vypaľovanie dedín, bezbrehé zabíjanie, strach a masové úteky. Život moslimskej menšiny Rohingov je v Mjanmarsku plný utrpenia. Príkladom je aj osud 18-ročnej Hamídy Bégamovej, utečenky, ktorá musela spolu s manželom a dvomi malými deťmi pred dvomi mesiacmi ujsť z rodnej obce za hranice, do susedného Bangladéša. Rodina, na ktorej príbeh upozornili reportéri Reuters, teraz žije v nehostinnej bambusovej chatrči, v špine a bez riadneho právneho statusu. Provizórny príbytok si postavili na okraji obrovského, Rohingami preplneného utečeneckého tábora, pri hraniciach Bangladéša s Mjanmarskom. Prečo musela mladá štvorčlenná rodina minúť posledné úspory, opustiť svoj domov a vydať sa na cestu s neistým cieľom?
Min Kyi Thein / AP Photo / SITA
25. august – čierny deň
Manžel mladej Hamídy posledné týždne pred útekom takmer vôbec nespal, pretože mal strach, že si po neho prídu mjanmarskí vojaci. Mohli by ho zatknúť, alebo násilím odvliecť a nútiť pracovať pre armádu bez nároku na riadny plat, opisuje v reportáži agentúra Reuters. Krvavé armádne razie, ktoré vyvolali hromadný útek príslušníkov moslimskej menšiny z Mjanmarska sa začali 25. augusta 2017. Skupina militantov z radov Rohingov vtedy zaútočila na policajné stanice či vojenské stanovištia. Mjanmarská armáda proti povstalcom tvrdo zakročila. Nasledovali boje a represie, ktoré si vyžiadali množstvo obetí, väčšinu mŕtvych pritom tvorili Rohingovia. Organizácia spojených národov označila razie mjanmarskej armády za „učebnicový príklad etnických čistiek“.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.