v článku sa dočítate:
- V USA sa začali voľby do Kongresu, demokrati by mohli ovládnuť obe komory
- Prieskumy pred voľbami naznačujú náskok demokratov, boj o Senát je otvorený
- Najvyšší súd zamietol Trumpovu žiadosť o preverenie sporných hlasov v Kalifornii
- Trump: Utorňajšie voľby do Kongresu sú najdôležitejšie za uplynulé desaťročia
v USA sa začali voľby do Kongresu, demokrati by mohli ovládnuť obe komory
V Spojených štátoch sa v utorok začali voľby nazývané midterm elections, ktoré sa konajú uprostred štvorročného funkčného obdobia prezidenta. Američania si v nich zvolia všetkých 435 členov Snemovne reprezentantov Kongresu USA a približne tretinu zo sto senátorov. V 36 štátoch sa tiež uskutočnia voľby guvernérov. Hlasovať sa bude aj do štátnych kongresov a miestnych orgánov. Takzvané midterms sú tradične referendom o aktuálnom prezidentovi a jeho strane - tento rok o Donaldovi Trumpovi a republikánoch, informuje TASR.
Prvé volebné miestnosti sa otvorili o 5.00 h miestneho času (11.00 h SEČ) v štáte Vermont na východnom pobreží USA. Tradične sa hlasuje do večerných hodín. Posledné volebné miestnosti na ostrovoch západne od Aljašky zatvoria o 20.00 h miestneho času (v stredu o 7.00 h SEČ). Americké médiá vyhlasujú výsledky po uzavretí volebných miestností v jednotlivých štátoch. Očakávať ich preto možno v priebehu noci na stredu. Kto ovládne jednotlivé komory Kongresu USA, však môže byť zrejmé až neskôr.
Demokrati majú podľa predvolebných prieskumov náskok pred republikánmi vo federálnych preferenciách pre voľby do Snemovne reprezentantov. Triumf demokratov sa v Snemovni očakáva napriek iniciatíve prezidenta Donalda Trumpa, ktorý v niektorých republikánskych baštách presadil prekreslenie volebných obvodov v prospech republikánskych kandidátov, napríklad v Texase, Missouri alebo Severnej Karolíne. Demokrati na to odpovedali vlastným prekreslením obvodov v Kalifornii.
SITA/AP Photo/J. Scott Applewhite
Podľa analýzy agentúry AP sa volebné mapy zmenili v tretine obvodov, avšak republikánom to poskytuje iba miernu výhodu a pravdepodobne demokratom nezabráni ovládnuť dolnú komoru Kongresu.
Súboje o jednotlivé kreslá v Senáte však zostávajú tesné a výsledok v tejto komore je menej jednoznačný. Volební analytici z Cook Political Report označili za nerozhodnutých sedem senátnych súbojov, projekt Sabato's Crystal Ball ich vo svojom hodnotení identifikoval päť.
Demokratická strana má aktuálne 47 senátorov. Na získanie väčšiny preto musia demokratickí kandidáti poraziť najmenej štyroch kandidátov v štátoch aktuálne ovládaných republikánmi.
Na začiatku tohto volebného cyklu sa podľa rozhlasovej stanice NPR šance demokratov na získanie väčšiny v Senáte považovali za veľmi malé. Množstvo kresiel, o ktoré sa vo voľbách bojuje, sa totiž nachádza v štátoch, kde prevládajú republikáni. V priebehu tohto roka sa však situácia zmenila najmä pre nespokojnosť s pokračujúcou vojnou v Iráne, infláciou a rastúcimi životnými nákladmi Američanov. Tesný súboj medzi kandidátmi sa očakáva aj v tradičných republikánskych baštách, v ktorých Trump pred dvoma rokmi zvíťazil dvojciferným rozdielom - Texase, Ohiu, Aljaške, Kansase a Iowe.
Ak demokrati zvíťazia iba v Snemovni reprezentantov, Trumpovej administratíve sa tým výrazne skomplikuje prijímanie ďalšej legislatívy. Ak zvíťazia aj v Senáte, demokratická väčšina môže vetovať Trumpových nominantov do federálnych inštitúcií vrátane nových federálnych sudcov, ministrov alebo veľvyslancov. Demokrati by sa tiež dostali do čela výborov, čo by im umožnilo vyšetrovať činnosť Trumpovej administratívy. Zamerať by sa podľa BBC mohli na korupčné praktiky prezidentových nominantov, kontroverznú prerábku Bieleho domu či konanie Imigračného a colného úradu (ICE). Do úvahy prichádza aj podanie tretej ústavnej žaloby na prezidenta Trumpa.
Joshua Ferrer, politológ a odborný asistent na Americkej univerzite vo Washingtone, minulý týždeň pre TASR uviedol, že Američania sa budú vo voľbách rozhodovať na základe rôznych kritérií, medzi ktoré patrí popularita samotných kandidátov či ekonomické a sociálne otázky. Medzi kľúčové faktory rozhodovania podľa neho bude patriť najmä nepriaznivý hospodársky vývoj - vysoký rast cien pohonných hmôt a základných tovarov a vysoké úrokové sadzby. Naopak, zahraničná politika bude mať zrejme len zanedbateľný vplyv, vojnu s Iránom nevynímajúc. Na výsledku volieb sa podľa neho s určitosťou odrazí súčasná neobľúbenosť Trumpa. Z najnovších prieskumov verejnej mienky vyplýva, že s Trumpovým výkonom funkcie je spokojných iba 37 percent respondentov.
prieskumy pred voľbami naznačujú náskok demokratov, boj o Senát je otvorený
Demokrati majú podľa predvolebných prieskumov náskok pred republikánmi vo federálnych preferenciách pre voľby do Snemovne reprezentantov amerického Kongresu. Súboje o jednotlivé kreslá v Senáte však zostávajú tesné a výsledok v tejto komore je menej jednoznačný. Volební analytici z Cook Political Report označili za nerozhodnutých sedem senátnych súbojov, projekt Sabato's Crystal Ball ich vo svojom hodnotení identifikoval päť.
Podľa priemeru prieskumov o preferenciách voličov vo voľbách do Snemovne reprezentantov, ktorý portál RealClearPolling zverejnil 30. októbra, podporovalo demokratov 51,8 percenta a republikánov 43,3 percenta respondentov. Náskok demokratov tak predstavoval 8,5 percentuálneho bodu. Podobný trend ukázali aj prieskumy televízie NBC News a agentúry Reuters/Ipsos. V prvom prípade viedli demokrati o sedem percentuálnych bodov, v druhom o deväť.
Tieto údaje vyjadrujú federálnu podporu stranám v súboji o Snemovňu reprezentantov, nie výsledky prieskumov v jednotlivých volebných obvodoch. O rozdelení 435 kresiel rozhodnú hlasovania v konkrétnych obvodoch, pričom federálny náskok jednej strany sa nemusí priamo premietnuť do počtu získaných mandátov. Výsledok môžu ovplyvniť aj miestne pomery a konkrétni kandidáti.
Čo sa týka Senátu, podľa prieskumov denníka The New York Times a výskumnej spoločnosti Siena vedú demokratickí kandidáti napríklad v Maine, Texase, Michigane a Ohiu. V Maine mal Troy Jackson pred republikánskou senátorkou Susan Collinsovou náskok šiestich percentuálnych bodov. V Texase viedol James Talarico pred Kenom Paxtonom o sedem bodov. V Michigane mal Abdul El-Sayed náskok 11 bodov pred Mikeom Rogersom a v Ohiu viedol Sherrod Brown pred Jonom Hustedom o päť bodov.
Cook Political Report vo svojej analýze z 30. októbra označil za nerozhodnutých sedem súbojov na Aljaške, v Iowe, Kansase, Maine, Michigane, Ohiu a Texase. V šiestich z týchto štátov obhajujú kreslá republikáni. Projekt Sabato's Crystal Ball, ktorý analyzuje americkú politiku a odhaduje výsledky volieb, vo svojom hodnotení z 27. októbra označil päť senátnych súbojov za nerozhodnuté. Medzi štáty, ktorých výsledok môže byť dôležitý pre získanie väčšiny v Senáte, zaradil aj Maine a Texas.
Prieskumy v jednotlivých štátoch zachytávajú nálady voličov v čase ich uskutočnenia, avšak rozhodujúci bude záver kampane a napokon samotná účasť voličov. Volebná účasť býva pri voľbách v polovici prezidentského mandátu spravidla nižšia ako pri prezidentských voľbách.
Američania si v utorok zvolia všetkých 435 členov Snemovne reprezentantov a približne tretinu Senátu. Výsledok volieb určí, či si republikáni udržia kontrolu nad oboma komorami Kongresu, alebo jednu či obe z nich získajú demokrati.
najvyšší súd zamietol Trumpovu žiadosť o preverenie sporných hlasov v Kalifornii
Najvyšší súd USA v pondelok zamietol žiadosť administratívy prezidenta Donalda Trumpa, aby úrady štátu Kalifornia vyradili zo sčítania tisícky údajne sporných hlasovacích lístkov zaslaných do volieb do Kongresu USA poštou.
Federálna vláda tvrdí, že takto mohli hlasovať údajne aj osoby, ktoré nie sú občanmi USA. Verdikt Najvyššieho súdu je pre Trumpa ďalšou porážkou v spore o pravidlá hlasovania, informovala televízia NBC News.
Súd v stručnom rozhodnutí bez uvedenia dôvodov zamietol mimoriadnu žiadosť, ktorú Trumpova administratíva podala len pred niekoľkými hodinami. Tvrdila, že podozrivé hlasy zaslané poštou v Kalifornii by sa nemali započítať, kým sa neoverí občianstvo daných voličov. Ide o súčasť nezvyčajnej série súdnych sporov týkajúcich sa volieb do Kongresu USA, ktoré sa začali krátko pred ich konaním. Proti tomuto postupu Trumpovej administratívy sa už predtým postavili aj nižšie súdy.
Najvyšší súd USA vo veci hlasovacích lístkov rozhodol mimoriadne rýchlo - nevyžiadal si ani stanovisko Kalifornie, hoci v podobných prípadoch je to bežný postup.
Predstavitelia Kalifornie zásah ministerstva spravodlivosti odmietali. Upozorňovali, že podľa zákonov štátu Kalifornia je už teraz nezákonné, aby vo voľbách hlasovali osoby bez amerického občianstva. Zároveň vyjadrili pochybnosti o presnosti údajov, z ktorých federálna vláda pri svojej argumentácii vychádza.
Administratíva osobitne upozornila predstaviteľov kalifornských volebných úradov, že im môže hroziť trestné stíhanie, ak umožnia hlasovať aj osobám, ktoré nie sú občanmi USA. Federálny sudca v sobotu ministerstvu spravodlivosti nariadil, aby sa takýchto hrozieb zdržalo.
V Kalifornii, ktorá je tradične baštou Demokratickej strany, sa hlasuje už od začiatku októbra. Všetkým približne 23 miliónom registrovaných voličov v štáte zasielajú hlasovacie lístky poštou. Státisíce hlasovacích lístkov už spracovali. Volební predstavitelia Kalifornie uviedli, že vyhľadať a oddeliť sporné lístky v tejto fáze by bolo z logistického hľadiska nemožné.
Hoci organizáciu a priebeh volieb majú na starosti výlučne miestne úrady v jednotlivých štátoch americkej Únie, Trumpova administratíva tvrdí, že má právo do nich zasahovať, pretože federálny zákon zakazuje účasť neobčanov na hlasovaní.
Trump dlhodobo bez predloženia dôkazov tvrdí, že v amerických voľbách nezákonne hlasujú milióny ľudí bez občianstva USA. Podľa odborníkov však ide o zriedkavé prípady.
trump: Utorňajšie voľby do Kongresu sú najdôležitejšie za uplynulé desaťročia
Americký prezident Donald Trump v pondelok vyhlásil, že utorkové voľby do Kongresu (midterm elections - v polovici funkčného obdobia prezidenta) budú najdôležitejšie za uplynulé desaťročia. Hoci ich označil za mimoriadne dôležité, dostal sa k nim až v 26. minúte svojho prejavu. Dovtedy sa venoval vlastným budovateľským projektom v americkom hlavnom meste. TASR o tom informuje podľa agentúr AFP a AP.
„Toto je posledný deň pred voľbami, ktoré považujem za najdôležitejšie midterms v našich životoch,“ povedal Trump pri tzv. Zrkadlovom jazierku pri Lincolnovom pamätníku (Lincoln Memorial Reflecting Pool).
Voliči jeho vláde vyčítajú najmä pokračujúcu vojnu v Iráne, infláciu a rastúce životné náklady a preto Trump a jeho republikáni strácajú podporu, pretože. Demokrati tak podľa predvolebných prieskumov pravdepodobne získajú väčšinu v Snemovni reprezentantov a môžu uspieť aj v Senáte.
Trump sa v utorňajšom príhovore sústredil na ich očierňovanie a podľa AP sa ich snažil vykresliť ako extrémistov. Podľa neho demokrati „nominovali najextrémnejšiu a najnebezpečnejšiu skupinu kandidátov v dejinách Spojených štátov“.
Zrkadlové jazierko si na prejav pred voľbami vybral „iba preto, aby ukázal, aké je krásne“. Zároveň oznámil jeho znovuotvorenie.
O jeho renovácii narýchlo rozhodol v apríli 2026 s cieľom dno natrieť „modrou farbou americkej vlajky“ a vyriešiť dlhodobé problémy s únikmi vody a riasami. Práce mali byť hotové do 4. júla 2026 (250. výročie USA). Pôvodný odhad nákladov 1,5–1,8 milióna dolárov sa vyšplhal až na 14–16 miliónov dolárov, ale riasy sa nepodarilo odstrániť, hoci odborníci na to upozorňovali už vopred.
Zhotoviteľ neskôr sám priznal problémy v dizajne aj v práci, jazierko znovu vypustil a opäť opravoval. Prokuratúra projekt označila za chybný a prácu ako unáhlenú a nesprávnu.
Agentúra AP pripomenula, že Trump venoval väčšinu prejavu svojim budovateľským projektom a plánom vo Washingtone D.C. Americké hlavné mesto ako District of Colombia je však federálne územie (nie štát) a jeho obyvatelia nemajú hlasovacie zastúpenie v Kongrese (sú bez senátora a v Snemovni reprezentantov majú iba nehlasujúceho delegáta – môže navrhovať zákony a hlasovať vo výboroch, ale nie o ich konečnom schválení).
Voliči v D.C. si volia iba prezidenta (vďaka 23. dodatku ústavy majú tri voličské hlasy), lokálne orgány (starostu, mestskú radu atď.) a spomínaného nehlasujúceho delegáta v Kongrese.