európa bude stáť po boku Ukrajiny tak dlho, ako to bude potrebné, a nedovolí Rusku diktovať podmienky budúceho mierového usporiadania. Vo štvrtok to po berlínskom samite Koalície ochotných vyhlásil britský premiér Andy Burnham.
Nemecký kancelár Friedrich Merz zároveň oznámil, že mierové rokovania medzi Ukrajinou, Ruskom, Spojenými štátmi a európskymi krajinami by sa mali uskutočniť už čoskoro.
„Dúfam, že tento odkaz bude v Moskve počuť veľmi jasne. Budeme stáť po boku Ukrajiny tak dlho, ako to bude potrebné, a neustúpime,“ vyhlásil Burnham. Zdôraznil, že európske krajiny sú pripravené zapojiť sa do mierových rokovaní, odmietajú však neprimerané bezpečnostné požiadavky Moskvy.
Na stretnutí Koalície ochotných v Berlíne sa zišli predstavitelia viac ako 25 krajín vrátane ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ako aj zástupcovia Európskej únie, Severoatlantickej aliancie a americkí vyjednávači Jared Kushner a Steve Witkoff. Hlavnými témami boli bezpečnostné záruky pre Ukrajinu, pokračovanie vojenskej pomoci a zapojenie Európy do pripravovaných mierových rokovaní.
„Samozrejme, sme pripravení rokovať s Ruskom, vždy sme to hovorili. Tieto rokovania sa teraz majú čoskoro uskutočniť,“ oznámil Merz. Podľa nemeckého kancelára organizátori „hľadajú miesta na neutrálnej pôde“, pričom ako jednu z možností uviedol Spojené arabské emiráty.
vysvetlenie Tomáša Zálešáka
Je nepochybne chvályhodné, ak sa politické reprezentácie hlavných európskych štátov zasadzujú o koordinovanú pomoc Ukrajine a navýšenie tejto pomoci. Aj vyhlásenie, že Moskva nebude jednostranne diktovať Ukrajine ani Európe svoje podmienky. Kde sú však záruky, že realizácia plánov nebude abortovaná v prípade, že v kľúčových európskych krajinách zvíťazia iné politické reprezentácie?
Andy Burhnham je premiérom štátu, ktorý už nie je členom EÚ, hoci v istom zmysle ju treba medzi európske mocnosti stále rátať, a to aj ako druhú najmocnejšiu členskú krajinu NATO. Vlády sa však menia a volebné preferencie sú oproti dobám nedávno minulým rozkolísané aj v tak robustne nastavenom a časom otestovanom politickom systéme, aký doposiaľ predstavovalo Spojené kráľovstvo. Aktuálne tu mierne vedie Labouristická strana nad Konzervatívnou stranou (cca 28,6 oproti 22,7 percenta), ale Reformná strana Nigela Faragea šliape na päty konzervatívcom so svojimi vyše 21 percentami. Posledný trend preferencií pre Faragea by síce mohol vykazovať stagnáciu, možno mierny pokles, ale čísla naďalej nevyzerajú veselo. Otázniky naďalej visia aj nad budúcnosťou vývoja preferencií oboch hlavných strán. (O vývoji ich aktuálneho profilu nehovoriac.)
A máme tu Nemecko, ktoré dnes zastupuje kancelár Friedrich Merz (CDU). Tu je krajne pravicová (a proruská) AfD relatívne najsilnejšou stranou na celonárodnej úrovni (odhady sa hýbu medzi 26-29 percent). Bude rásť ďalej?
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.