ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu upozornil, že stretnutie prezidentov USA, Ruska a Číny by mohlo slúžiť ako platforma na prerozdelenie sfér vplyvu, podobne ako na Jaltskej konferencii v roku 1945, kde sa spojenci dohodli na usporiadaní Európy po skončení druhej svetovej vojny. TASR o tom píše podľa agentúry AFP.
Kremeľ minulý týždeň vyhlásil, že sa pripravuje trojstranný summit medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom, americkým prezidentom Donaldom Trumpom a čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom. Uskutočniť by sa mal popri zasadnutí lídrov Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce v čínskom meste Šen-čen. Išlo by o historicky prvé spoločné stretnutie hláv troch mocností, ktoré majú v Bezpečnostnej rad OSN právo veta.
Zelenskyj minulý týždeň zdôraznil, že ak bude témou rokovaní konflikt na Ukrajine, Kyjev musí byť pri stole.
„O čom by Čína, Rusko a Spojené štáty mohli rokovať, zatiaľ nie je jasne stanovené,“ povedal Zelenskyj v rozhovore s novinármi. „Naozaj nechceme, aby sa z toho stala ‚Jalta 2, 3, 4‘, kde dôjde k prerozdeleniu vplyvu,“ vyhlásil.
AFP pripomína, že Rusko sa dlhodobo usiluje o uzavretie komplexnej dohody s Washingtonom o bezpečnostnej architektúre Európy, a najmä o zastavenie rozširovania NATO v blízkosti ruských hraníc.
vysvetlenie Tomáša Zálešáka
Zelenského varovanie a odmietnutie je odôvodnené a oprávnené. K tomu pridám konštatovanie: Ak k trojstrannému stretnutiu naozaj dôjde, nielenže hrozí ďalšia Jalta: je úplne jasné, že to bude ďalšia Jalta, či prinajmenšom vedomý pokus o novú Jaltu. Akurát s jednou odlišnosťou: tentokrát to nebude (ako onehdy v Jalte) na troskách porazených mocností nacizmu a fašizmu, ale v mocenskom vákuu a chaose, ktoré vznikajú následkom globálnej krízy liberálnych demokracií.
Konštatované si začleňme do kontextu súčasných trendov, ktorý zhrniem v troch bodoch:
Po prvé, je tu (1) globálna kríza demokratických zriadení, ktorú tu netreba predstavovať, no zaslúži si systematickú pozornosť; (2) je tu oslabovanie vplyvu USA ako demokratickej superveľmoci navonok aj dovnútra – slabnutie doposiaľ len relatívne, ale faktické, ktoré môžeme vycítiť implicitne aj v pozadí Trumpových bombastickej a siláckej rétoriky; (3) je tu zrejmá snaha Ruska, Číny aj ich rôzne profilovaných lokálnych a regionálnych komplicov meniť, rozbíjať a rozleptávať medzinárodné prostredie, pomer síl, aj kvalitu subjektov, ktoré týmito silami disponujú.
USA v dobe niekdajšej studenej vojny budovali svoju stratégiu na efektívnom systéme odstrašovania a systéme aliancií, spojených so schopnosťou viesť vo svete súčasne „dve a pol vojny“. V neposlednom rade tu bolo aj robustnejšie vedomie hodnoty vlastného, slobodného zriadenia v konfrontácii s totalitným zriadením protivníka. Dnes Amerika nie je schopná dotiahnuť do zmysluplného konca jednu regionálnu vojnu. A prestáva si vážiť vlastné inštitúcie aj minulosť. Snaha zafixovať a maskovať vlastný proces slabnutia gangsterskou dohodou s „priateľmi“, ktorí nie sú priatelia, sa tak stretáva so snahou iných, v rastúcej miere totalitných veľmocí zmeniť svetový status quo. Ak však dôjde k opätovnému rozdeleniu sveta, znamená to aj vytvorenie odrazovej plochy k novým vzájomným konfliktom. Žiadne „romantické objatie“ to nebude, čomu budú musieť čeliť aj tí, ktorí to doposiaľ odmietajú vidieť. Nové hranice sfér vplyvov budú aj hraničné línie novej studenej vojny.
„Rusko túto schôdzku chce viac ako ktokoľvek iný,“ povedal Zelenskyj a varoval pred tým, aby bola Moskve poskytnutá „ďalšia významná diplomatická výhoda“.
Ukrajinský prezident tiež vyzval Spojené štáty, aby posilnili dodávky rakiet do systému protivzdušnej obrany Patriot. Ukrajina podľa neho v tomto roku dostala od Spojených štátov 12 kusov mesačne, ale za rovnaké musí zostreliť 150 ruských rakiet.