Ukrajina sa statočne bráni, ale nemôže viesť modernú vojnu na operačnej úrovni v plnom rozsahu. Práve proti silnejšiemu súperovi potrebuje asymetriu a schopnosť otupiť jeho možnosť stupňovať agresiu. V Izraeli to kvasí a situácia sa začína podobať tej pred útokom Hamasu 7. októbra minulého roku. Biden a Netanjahu sa nemajú radi a Izrael žiada o pomoc vo vyjednávaní Rusko.

Ruského vodcu v Mongolsku privítali s poctami.

Rozhodnutiu predchádzalo preverovanie, záverom ktorého je zistenie „jasného rizika“, že niektoré vývozné položky by mohli byť použité pri „závažnom porušovaní medzinárodného humanitárneho práva“.

Biden vystúpil pred novinármi po tom, ako izraelská armáda cez víkend v tuneli v Pásme Gazy objavila telá šiestich rukojemníkov, ktorých podľa nej zabil Hamas.

Rusko opäť masívne útočilo na Kyjev a v Rusku horí ďalšie ropné zariadenie v Rostovskej oblasti. Ukrajina sa snaží presvedčiť spojencov, aby zrušili obmedzenia na útoky v Rusku a prezentuje im možné ciele. Rusko opakovane hovorí, že chce meniť jadrovú doktrínu. V Izraeli je generálny štrajk aj vážny spor medzi ministrom obrany a premiérom. Aktuálna situácia na Ukrajine a Blízkom východe so stavom ku 02.09.2024.

Ide o jeho prvú Putinovu cestu do členskej krajiny Medzinárodného trestného súdu (ICC), odvtedy ako na neho tento súd v marci 2023 vydal zatykač.

Do ulíc vyšlo odhadom 500.000 Izraelčanov. Premiéra Netanjahua kritizujú za to, že nedokázal zabezpečiť, aby sa rukojemníci vrátili domov živí.

Uviedol to taiwanský prezident Laj Čching-te v rozhovore odvysielanom v nedeľu večer.

Putin pre mongolské noviny uviedol, že ruskí novinári sa stretávajú s „priamou cenzúrou“ v takmer všetkých krajinách Západu.

Nemecký kancelár Olaf Scholz (SPD) výsledky regionálnych volieb označil za „trpký“ výsledok pre svoju koalíciu.