„rusko a Čína sú tiež proti,“ povedal Arakčí v rozhovore pre štátny denník Iran Daily. Zdôraznil, že iránska jadrová doktrína sa zatiaľ nezmenila a oficiálne stanoviská Teheránu zostávajú rovnaké ako doteraz.
Debata o prípadnej zmene sa v Iráne opätovne otvorila najmä medzi tvrdou líniou režimu po vojnách s Izraelom a USA, počas ktorých boli terčom útokov iránske jadrové zariadenia. Niektorí zástancovia zmeny tvrdia, že by mohla vytvoriť priestor na vývoj jadrovej zbrane ako odstrašujúceho prostriedku.
Arakčí priznal, že otázka rozdeľuje iránsku politickú scénu. „Sú ľudia, ktorí si myslia, že jadrová doktrína krajiny by mala zostať v súčasnej podobe, a sú aj takí, ktorí hovoria o potrebe jej zmeny. Obe strany majú svoje argumenty a svoje zdôvodnenie,“ povedal.
Irán medzičasom zakázal inšpektorom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) prístup k svojim jadrovým zariadeniam. Teherán tvrdí, že ide o bezpečnostné opatrenie a agentúru obviňuje z toho, že neodsúdila americké a izraelské útoky na iránske jadrové objekty.
MAAE minulý týždeň vyzvala Irán, aby podnikol „postupné kroky“ umožňujúce návrat inšpektorov do kľúčových zariadení. Podľa agentúry je takýto prístup nevyhnutný na obnovenie medzinárodného dohľadu nad iránskym jadrovým programom.
Iránska jadrová doktrína je súbor oficiálnych zásad, ktorými Teherán zdôvodňuje svoj jadrový program. Jej kľúčovým prvkom je tvrdenie, že Irán neusiluje o výrobu ani vlastníctvo jadrových zbraní a jadrovú energiu využíva iba na mierové účely, ako sú výroba elektriny, výskum či medicína.
Základom tejto doktríny je takzvaná fatva najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího, podľa ktorej sú jadrové zbrane z náboženského a morálneho hľadiska neprípustné. Irán sa na túto fatvu dlhodobo odvoláva v medzinárodných rokovaniach.