v článku sa dočítate:
- Witkoff tvrdí, ze dohodli ďalšie rokovania aj s účasťou Európy
- Putin odmieta ústupky v mierových rokovaniach, aj zahraničných vojakov na ukrajinskom území
- Rokovanie emisárov USA s Putinom sa skončilo; s výsledkami oboznámia Zelenského
- Zelenskyj upozornil na riziká rokovaní USA a Ruska o bezpečnosti Európy
- Putin navrhuje humanitárnu misiu v Kosťantynivke podľa vzoru Olešiek
- Putin v Moskve prijal amerických vyslancov Witkoffa a Kushnera
- Americkí vyslanci pricestovali na stretnutie s Putinom, uviedli ruské agentúry
- Zelenskyj vidí šancu na pokrok v rokovaniach o Ukrajine ešte pred rokom 2027
witkoff tvrdí, ze dohodli ďalšie rokovania aj s účasťou Európy
Osobitný vyslanec amerického prezidenta Steve Witkoff po štvrtkovom rokovaní s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Moskve oznámil, že sa podarilo dosiahnuť pokrok a dohodnúť ďalšie stretnutie v rámci rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine. Zúčastniť by sa na ňom mali aj zástupcovia európskych krajín. Informovali o tom agentúry TASS a CNN, ktoré na svojom webe citovala britská stanica BBC, píše TASR.
Po rokovaní v Kremli sa nekonala tlačová konferencia a ani ruská, ani americká strana neposkytli oficiálne vyhlásenie. Witkoff len po odchode z Kremľa stručne informoval novinárov na moskovskom letisku Vnukovo.
„Myslím si, že sme dosiahli pokrok. Ľudia neočakávali, že obnovíme trojstranné rokovania. Podarilo sa nám ich obnoviť a dohodli sme ďalšie stretnutie,“ povedal Witkoff. Termín stretnutie neuviedol.
Zdôraznil však, že na ďalšom stretnutí sa zúčastnia aj predstavitelia Európy. „Sú to naši partneri a je dôležité, aby boli zapojení,“ dodal Witkoff podľa televízie CNN.
Witkoff a ďalší osobitný vyslanec amerického prezidenta Jared Kushner rokovali s Putinom deň po skončení dvojdňových rozhovorov predstaviteľov Ukrajiny, Ruska a USA v Abú Zabí. Ich jediným konkrétnym výsledkom bola dohoda o veľkej výmene vojnových zajatcov.
Britská stanica BBC uviedla, že Putin počas rozhovorov s americkými vyslancami navrhol päťdňové prímerie aj v meste Kosťantynivka v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Podobné prímerie v Chersonskej oblasti minulý mesiac umožnilo evakuáciu stoviek civilistov z Ruskom okupovaného mesta Olešky.
Ukrajinský prezidentský poradca Dmytro Lytvyn však medzičasom upozornil, že Rusko vtedy pod zámienkou humanitárnej operácie v Oleškách zrejme presúvalo vojenskú techniku a striedalo jednotky. Podrobnosti Putinovho návrhu podľa Lytvyna treba ešte objasniť.
Rusko podľa Putina naďalej odmieta prítomnosť zahraničných vojakov na Ukrajine. Zároveň vyzval USA, aby rokovali s Európou a umožnili jej rozhodnúť sa, či „chce mier alebo vojnu.“
Z Moskvy mali americkí vyslanci odletieť do Dublinu, kde sa ešte vo štvrtok plánovali stretnúť s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Ten sa v Írsku zúčastňuje na neformálnom summite lídrov krajín Európskej únie.
Rokovania v Abú Zabí sprostredkovali Spojené štáty a zúčastnili sa na nich predstavitelia Ukrajiny a Ruska. Európske krajiny na nich zastúpené neboli. Americkí vyslanci avizovali, že chcú v Moskve presviedčať Putina, aby súhlasil so zapojením Európy do ďalších rokovaní, najmä o budúcom bezpečnostnom usporiadaní európskeho kontinentu. Witkoffov kolega Jared Kushner zároveň vyzval európske krajiny, aby určili jedného zástupcu, ktorý by v rozhovoroch hovoril v ich mene.
Šéf ruskej delegácie v Abú Zabí Vladimir Medinskij po rokovaniach s USA a Ukrajinou uviedol, že sa priblížili k dosiahnutiu mieru, veľa však podľa neho závisí od postoja Ukrajiny, Spojených štátov a Európy. Medinskij vtedy zároveň zopakoval, že Rusko je proti účasti Európy na rokovaniach, pričom poukázal na podporu Ukrajiny zo strany Európy.
putin odmieta ustúpiť zo svojich územných požiadaviek, odmieta aj zahraničných vojakov na ukrajinskom území
Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok na rokovaní s americkými vyslancami v Kremli naznačil, že Moskva nehodlá ustúpiť zo svojich územných požiadaviek voči Ukrajine. Zároveň odmietol možnosť rozmiestnenia zahraničných mierových jednotiek na ukrajinskom území, ktoré by podľa neho znamenalo pokračovanie vojny.
Putin americkým vyjednávačom Stevovi Witkoffovi a Jaredovi Kushnerovi povedal, že Rusko nepristúpi na vytvorenie demilitarizovaných či neutrálnych pásiem medzi pozíciami oboch armád.
„Pre nás existuje iba jedna deliaca čiara – štátna hranica. Pretože potom bude jasné a zrejmé: tu sme my a tam ste vy,“ vyhlásil.
Moskva považuje za svoje územie aj štyri ukrajinské oblasti – Doneckú, Luhanskú, Záporožskú a Chersonskú –, ktoré v roku 2022 nezákonne anektovala, hoci ich dodnes úplne neovláda. Kyjev ani medzinárodné spoločenstvo anexie neuznávajú.
Putin zároveň zopakoval, že Rusko nebude tolerovať prítomnosť zahraničných mierových síl na Ukrajine ani po uzavretí prípadnej mierovej dohody.
„Pre nás by boli legitímnym cieľom. Znamenalo by to okamžité obnovenie vojny,“ varoval.
Ruský prezident však navrhol krátkodobé prímerie umožňujúce humanitárnu operáciu v meste Kosťantynivka v Doneckej oblasti, kde podľa neho zostáva 400 až 500 civilistov.
Moskva tvrdí, že mesto kontroluje, Kyjev to odmieta. Putin navrhol zopakovať operáciu z Olešiek v Chersonskej oblasti, kde nedávno miestne prímerie umožnilo evakuáciu civilistov.
„V Oleškách pod rúškom humanitárnej operácie priviezli techniku a vystriedali jednotky,“ reagoval poradca ukrajinského prezidenta Dmytro Lytvyn, ktorý spochybnil skutočné zámery Moskvy.
Putinove vyjadrenia zazneli po dvojdňových rokovaniach predstaviteľov Ruska, Ukrajiny a USA v Abú Zabí. Napriek určitému pokroku pri rokovaniach o výmene zajatcov zostávajú zásadné rozpory v územných otázkach a bezpečnostných zárukách.
Moskva sa zároveň usiluje presadiť širšie rokovania o novom bezpečnostnom usporiadaní Európy vrátane postavenia NATO. Európski predstavitelia však odmietajú, aby sa o budúcnosti kontinentu rozhodovalo bez ich účasti.
„Nie je potrebné znovu vynachádzať koleso,“ reagoval predseda Európskej rady António Costa, podľa ktorého existujúci bezpečnostný poriadok narušilo práve Rusko svojou agresiou.
Americkí vyslanci po rokovaní v Moskve odcestovali do Dublinu, kde majú o jeho výsledkoch informovať ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.
rokovanie emisárov USA s Putinom sa skončilo; s výsledkami oboznámia Zelenského
Rokovanie ruského prezidenta Vladimira Putina s osobitnými vyslancami amerického prezidenta Donalda Trumpa Steveom Witkoffom a Jaredom Kushnerom sa po približne dve a pol hodine skončilo. Žiadna zo strán po rokovaní neposkytla vyhlásenie pre médiá. Informovali o tom ruské tlačové agentúry RIA Novosti a TASS.
Po skončení rokovania kolóna áut prepravujúca amerických predstaviteľov opustila areál Kremľa v centre Moskvy, potvrdil spravodajca AFP.
Witkoff a Kushner by mali z Moskvy odcestovať do Dublinu, kde sa stretnú s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Ten sa v írskom hlavnom meste zúčastňuje na 9. summite Európskeho politického spoločenstva (EPC), na ktoré v piatok nadviaže neformálny summit lídrov 27 členských štátov EÚ.
Podľa agentúry Interfax Witkoff v Moskve avizoval, že spolu s Kushnerom Zelenského oboznámia s výsledkami rokovania s Putinom. Zároveň sa chce Zelenského pokúsiť presvedčiť, aby sa vydal jednou z navrhovaných ciest k úspešnému ukončeniu konfliktu.
Kushner uviedol, že počas rokovaní v Abú Zabí sa predstavitelia ruskej, ukrajinskej a európskej delegácie zhodli na tom, že si želajú ukončenie ozbrojeného konfliktu.
„Všetci vyjadrili takéto želanie, zatiaľ sa nám však nepodarilo definitívne dohodnúť na všetkých krokoch potrebných na ukončenie konfliktu. Veľmi dúfam, že dnes budeme môcť na našom stretnutí prediskutovať niektoré prístupy a možnosti riešenia konfliktu a jeho definitívneho ukončenia. Dúfam, že v rámci dnešnej diskusie sa nám podarí hovoriť o cestách, ktorými by sme sa mohli vydať na dosiahnutie tohto cieľa,“ povedal Kushner.
Putin pred stretnutím s Witkoffom a Kushnerom vyhlásil, že pre Moskvu je v otázke ukrajinských území rozhodujúca línia štátnej hranice. Otázky takzvaných sivých zón podľa neho môžu brániť dosiahnutiu trvalého mieru.
Časopis The Economist predtým informoval, že americkí vyslanci navrhli Ukrajine formálne zmeniť hranice Donbasu, aby Moskva mohla vyhlásiť, že kontroluje celý región bez toho, aby Kyjev fakticky odstúpil svoje územie. Ukrajina tento návrh odmietla.
Prezident Zelenskyj zároveň obvinil ruskú delegáciu, že na rokovaniach v Abú Zabí nadhodnocovala rozsah územia Donbasu ovládaného ruskou armádou. Veliteľ spojeneckých síl NATO v Európe Alexus Grynkewich podľa neho potvrdil, že ukrajinská verzia línie rozdelenia územia korešponduje s realitou oveľa viac.
zelenskyj upozornil na riziká rokovaní USA a Ruska o bezpečnosti Európ
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok apeloval na európskych lídrov, aby boli obozretní pri diskusiách medzi Spojenými štátmi a Ruskom o novom bezpečnostnom usporiadaní pre kontinent. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
„Nejde len o bezpečnostné záruky pre Ukrajinu. V skutočnosti ide skôr o akýsi nový bezpečnostný rámec medzi Európou a Ruskom,“ povedal Zelenskyj na summite v Dubline. Ďalšie podrobnosti, a zdôraznil, že Európa musí tejto otázke venovať veľkú pozornosť.
Ukrajinský prezident vystúpil v Dubline v čase, keď americkí vyslanci Steve Witkoff a Jared Kushner boli v Moskve, kde sa stretli s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Tomuto stretnutiu predchádzali dva dni rokovaní v Abú Zabí, ktoré nepriniesli žiadny prielom smerujúci k ukončeniu ruskej invázie na Ukrajinu.
SITA/AP Photo/Virginia Mayo
Americkí predstavitelia vyvolali v Európe obavy, keď v rámci rokovaní v Abú Zabí začali hovoriť o možnom vytvorení novej bezpečnostnej architektúry európskeho kontinentu. Podľa AFP by to mohlo svedčiť o tom, že Washington by sa mohol prikloniť na stranu Ruska.
Putin sa už dlhodobo usiluje o zmenu desaťročia platného rámca, ktorý tvorí základ bezpečnosti európskeho kontinentu, a o oslabenie vojenskej aliancie NATO, ozrejmila AFP.
„Nie je potrebné znovu vynachádzať koleso,“ povedal v súvislosti s týmito špekuláciami predseda Európskej rady António Costa. „Európa mala funkčnú európsku bezpečnostnú architektúru, až kým ju Rusko svojou inváziou na Ukrajinu najskôr postupne nepodkopalo a napokon úplne nezničilo,“ uviedol.
Lídri EÚ dôrazne trvajú na tom, že o európskom bezpečnostnom usporiadaní nie je potrebné diskutovať skôr, než Moskva bude súhlasiť s ukončením bojov na Ukrajine.
Ešte pred začiatkom vojny v roku 2022 predložil Kremeľ NATO ultimátum týkajúce sa bezpečnostného usporiadania Európy. Zahŕňalo požiadavky, aby aliancia stiahla svoje jednotky z východnej Európy a prestala prijímať nových členov. NATO tieto požiadavky odmietlo.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo štvrtok na 9. summite Európskeho politického spoločenstva (EPC) v Dubline vyzval Európu, aby prevzala iniciatívu v dialógu s Ruskom a vytvorila spoločný postoj k mieru na Ukrajine a bezpečnosti kontinentu. Zároveň informoval, že Parížu sa podarilo presvedčiť približne 40 európskych krajín, aby podpísali deklaráciu opätovne potvrdzujúcu „kľúčové princípy“ ich bezpečnosti.
Macron podľa spravodajského webu France Info zdôraznil, že Európa musí mať „jasnú a jednotnú predstavu o tom, čo chce pre Ukrajinu a pre seba“. „Preto musíme ako Európania opäť prevziať iniciatívu v dialógu s Ruskom. Až potom sa určí formát rokovaní,“ uviedol s tým, že „obsah určuje formát“.
V súvislosti s účasťou zástupcov viacerých krajín a európskych inštitúcií na rokovaniach v Abú Zabí Macron vysvetlil, že ich cieľom je koordinovať postoje pred dialógom amerických a ruských vyslancov.
Hoci je podpora Ukrajiny zo strany Európy jasne stanovená, Európania musia teraz konkretizovať svoju predstavu o mierovom riešení a návrh budúcej bezpečnostnej architektúry kontinentu, uviedol francúzsky prezident. Moskva na jeho vyjadrenia zatiaľ nereagovala.
putin navrhuje humanitárnu misiu v Kosťantynivke podľa vzoru Olešiek
Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok na rokovaní s osobitnými americkými vyslancami Steveom Witkoffom a Jaredom Kushnerom navrhol zorganizovať humanitárnu misiu v ukrajinskom meste Kosťantynivka podobnú tej v Oleškách v Chersonskej oblasti. TASR o tom informuje na základe správ agentúr TASS a RIA Novosti.
Rusko potrebuje päť dní na odmínovanie okolia mesta, citovala RIA Novosti slová šéfa Kremľa. O misiu by sa mohli postarať ruská ombudsmanka Jana Lantratovová a ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec.
Podľa Putina žije v Kosťantynivke stále približne 400 až 500 civilistov. Misiu by tiež podobne ako v okupovaných Oleškách mohli pokrývať zahraničné médiá vrátane amerických, spresnil Putin.
Šesťdňové lokálne prímerie v Oleškách sprostredkovala prvá dáma Spojených štátov Melania Trumpová. Umožnilo odmínovanie ciest a dodanie potravín, liekov a ďalších zásob do mesta.
Počas trvania prímeria sa z mesta podarilo evakuovať na Ukrajinu viac než 500 obyvateľov. Najprv ich prepravili po zemi cez polostrov Krym do Ruska, následne letecky do Bieloruska a na územie Ukrajiny vstúpili cez Kyjevskú a Černihivskú oblasť.
SITA/Vyacheslav Prokofyev, Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP
putin v Moskve prijal amerických vyslancov Witkoffa a Kushnera
Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok prijal v Moskve osobitných amerických vyslancov Stevea Witkoffa a Jareda Kushnera. Tí v utorok a stredu viedli delegáciu USA na trojstranných mierových rokovaniach v Abú Zabí, píše TASR na základe správy agentúry TASS.
Putin na začiatku vyslancom povedal, aby prezidentovi USA Donaldovi Trumpovi v jeho mene poďakovali za sprostredkovanie kontaktov medzi Ruskom a Ukrajinou. Na stretnutí sú prítomní aj ruský vyjednávač Vladimir Medinskij, prezidentov poradca Jurij Ušakov a vyslanec Kirill Dmitrijev.
Ušakov predtým vyhlásil, že Putin bude s americkými vyslancami rokovať o otázkach vedúcich k urovnaniu ukrajinského konfliktu a potvrdil, že pred týmto stretnutím viedol s Witkoffom a Kushnerom „predbežné konzultácie“, napísala agentúra TASS. Súčasne dodala, že terajšia návšteva Ruska je pre Witkoffa, ktorý spočiatku sám zastupoval americkú stranu v otázkach urovnania ukrajinského konfliktu, už desiatou za posledné roky a pre Kushnera ide o štvrtú návštevu Ruska.
Ušakov ďalej poukázal na to, že Európska únia čelí ťažkostiam pri výbere vyjednávača a okrem toho nie je podľa neho jasné, s kým konkrétne plánuje Brusel rokovať.
Po stretnutí s Putinom pôjdu americkí vyslanci za ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským do írskeho Dublinu, kde sa koná zasadnutie Európskeho politického spoločenstva (EPC), na ktoré v piatok nadviaže neformálny summit lídrov 27 členských štátov EÚ.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov už pred príchodom Kushnera a Witkoffa uviedol, že Putin si najprv vypočuje informácie od ruskej delegácie, ktorá sa zúčastnila na rokovaniach v SAE, a následne aj hodnotenie amerických vyslancov. Potom šéf Kremľa rozhodne o ďalšom postupe pri „hľadaní riešenia konfliktu“.
Zelenský zase uviedol, že ešte pred začiatkom roka 2027 by sa mohlo otvoriť „okno príležitosti“ na dosiahnutie pokroku v otázke vojny na Ukrajine. Vyjadril tiež nádej, že americkí predstavitelia po stretnutí s Putinom prídu z Moskvy s konkrétnymi návrhmi.
americkí vyslanci pricestovali na stretnutie s Putinom, uviedli ruské agentúr
Americkí osobitní vyslanci pricestovali vo štvrtok do Ruska na stretnutie s prezidentom Vladimirom Putinom, informovali ruské tlačové agentúry. TASR o tom píše na základe správy agentúry AFP.
„Na letisku Vnukovo privítal osobitných vyslancov amerického prezidenta Jareda Kushnera a Stevea Witkoffa osobitný vyslanec ruského prezidenta Kirill Dmitrijev,“ uviedla agentúra Interfax. Kolóna vozidiel s americkou delegáciou následne opustila letisko.
Putin sa má podľa skorších informácií s oboma vyjednávačmi USA stretnúť vo štvrtok dopoludnia. Poradca Kremľa Jurij Ušakov uviedol, že stretnutie sa „ako zvyčajne“ uskutoční podľa protokolu, informovala agentúra TASS.
Osobitní vyslanci prišli do Moskvy po rokovaniach o vojne na Ukrajine, ktoré sa v stredu popoludní skončili v hlavnom meste Spojených arabských emirátoch (SAE) Abú Zabí. Po stretnutí s Putinom pôjdu za ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským do írskeho Dublinu, kde sa od štvrtka koná zasadnutie Európskeho politického spoločenstva (EPC), na ktoré v piatok nadviaže neformálny summit lídrov 27 členských štátov Európskej únie.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov už pred príchodom Kushnera a Witkoffa uviedol, že Putin si najprv vypočuje informácie od ruskej delegácie, ktorá sa zúčastnila na rokovaniach v SAE, a následne aj hodnotenie amerických vyslancov. Potom šéf Kremľa rozhodne o ďalšom postupe pri „hľadaní riešenia konfliktu“.
zelenskyj vidí šancu na pokrok v rokovaniach o Ukrajine ešte pred rokom 2027
V rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajine by sa podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského mohlo ešte pred začiatkom roka 2027 otvoriť „okno príležitosti“ na dosiahnutie pokroku. Povedal to v stredu po prílete do Írska, uviedla agentúra AFP. V Dubline sa má vo štvrtok stretnúť s americkými vyjednávačmi, ktorí sa vrátia z Moskvy. Steve Witkoff a Jared Kushner sa totiž majú „v prvej polovici dňa“ stretnúť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, informovala agentúra TASS, píše TASR.
„Teraz skutočne existuje príležitosť, okno príležitosti, keď všetci účastníci rokovaní naozaj chcú dosiahnuť výsledok ešte pred začiatkom roka 2027,“ povedal Zelenskyj. Vyjadril tiež nádej, že americkí predstavitelia Witkoff a Kushner po stretnutí s Putinom prídu z Moskvy s konkrétnymi návrhmi.
Osobitní vyslanci USA po rokovaniach o vojne na Ukrajine, ktoré sa v stredu popoludní skončili v hlavnom meste Spojených arabských emirátoch (SAE) Abú Zabí, najprv zavítali do Moskvy.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov podľa TASS uviedol, že Putin si najprv vypočuje informácie od ruskej delegácie, ktorá sa zúčastnila na rokovaniach v SAE, a následne aj hodnotenie amerických vyslancov. Potom šéf Kremľa rozhodne o ďalšom postupe pri „hľadaní riešenia konfliktu“.
Lavrov však zdôraznil, že prístup Ruska sa bude naďalej sústrediť na dosiahnutie cieľov vojny na Ukrajine. Zelenskyj v stredu večer pricestoval do Dublinu, kde sa vo štvrtok zúčastní na 9. summite Európskeho politického spoločenstva (EPC), na ktorom sa očakáva účasť približne 50 európskych lídrov.
Ukrajinský prezident pricestoval z Dánska, kde v stredu, v druhý deň svojej návštevy, vystúpil s prejavom v parlamente. Zopakoval v ňom, že od druhej svetovej vojny neuplynulo ani jedno desaťročie, počas ktorého by Moskva nezačala vojnu alebo nepoužila vojenskú silu proti inej krajine. Rusko samotné pritom nečelilo žiadnemu útoku, podotkol ukrajinský prezident.
Podľa Zelenského preto Moskve nejde o skutočné bezpečnostné záruky, ale o možnosť bez obmedzení zasahovať do záležitostí iných štátov a udržať si vplyv.
Ruský prezident Vladimir Putin si podľa Zelenského chce zachovať moc a odovzdať ďalším generáciám svoje imperiálne a v mnohých ohľadoch jednoducho fašistické názory.
Zelenskyj sa v Kodani stretol aj s predsedom dánskeho parlamentu a lídrami všetkých 12 strán, ktoré v ňom majú zastúpenie. V príspevku na Telegrame pripomenul, že dánsky parlament deň predtým jednomyseľne schválil nový balík vojenskej pomoci Ukrajine v hodnote 4,8 miliardy dánskych korún (približne 643 miliónov eur). Ďalších 150 miliónov korún (asi 20 miliónov eur) vyčlenil na podporu ukrajinskej energetiky, ktorú poškodzujú ruské útoky.