severokórejský vodca Kim Čong-un vyzval armádu, aby sa prostredníctvom intenzívneho výcviku stala najsilnejšou na svete. Na dvojdňovom stretnutí veliteľov vojenských rôt v Pchjongjangu predstavil zámer uskutočniť „vojenskú revolúciu kórejského typu“. Informovala o tom v sobotu severokórejská štátna tlačová agentúra KCNA.
Podujatie, ktoré sa konalo vo štvrtok a v piatok, malo podľa Kim Čong-una pomôcť vypracovať plán na „vycvičenie najsilnejších ozbrojených síl na svete“. Severokórejský vodca zároveň požadoval, aby sa všetky armádne roty zmenili na elitné jednotky s vysokou úrovňou vojenskej a technickej pripravenosti a stali sa plnohodnotnými bojovými silami.
Podľa KCNA išlo o prvé podobné celoarmádne stretnutie od februárového zjazdu vládnucej strany, na ktorom Kim vyzval na posilnenie konvenčných ozbrojených síl a opätovne potvrdil plány na rozvoj jadrových zbraní a raketových systémov.
Severná Kórea v ostatnom období uskutočnila viacero zbrojných skúšok vrátane nového presne navádzaného torpédového systému a hypersonickej rakety stredného doletu. Pchjongjang tvrdí, že oba systémy využívajú technológie umelej inteligencie.
Napriek dlhodobým sankciám Organizácie Spojených národov (OSN) severokórejský režim pokračuje v rozvoji svojho zbrojného programu. Postavenie krajiny ako jadrovej mocnosti zakotvil aj v legislatíve a opakovane vyhlásil, že jej jadrový arzenál je trvalý a nezvratný.
Pchjongjang zároveň prehĺbil vojenskú spoluprácu s Ruskom po začiatku jeho invázie na Ukrajinu v roku 2022. Severná Kórea vyslala vojakov na podporu ruských vojenských operácií, pričom podľa dostupných informácií za túto pomoc získava hospodárske výhody a vojenské technológie.
Kimova výzva prichádza v čase zhoršujúcich sa vzťahov medzi oboma Kóreami. Soul v piatok navrhol Pchjongjangu vojenské rokovania s cieľom vyjasniť priebeh spoločnej hranice a obnoviť komunikačné kanály. Návrh nasledoval po výbuchu v demilitarizovanej zóne (DMZ), pri ktorom sa minulý mesiac zranili juhokórejskí vojaci.
Južná Kórea tvrdí, že explóziu spôsobila mína nastražená severokórejskými jednotkami. Pchjongjang toto obvinenie dôrazne odmietol a odmietol sa za incident ospravedlniť. Na najnovší návrh Soulu na obnovenie rokovaní zatiaľ nereagoval.
Severná a Južná Kórea sú technicky stále vo vojnovom stave, keďže kórejská vojna v rokoch 1950 až 1953 sa skončila iba prímerím, nie podpísaním mierovej zmluvy.
Severná Kórea predstavuje ekonomiku, v ktorej ľudia hladujú, trpia zimou a nedostatkom základnej zdravotnej starostlivosti, a ich stav je stav otrokov. A predsa je tento režim ukážkou schopnosti totalitných režimov budovať vojenský arzenál aj s jadrovými zbraňami a balistickými raketami - za cenu vyžmýkania všetkých dostupných zdrojov, aj vlastného obyvateľstva na úroveň bazálneho fyzického prežívania (nehovoriac o predčasne a násilne umierajúcich). Príklad mocnosti, ktorej obyvatelia sú nahí, režim však po zuby ozbrojený, nie je prvým tohto druhu v histórii. Severokórejský príklad je však extrémny aj z hľadiska historicky známych precedensov, prinajmenšom v niektorých dôležitých parametroch. A v niečom aj unikátny: v severnej Kórei napr. založil najvyšší vodca rodinnú dynastiu, čo sa nestalo ani v niekdajšom ZSSR, ani v komunistickej Číne.
Príbeh severnej Kórey začína viac-menej paralelne so začiatkom studenej vojny (tej minulej), a dodnes de jure neukončená vojna na Kórejskom polostrove začala svojim niekdajším vypuknutím fázu studenej vojny ako naplno vyprofilovaného globálneho konfliktu (k čomu patrí aj prvé veľké zahraničné angažmán armády Čínskej ľudovej republiky). Čo sa stalo so severokórejským režimom odvtedy? Pritvrdil v bezprecedentnej miere. Ak je toto “skanzen”, potom je to skanzen, ktorý sa vyvíja, modernizuje, zefektívňuje na úroveň orwellovskej vízie.
Tým sa dostávame k aktuálnemu dianiu tretej dekády 21. storočia. Severnej Kórei umožnilo prežiť popri iných faktoroch aj ekonomické vydieranie Západu, ktorý si svojou ekonomickou a humanitárnou pomocou chcel kúpiť zastavenie realizácie severokórejského nukleárneho programu - s výsledkom, že sa realizoval aj tak. Získanie jadrových zbraní spolu s technológiami ich možného nasadenia ešte viac posilnilo vydieračský potenciál režimu. Severná Kórea nakoniec prelamuje svoju medzinárodnú izoláciu aj účasťou po boku Ruska na jeho ukrajinskom vojnovom dobrodružstve, vysluhujúc si od Moskvy ďalšiu podporu a odmeny. “Os” krajín nepriateľských voči slobodnému svetu má teda člena, ktorý je mimoriadne despotický, ideologicky šialený, na čele s nemenej šialeným vodcom, vyzbrojený jadrovými zbraňami - a vojensky aktívny v zahraničí. Aktuálne s ambíciou ďalšej modernizácie ozbrojených síl. (Žiadny strach, niečo sa určite nájde aj pre propagandu, špiónov, fízľov, katov a koncentračné tábory.)
Dôležité je pripomenúť už len jednu vec: Os antidemokratických štátov, ktorej je KĽDR dôležitou súčasťou, síce nie je homogénna (také ani nebývajú), dnes sa však utužuje v boji za spoločný cieľ: radikálnu zmenu medzinárodného poriadku a pomerov síl. Deje sa tak presne v tom čase, keď sa naopak rozpadajú spojenecké zväzky západných demokracií, a aj mimozápadní spojenci slobodného sveta (vrátane napr. Japonska a južnej Kórey) musia uvažovať o tom, ako sa zariadiť vo svete, kde sa USA stiahnu zo svojich zahraničných angažmán. Hovoríme o tej istej dobe, v ktorej etablované demokracie musia čeliť aj vlastnej vnútornej erózii. Dá sa teda povedať, že dnešné veľmocenské ambície totalitného severokórejského režimu do aktuálneho svetového vývoja zapadajú zákonite, priam organicky.