vlani v lete, niekoľko mesiacov po vašom príchode na Slovensko, ste označili susedské vzťahy medzi Slovenskom a Ukrajinou za dobré. Stále to platí?
Áno, ukázalo sa to aj nedávno, na samitoch EÚ-Ukrajina a NATO-Ukrajina, kde Slovensko veľmi podporilo naše ambície a integráciu s európskym a euroatlantickým priestorom.
vtedy ste však o dobrých vzťahoch hovorili najmä v súvislosti s obchodnou výmenou...
A musím povedať, že tento rok sú čísla oveľa lepšie ako boli vlani. V prvom štvrťroku sme zaznamenali nárast obchodnej výmeny o 30 percent, čo je zhruba 400 miliónov dolárov. Ak sa tento trend udrží, do konca roka to bude rekordná hodnota.
ale vzťahy medzi dvoma krajinami predsa nemôžu byť iba o obchode.
Samozrejme, že len samotný obchod dokonale neodzrkadľuje naše vzájomné vzťahy v celej ich škále. Ale je to tiež veľmi dôležité, pretože to poukazuje na naše úspechy a výhody, ktoré sme získali vďaka dohode o voľnom obchode medzi Ukrajinou a EÚ.
vyzerá aj politický rozmer našich vzťahov tak ideálne? Najmä keď skupina slovenských poslancov plánuje cestu na Krym, anektovaný Ruskom...
Ich návšteva neodráža oficiálny postoj Slovenska, ale ako veľvyslanca ma neteší. Ak chce slovenský občan navštíviť Krym, môže tak oficiálne urobiť iba cez územie Ukrajiny, a to na základe povolenia ukrajinských úradov. Nebolo by to jednoduché, ale bolo by to možné. Kto sa vydá na Krym z Ruskej federácie, poruší ukrajinské zákony.
poslanci tvrdia, že tam idú ako súkromné osoby...
Poznáte ten vtip o tom, ako chce niekto navštíviť Slnko a povie, že pôjde v noci, keď to nebude žiadny problém? Či už idú oficiálne, ako poslanci, alebo súkromne, na veci to nič nemení. Ale ruskí okupanti na Krym pozývajú práve zahraničných politikov a poslancov, pretože tým chcú legitimizovať svoju inváziu. Takže keby nešlo o poslancov, na Krym by ich zrejme nevolali, neboli by pre nich zaujímaví.
čo hovoríte na to, že tam chcú títo poslanci skúmať dodržiavanie ľudských práv?
Už pred dvomi či tromi rokmi turecká delegácia skúmala stav ľudských práv na Kryme a upozornila najmä na situáciu krymských Tatárov, kritizovala Rusko. Zadržiavaní sú tam aj mnohí Ukrajinci, neraz iba pre to, že držali ukrajinskú vlajku. Existujú dôkazy, ktoré vlani zozbieralo UNESCO, o porušovaní ľudských práv na Kryme.
oficiálny postoj Slovenska znie, že anexia Krymu bola porušením medzinárodného práva. Ale poslanec Peter Marček tvrdí, že Krym odjakživa patril Rusku. Čo by ste mu odkázali?
Môžem mu len odporučiť, aby si naštudoval históriu, pokojne aj z ruských zdrojov. Krym ako nedostatočne rozvinutú oblasť Sovieti v roku 1954 pripojili k Ukrajine preto, že mal úzke hospodárske a kultúrne väzby, a tiež pre geografickú blízkosť. Nebol to dar, v tom čase bol Krym pre Ukrajincov skôr problém, pretože oblasť potrebovala veľké investície.
vráťme sa ešte k spornej návšteve Krymu. Povedali ste, že ukrajinská strana bude reagovať aj tým, že dotyčným osobám v budúcnosti zakáže cestovať na Ukrajinu. To stále platí?
Isteže. Ak niekto poruší naše zákony, môže byť, takpovediac, potrestaný aj zákazom vstupu do krajiny na rok či dva. Samozrejme, o takom niečom by museli rozhodnúť príslušné orgány Ukrajiny, viaceré príklady z minulosti už máme.
Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.