rodák zo Simferopoľa mal pred sebou sľubnú kariéru filmára. V deväťdesiatych rokoch študoval ekonómiu, ktorú neskôr vymenil za kurzy réžie a scenáristiky. Nakrútil pár krátkych filmov, no ozajstnou vstupenkou do klubu umelcov sa pre Olega Sencova stal až jeho celovečerný debut Hráč (Gámer, 2011). So snímkou o mladom vicemajstrovi sveta v hraní počítačových hier precestoval niekoľko filmových festivalov a zozbieral prvé ocenenia. Medzitým začal nakrúcať ďalší film, snímku s názvom Nosorožec. Kriminálnu drámu však už dokončiť nestihol.
Do vlasti mu vtrhli neoznačení vojaci a začali mu okupovať domov. Po niekoľkých týždňoch Moskva deklarovala úplnú vojenskú kontrolu nad ukrajinským polostrovom Krym. Oleg Sencov, ukrajinský vlastenec, sa stal hlasným odporcom pripojenia Krymu k Ruskej federácii. Na jar roku 2014 sa pravidelne zúčastňoval na demonštráciách, protestoval proti anexii a pomáhal ukrajinským vojakom.
„V snahe zachrániť život jedného človeka musí slobodný a demokratický Západ urobiť viac, než sa len prizerať.“
„Sencov bol už vtedy známy nielen ako nádejný filmár, ale aj pre svoje jasné spoločenské a politické postoje. Odmietol vnútené ruské občianstvo a otvorene podporoval myšlienku jednotnej Ukrajiny. Nebol to žiadny terorista, iba sa názorovo postavil proti anexii,“ opisuje ukrajinského filmára a aktivistu slovenský politológ Grigorij Mesežnikov z Inštitútu pre verejné otázky (IVO). Oleg Sencov bol inteligentný a medzi ľuďmi známy. To podľa všetkého prispelo k tomu, že sa Rusi rozhodli z jeho zatknutia vyrobiť exemplárny a odstrašujúci príklad pre všetkých ostatných potenciálnych odporcov ruskej politiky na Kryme.
Agenti Federálnej bezpečnostnej služby Ruskej federácie (FSB) zatkli Sencova spolu s ďalšími aktivistami v máji 2014, a to pre pre obvinenia z prípravy teroristických útokov. „Dnes je z neho najznámejší ukrajinský väzeň v Rusku, a to z rovnakého dôvodu, pre ktorý z neho vyšetrovatelia FSB urobili šéfa údajnej teroristickej organizácie. Pretože bol charizmatický a relatívne známy. Chceli ukázať, akou bol nebezpečnou hrozbou. Lenže rovnaké Sencovove vlastnosti teraz robia Rusom ťažkú hlavu,“ vysvetľuje .týždňu český novinár a redaktor Hospodářskych novin Ondřej Soukup.
Efrem Lukatsky/AP/SITAUkrajina: Aktivista upravuje plagát na podporu Olega Sencova.
za mrežami ďaleko od Krymu
Proces s Olegom Sencovom, ktorý medzinárodná organizácia Amnesty International (AI) považuje za paródiu na spravodlivosť a už dávnejšie ho označila za nespravodlivý a „stalinistický“, vyvolal vo svete vlnu rozhorčenia a protestov. Podľa vyšetrovateľov stál Ukrajinec za útokmi na krymskú kanceláriu kremeľskej vládnej strany Jednotné Rusko a pobočku organizácie Ruské spoločenstvo Krymu. Obžaloba tiež tvrdila, že bol členom ukrajinského nacionalistického hnutia Pravý sektor, ktoré je v Rusku zakázané. Ruský vojenský súd Sencova koncom augusta 2015 odsúdil za terorizmus na dvadsať rokov väzenia. Ďalší traja ukrajinskí aktivisti, Olexandr Kolčenko, Oleksij Čirnij a Hennadij Afanasjev, dostali výrazne menšie tresty, a to desať, respektíve sedem rokov väzenia.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.