Americké a spojenecké sily v sobotu vykonali útoky proti teroristickej organizácii Islamský štát v Sýrii v reakcii na útok z minulého mesiaca, pri ktorom zahynuli traja Američania.

Americký prezident začiatkom januára Irán varoval, že ak budú jeho bezpečnostné zložky strieľať do pokojne protestujúcich ľudí, Spojené štáty im prídu na pomoc. Už vtedy Trump uviedol, že USA sú odhodlané a pripravené konať.

V nadchádzajúcich voľbách sa podľa Orbána budú môcť Maďari rozhodnúť o tom, či chcú podporiť migrantov alebo bezpečnosť, rodovú ideológiu alebo rodinu, mier alebo vojnu.

O potenciálnom dokumente dosiaľ nehovoril priamo s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Očakáva však, že sa s ním stretne buď v USA alebo na konferencii Svetového ekonomického fóra v švajčiarskom Davose, ktorá sa začína 19. januára.

Úradujúcou hlavou štátu sa po zajatí Madura stala viceprezidentka Rodríguezová. Spojené štáty od nej vyžadujú, aby sa riadila pokynmi Trumpovej administratívy.

Podľa amerického prezidenta je kontrola nad ostrovom kľúčová pre národnú bezpečnosť USA vzhľadom na údajnú rastúcu vojenskú aktivitu Ruska a Číny v Arktíde.

Po parlamentných voľbách v Českej republike sa politický kurz tamojšej vlády posunul smerom k odmietaniu štátnej strategickej komunikácie a boja proti hybridným hrozbám. Jedným z prvých konkrétnych signálov tohto posunu je rušenie Odboru strategickej komunikácie pri Úrade vlády, známeho ako „Stratkom“ a pod neho spadajúce tímy na jednotlivých rezortoch.

Americký prezident v piatok opäť navrhol použitie sily na zabratie dánskeho autonómneho územia s veľkým nerastným bohatstvom. Podľa jeho slov Washington „sa chystá niečo urobiť v Grónsku, či sa im to páči alebo nie“.

Žiadosť Ukrajiny o mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN podporilo šesť členov – Francúzsko, Lotyšsko, Dánsko, Grécko, Libéria a Spojené kráľovstvo.

„Musíme byť pripravení na priamu konfrontáciu s Trumpom,“ povedal diplomat EÚ oboznámený s prebiehajúcimi diskusiami. „Je v agresívnom móde a musíme byť pripravení.“