skúsme si odčítať, čo vlastne povedal muž historizujúcich politických metafor Viktor Orbán. V prvom rade oznámil svetu koniec storočného obdobia samoty Maďarov. Ide pravdaže o metaforu z názvu kolumbijského románu Gabriela Garcíu Márqueza Sto rokov samoty. Za ňou sa však neskrýva Macondo a príbeh siedmich generácií rodiny Buendíovcov, ani zápas medzi macondským liberalizmom a konzervativizmom, ale geopolitická metafora strednej Európy a Karpatskej kotliny ako synonyma Veľkého Maďarska.
Sto rokov samoty od konca prvej svetovej vojny, Trianonu a Uhorska sa v Orbánových ústach mení na víziu spoločnej obnovy strednej Európy v akejsi modernej verzii Rakúsko-Uhorska ako spojenectva Maďarska, Poľska, Česka, Slovenska, a už aj Rakúska. To všetko v mene prepojenia diaľnic a energetických sietí, spoločnej vysokorýchlostnej železnice, ale v prvom rade zosúladenia obrannej politiky a rozvoja ozbrojených síl.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.