jej súper a bývalý predseda úradníckej vlády Andrej Giurov dostal 45 percent hlasov. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a DPA.

Odhady založené na prieskume voličov odchádzajúcich z volebných miestností (exit polls) priniesol bulharský inštitút Mjara.

Jotovová aj Giurov kandidovali ako nezávislí, podporovali ich však protichodné frakcie a zastupujú protikladné prístupy k zahraničnej politike a politické zoskupenia, pripomenul portál Balkan Insight.

Jotovovú podporili vládna strana Progresívne Bulharsko, Bulharská socialistická strana a nacionalistická strana VMRO. Jej víťazstvo by znamenalo upevnenie moci strany Progresívne Bulharsko a premiéra Rumena Radeva, ktorému slúžila ako viceprezidentka až do jeho demisie v januári 2026.

Giurova podporili proeurópske opozičné strany Demokratické Bulharsko a Pokračujeme v zmene. V kampani sa však snažil prezentovať ako politik nezávislý od straníckej dynamiky.

Prezidentská kampaň sa uskutočnila v čase dronových útokov na lode v blízkosti bulharského čiernomorského pobrežia. Ukrajina z nich viní Rusko. Vláda v Sofii si v reakcii predvolala ruskú veľvyslankyňu a Radev vyhlásil, že z útokov profituje Moskva, hoci tá svoju vinu odmieta. Bulharsko zároveň vyšetruje správu o úmyselnom podpálení niekoľkých antén používaných na komunikáciu s družicovou sieťou Starlink.

Funkcia prezidenta má v Bulharsku prevažne reprezentatívny charakter, je však zároveň veliteľom ozbrojených síl, môže vetovať schválené návrhy zákonov a podpisuje medzinárodné zmluvy.

Bulharsko je jedinou krajinou EÚ, ktorá obsadzuje aj funkciu viceprezidenta. Uchádzači o obe funkcie kandidujú spoločne v dvojiciach a majú päťročný mandát.