Hlavnými témami rokovaní boli trvalé prímerie v regióne, iránsky jadrový program, bezpečnosť námornej dopravy v Hormuzskom prielive a osud zmrazených iránskych aktív.

Došlo k tomu po tom, čo najvyšší predstaviteľ katolíckej cirkvi v sobotu vyzval na mier na Blízkom východe.

Po sčítaní 98,5 percenta hlasov je istým víťazom nedeľňajších maďarských parlamentných volieb opozičná strana Tisza Pétera Magyara, ktorá získala v parlamente ústavnú väčšinu. Po 16 rokoch sa tak v Maďarsku končí éra vlády strany Fidesz úradujúceho premiéra Viktora Orbána.

Líder Liberálnych demokratov Ed Davey vyzval premiéra Keira Starmera, aby vylúčil, že „sa Spojené kráľovstvo pripojí k najnovšej eskalácii Donalda Trumpa v jeho nezmyselnej vojne.“

Veľká Británia priznala sklamanie z neúspechu rokovaní, no zdôraznila, že aj neúspešné rozhovory majú význam.

Kľúčovým problémom je aj potreba dvojtretinovej väčšiny v parlamente na zmenu takzvaných „kardinálnych zákonov“.

Iránske Revolučné gardy zas uviedli, že bezpečnostné sily majú Hormuz úplne pod kontrolou a varovali, že nepriatelia sa v prípade akéhokoľvek nesprávneho kroku ocitnú v ich „smrteľnom víre“.

Cesta taiwanskej političky, ktorá sa počas svojej návštevy stretla aj s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, doma vyvolala zmiešané reakcie.

Palestine Action je skupina priamej akcie, sa prihlásila k zodpovednosti za viaceré činy vrátane vlámania na základňu britského letectva RAF i útoku na firmu v Londýne, ktorá bola údajne prepojená s výrobcami zbraní pre Izrael.

Spojené štáty tvrdia, že Iránu predložili „konečnú a najlepšiu ponuku“, pričom od neho požadujú najmä záväzok, že sa nebude usilovať o získanie jadrovej zbrane, čo Teherán odmietol.