v pondelok 26. novembra podpísal ukrajinský prezident Petro Porošenko výnos o rozhodnutí Rady národnej bezpečnosti a obrany vyhlásiť v krajine stanné právo. Ukrajinská armáda je v stave plnej bojovej pohotovosti, najnovšou situáciou na Ukrajine sa zaoberalo aj mimoriadne zasadnutie Bezpečnostej rady OSN.
Petro Porošenko skrátil dobu stanného práva zo 60 na 30 dní v súvislosti s blížiacimi sa prezidentskými voľbami. Tie sa na Ukrajine uskutočnia 31. marca 2019.
Napätie medzi Ruskom a Ukrajinou sa stupňuje už od anexie Krymu Moskvou, od roku 2014. K najnovšej eskalácii došlo po tom, čo ruská strana obvinila ukrajinské lode z protizákonného vstupu do jej výsostných vôd. Rusko následne informovalo, že kvôli bezpečnosti pozastavuje dopravu.
Ukrajina vzápätí obvinila Rusko zo streľby na lode svojho námorníctva v Čiernom mori. Tri plavidlá ukrajinských námorných síl smerovali z Odesy do Mariupolu. Cestou museli preplávať cez Kerčský prieliv, ktorý kontrolujú Rusi. Tí pod most umiestnili ako barikádu obrovskú nákladnú loď. Keď flotila chcela prielivom preplávať, ruské pohraničné hliadky sa im pokúsili v ceste zabrániť a zámerne vrazili do remorkéra, na ktorom spôsobili škody.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí tvrdí, že išlo o „provokáciu Kyjeva“, ktorej cieľom bolo „zatriasť Ukrajinou vyhlásením stanného práva“ a zosilniť sankcie voči Rusku.
„NATO vyzvalo Rusko, aby Ukrajine zabezpečilo voľný prístup k ich prístavom v Azovskom mori.“
Na základe bilaterálnej dohody z roku 2003, majú právo využívať Azovské more obe krajiny. K situácii sa vyjadrila aj Európska únia. Tá očakáva, že „Rusko obnoví slobodu prejazdu v úžine Kerč a vyzýva všetkých, aby konali s maximálnou zdržanlivosťou.“
Jeden z vysokých predstaviteľov Európskeho parlamentu nedávno uviedol, že výstavba Kerčského mosta sa uskutočnila bez súhlasu Ukrajiny a predstavuje ďalšie porušenie suverenity a územnej celistvosti krajiny.
Náraz ruskej lode do ukrajinskej je zachytená na videu:
Zajatie troch lodí ukrajinských námorných síl pri pobreží anektovaného Krymu vyvolalo v obyvateľoch silné emócie. Do ulíc Kyjeva vyšlo asi 150 nahnevaných ľudí, ktorí sa zhromaždili pred budovou ruského veľvyslanectva.
K súčasnej situácii sa vyjadril aj prezident Andrej Kiska, ktorý akt ruskej armády vo vodách Azovského mora odsudzuje: „Je nevyhnutné zastaviť eskaláciu, zdržať sa agresívnych krokov a upokojiť situáciu. Slovenská republika neuznáva nelegálnu anexiu Krymu a podporuje suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny v jej medzinárodne uznaných hraniciach.“
Slovenská diplomacia vyzýva Rusko na rešpektovanie medzinárodného práva v Azovskom mori. „Kroky vedúce k eskalácii napätia na anektovanom Kryme v Azovskom a Čiernom mori porušujú zvrchovanosť Ukrajiny a podrývajú bezpečnosť a stabilitu v širšom regióne,“ píše sa v stanovisku MZV.
Efrem Lukatsky/AP/SITADemonštrant hádže dymový granát na budovu ruského veľvyslanectva v Kyjeve.
NATO vyjadrilo Ukrajine plnú podporu s tým, že „plne podporuje suverenitu a územnú integritu Ukrajiny, vrátane jej navigačných práv v jej teritoriálnych vodách. Vyzývame Rusko, aby zabezpečilo voľný prístup k ukrajinským prístavom v Azovskom mori podľa medzinárodného práva,“ napísala hovorkyňa Severoatlantickej aliancie.