ukrajina obnoví útoky na ruské ropné rafinérie po tom, ako podľa prezidenta Volodymyra Zelenského dodržiavala energetické prímerie oznámené americkým prezidentom Donaldom Trumpom, zatiaľ čo Rusko pokračovalo v úderoch na ukrajinskú infraštruktúru. Zelenskyj to vyhlásil v rozhovore pre britský denník Financial Times, o ktorom informoval portál Ukrajinská pravda. „Zákaz útočiť na rafinérie už neplatí. Končíme,“ povedal ukrajinský prezident.
Zelenskyj uviedol, že Ukrajina na žiadosť Spojených štátov na tri dni pozastavila útoky na energetické zariadenia. Ruská armáda však podľa neho naďalej zasahovala ukrajinskú energetickú infraštruktúru a zabíjala civilistov. Tvrdí, že za uplynulý týždeň prišlo o život viac ako sto ľudí. Trump pritom 11. októbra oznámil energetické prímerie, hoci Kyjev podľa skorších správ nebol o údajnej dohode vopred informovaný.
Ukrajinský prezident ostro kritizoval aj ochotu Washingtonu uzatvárať obchodné dohody s Moskvou. Podľa Financial Times americká administratíva tlačí na Kyjev, aby zastavil útoky na ruské rafinérie, pričom obmedzenie úderov a dohoda o nákupe státisícov ton ruskej nafty majú podľa americkej argumentácie pomôcť znížiť ceny pohonných látok v USA.
Zelenskyj sa obáva, že zastavenie ukrajinských útokov by mohlo povzbudiť Washington a Moskvu k ďalším obchodným dohodám, ktoré by Rusku poskytli nové finančné zdroje na vedenie vojny. „Otázkou bude, kedy príde ďalšia dohoda. Možno to bude plyn. Určite to bude plyn,“ vyhlásil.
Na otázku, prečo má podľa neho Trump blízko k ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, Zelenskyj odpovedal, že americký prezident obdivuje autokratov a mimoriadne bohatých ľudí. „Otvorene a nahlas hovorí, že takýchto ľudí miluje a rešpektuje. Pretože ľudí, ktorí dokážu byť lídrami 20, 30 či 40 rokov, považuje za veľmi silných,“ povedal.
vysvetlenie Tomáša Zálešáka
Zelenského slová o ukončení prímeria sú konštatovaním faktického stavu, ktorý z ruskej strany nikdy nebol prerušený; Moskva žiadne prímerie nikdy nerešpektovala, Kyjev to berie na vedomie a vyvodzuje z toho patričné dôsledky. Zaujímavejšie je, čo hovorí prezident Zelenskyj o pozícii Ukrajiny vo vzťahu k USA a prezidentovi Trumpovi.
Zelenského pozícia je čiastočne explicitná, ale časť z nej možno čítať medzi riadkami. Odporúčam zasadiť si jeho súčasné vyjadrenia s predchádzajúcim vyjadrením zo včerajška, kde Zelenskyj konštatoval sklamanie nad stratou „silného partnera“ a na otázku médií pripustil, že Trumpovo správanie to pociťuje ako zradu, stále však trval na tom, že celá záležitosť je zložitejšia, než „... len moje emócie alebo pocity“. Zelenskyj dôsledne formuluje svoje vyjadrenia tak, aby nezatvoril žiadnu zo zostávajúcich či budúcich možností spolupráce s USA, ktoré označuje naďalej za strategického partnera, a ktoré, konieckoncov, sú naďalej najmocnejším členom NATO. Tým sa zároveň Zelenskyj dôsledne vyhýba akémukoľvek spochybneniu zmyslu severoatlantickej aliancie. Zreteľný posun jednako nastáva, keď Zelenskyj už otvorene konštatuje, že Amerika pod Trumpovým vedením jednoducho nestojí na strane Ukrajiny, a že s tým treba rátať. Oba akcenty sú dôležité a dobre odôvodnené: aj konštatovanie o strate, vlastne o zrade kľúčového partnera, aj pripomínanie (vyjadrené rôznymi slovami, aj implicitne), že Spojené štáty sú so svojim potenciálom naďalej kľúčovo dôležité. Do tejto línie zapadá aj potvrdenie pripravenosti Ukrajiny rokovať o prímerí v útokoch na energetické zariadenia. Inými slovami: nebola to Ukrajina, kto Trumpom vyhlásené prímerie porušil, napriek tomu, že Zelenskyj sa o ňom dozvedel dodatočne, „online“. A nebude to Ukrajina, kto bude napomáhať Trumpovi v jeho rozbíjaní euro-atlantického spojenectva – potešenie, ktoré si Trump bude musieť zaobstarať sám a sám byť zaň volaný na zodpovednosť.
Akokoľvek, po tom, čo Trump predviedol v posledných dňoch, už možno jeho spriahnutosť s Putinom spochybňovať len vyslovením vedomého klamstva, ktoré sa navyše stalo zúfalo nepresvedčivým. Preto, hoci sú posledné Trumpove rozhodnutia a vyhlásenia potvrdením zlej správy pre Ukrajinu, pre Európu aj pre nás, môže to byť zároveň Trumpov krok do slepej uličky, ktorá sa bude ďalej zužovať, a z ktorej už nebude môcť vycúvať, ani ak by chcel. A zdá sa, že Zelenskyj mu to nezamýšľa uľahčiť – čo je postoj, ktorý môžeme len podporiť.
Zelenskyj zároveň tvrdí, že počas pozastavenia ukrajinských úderov jeho krajina prišla o prístup k americkým systémom včasného varovania pred balistickými raketami. Spomalenie satelitného spojenia Starlink podľa neho navyše skomplikovalo bojové operácie aj útoky na ruské vojenské ciele. Obmedzenie zdieľania spravodajských informácií a problémy so Starlinkom označil za nebezpečné pre Ukrajinu.
Napriek zhoršeniu vzťahov Zelenskyj zdôraznil, že Spojené štáty zostávajú pre Ukrajinu zásadným strategickým partnerom. Pripustil, že by bol ochotný zastaviť útoky na ruské rafinérie aj pri pokračujúcich ruských úderoch, ale iba výmenou za ďalšie americké protirakety do systémov Patriot. „Nájdeme východisko, ale bolo by lepšie nedávať mu (Putinovi) nový život ani novú vôľu bojovať,“ skonštatoval Zelenskyj.