V júli sa ani po viac ako dvoch týždňoch rokovaní v katarskej Dauhe nepodarilo dosiahnuť prelom v rokovaniach o prímerí a prepustení rukojemníkov.

Šéf nemeckej diplomacie Johann Wadephul označil Peking za „čoraz agresívnejší“ v oblasti Ázie a Pacifiku.

Podľa šéfa maďarskej diplomacie to malo za následok zastavenie prepravy ropy.

Ruský prezident zároveň údajne požiadal USA, aby uznali ruskú suverenitu v častiach Ukrajiny, ktoré by získalo na základe mierovej dohody.

Šéf nemeckej diplomacie je však skeptický k možnosti vyslania nemeckých vojakov na Ukrajinu ako súčasti západných bezpečnostných záruk proti ruským útokom.

Predseda maďarskej mimoparlamentnej strany TISZA (Rešpekt a sloboda) oficiálny protest adresoval ruskému veľvyslancovi v Budapešti.

Na svojej sociálnej sieti Truth Social tiež uviedol, že je na Zelenskom, aby ukončil vojnu.

Myšlienku bezpečnostných záruk zo strany USA Zelenskyj privítal, no bol menej optimistický, pokiaľ ide o zámery Ruska.

Húsíovia ovládajú veľkú časť Jemenu a počas vojny v Pásme Gazy vypustili na plavidlá spojené s Izraelom v Červenom mori desiatky dronov a rakiet, čím ohrozili bezpečnosť svetových námorných trás.

Podľa Rubia sa v piatok diskutovalo o niektorých konceptoch a návrhoch, ktoré by Ukrajinci na stretnutí v Bielom dome mohli podporiť. Uviedol, že o detailoch nechce hovoriť v médiách, ale ide o záležitosti, ktoré majú potenciál prelomu a pokroku.