočasná. Medziročný nárast tejto migrácie v roku 2017 bol 19%. Nemyslím, že by to bolo zlé číslo, skôr naopak.
  3. Tretia príčina je humanitárna. Táto tvorí asi 15% a odráža katastrofálnu životnú situáciu niektorých ľudí v krajinách tretieho sveta. Sucho, hladomor, genocída, vojna, politické prenasledovanie a iné príčiny spôsobili v roku 2017 medziročný nárast týchto žiadostí o 35%.
  4. A až štvrtá, tvoriaca objemom asi len 10%, je tzv. migrácia ekonomická. Jej objem narástol v 2017 medziročne o 20%. Ale nemýľme sa, mimo nekvalifikovaných robotníkov patria do tejto kategórie aj ľudia vysoko žiadaní na trhu práce. Aj lekári, vedci, inžinieri sú ekonomickí migranti.

Podčiarknuté a zhrnuté: aká je teda pravda v tvrdení, že migračná vlna zasahujúca napríklad Francúzsko v roku 2015/2016 obsahuje prevažne ekonomických migrantov? Že nám tu ktosi chce povedať, že iba stoja miliardy a nič nedávajú? A ako sa všetci trasú na to, aby mohli profitovať z dávok zadarmo? Je to jednoducho lož.

úloha politikov, populizmu a dezinformácií 

Migrantov v Európe vôbec nebudeme musieť vítať, alebo ich pozývať do obývačky. A viete prečo? Lebo netreba, prídu aj tak. Bolo by zmysluplnejšie sa na další prípadný nápor pripraviť. Je jasné, že nezvládnutá vlna migrácie spôsobuje, ako každá prívalová vlna, aj nárast chaosu, prípadne kriminality, je to zrejmý nápor na ľudské a materiálne rezervy. Mnohí politici tu radi vytvárajú strach, či už z vlastnej neznalosti, alebo zámerne, aby následne poskytovali zasvätené riešenia. Je to všetko len odraz reality dnešného sveta, a vlastne aj všetkých svetov pred nami. Fenomén migrácie je niečím, čo tu ale vždy bolo, je a aj bude: a úplne nezávisle na tom, koľko plotov alebo demagógie vyprodukujú politickí reprezentanti.

V ostatnom období sa stalo obľúbenou floskulou, že ľuďom v núdzi je treba predsa pomáhať “tam”. A že ak zodpovednosť Slovenska za vojnu v Sýrii je nulová, tak poslať odborníkov, policajtov a nejaké peniaze podľa vlastnej úvahy v kombinácii s “odmietnuť Marákeš” postačí. Zvyšné veci nech si riešia bohatší, teda hlavne Angličania, Američania, alebo Francúzi. Napokon, to oni to tam “dokončili”, keď rozvrátili stabilné vlády.

To znie skoro ako riešenie, ale je to iba časť pravdy, navyše zámerne kontaminovaná lžou. Lebo je nepochybne prospešné, ak budeme môcť pôsobiť v mieste vzniku humanitárnych katastrof, ako sú hladomor a vojny. Ale všetky mnohoraké lokálne príčiny a ložiská potenciálnej migrácie nedokážeme nikdy ovplyvniť, ľudí je na modrej planéte veľmi veľa a rozdiely medzi nimi sú obrovské.

Ľudstvo sa nielenže zo svojej krátkej histórie o sebe nič nenaučilo, ale ku ľudskej chamtivosti sa navyše prikrádajú aj klimatické zmeny. A tie nás budú s istotou na našej pozemskej púti sprevádzať aj naďalej. Vyzerá to teda tak, že nevyhnutne prídu aj ďalšie vojny a ďalšie humanitárne katastrofy.

Je a bude preto len na nás, ako sa pripravíme na tie ďalšie vlny. Či dokážeme aspoň niečo z ich energie využiť vo svoj prospech, obohatiť sa a pokúsiť sa pri tom aj viac rozbehnúť svoj vlastný domov. Či si dokážeme popri tom všetkom, čo formuje trvale, cielene alebo aj náhodne chod tohoto sveta, zachovať zdravý rozum a ľudskú tvár.

P.S. Emotívny návrat k bodu 10. Ja osobne by som Vám ešte prial stretnúť migrantku Rose, vidieť jej stály úsmev v jej životnom trápení a hlavne ochutnať jej kurča s ovocným šalátom.

pár dôležitých informácií

  • Inštitút Insee (obdoba francúzskeho štatistického úradu) nazýva legálnym migrantom každú osobu cudzieho pôvodu narodenú mimo hraníc Francúzska, ktorá prichádza trvalejšie legálne žiť vo Francúzsku. Migrant je trvalý status, (kým žije vo Francúzsku) ktorý sa nestráca nadobudnutím občianstva.
  • Cudzinec je osoba bez občianstva s legálnym trvalým pobytom vo Francúzsku (Občianstvo nie je automatické u všetkých občanov narodených v krajine galského kohúta)
  • Podiel migrantov vo Francúzsku je asi 10%, (celkovo 6 miliónov ľudí) čo je menej ako v Británii, alebo v USA, či Kanade.
  • Trend podielu imigrantov na celkovej populácii stúpa, ale nie významne, (niekoľko % za rok), krivka je strmejšia od roku 2015.
  • Podiel dospelých žiadateľov o vydanie prvého povolenia k pobytu bol vo Francúzsku asi 262 000 za rok 2016. (Občania EU a Švajčiarska nemajú povinnosť mat povolenie k pobytu a nie sú zahrnutí v štatistikách, odhad je ďalších 50-100 000 ľudí ročne). Vo Francúzsku dominujú v súčasnosti medzi žiadosťami z historických dôvodov severoafrické krajiny (Alžírsko, Maroko), nový trend je ale Čína a aj USA.
  • Najdôležitejšími príčinami migrácie sú už dlhodobo: rodinná migrácia, zahraniční študenti, humanitárne dôvody a až potom tzv. ekonomická migrácia.
  • Európske krajiny sa na migrácii podieľali až do medzivojnového obdobia väčšinou, aj dnes tvoria vo Francúzsku “väčšinu”, ak rátame ich podiel aj v druhej a tretej generácii (podľa definície už ale druhá generácia nie sú migranti). Trend posledných rokov je zvýšenie migrantov pochádzajúcich ročne z Afriky (na 43%), proti Európe (pokles na 36%) v roku 2017. Celkovo migranti a potomkovia migrantov v 2. a 3. generácii tvoria podľa hrubých odhadov až 30% súčasnej francúzskej populácie.
  • Počet žiadateľov o azyl je okolo 100 000 za rok (všetky, aj opakované žiadosti). Dominujú neafrické krajiny ako Albánsko, Afganistan, alebo Haiti. Z tých afrických je najfrekventovanejší Sudán. Štatút utečenca získa ročne asi tretina žiadateľov.
  • Migranti sú zastúpení, čo sa pohlaví týka, rovnomerne.
  • Väčšina ekonomických štúdií, či z Francúzska, Británie alebo USA hodnotí prínos migrantov k ekonomike pozitívne. 
  • Migračné vlny doteraz neboli sprevádzané globálne zvýšenou kriminalitou. Až posledná migračná “tsunami” do EU v rokoch 2015/2016 podľa nemeckých oficiálnych policajných orgánov (francúzske štúdie nemáme) ukázala zvýšenie “migračných” kriminálnych činov u žiadateľov o azyl. Jedným dychom je treba dodať, že fenomén bol vysvetlený najmä demografickými vplyvmi, pretože u azylantov dominuje vysoké zastúpenie mladých mužov. Ponúknem ešte 2 čísla: v roku 2014 tvorili 9% nemeckej populácie muži od 14-30 rokov a spôsobili 50% všetkej násilnej kriminality v Nemecku. Zastúpenie mužov rovnakého veku bolo medzi žiadateľmi o azyl v roku 2015 27%.
  • Body 1-9 sú čísla, štatistiky, len strohé hodnotenie ekonomického vplyvu. Čísla v kartách a počítačoch. Škoda, že nič nehovoria ani o vôni kuskusu, ani o láske, s akou sa černošské opatrovateľky starajú o “svoje” francúzske deti alebo starých ľudí, či ako fantasticky sa migranti dr. Amina B. stará o svojich endokrinologických pacientov, či dr. Adelina F. o svojich nefrologických.  Dr. Oussama D. alebo Dr. Naim B. sú podľa mňa v kardiológii mladými vychádzajúcimi hviezdami. Lebo ak podľa niekoho multikulturalizmus nefunguje, tak v tom mojom svete, aspoň v niečom, určite áno.

martin Miko

Narodil  v roku 1973 v Košiciach. Po absolvovaní LF UPJŠ v roku 1997 a kvalifikačnej atestácii v r. 2007 pracuje ako lekár kardiológ. Má štyri deti a vraj nadpriemerne inteligentnú manželku. Od roku 2010 žije a pracuje vo východnom Francúzsku. Je pozorným pozorovateľom nielen toho, čo sa deje tam, ale otriasajú ním i všetky turbulencie odohrávajúce sa na slovenskej politickej scéne.  

 

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite