ruské ambície sa podľa nemeckého ministra zahraničných vecí Johanna Wadephula nemusia končiť na Ukrajine. Za krajiny, ktoré môžu byť súčasťou širších plánov Moskvy, označil Moldavsko, Gruzínsko a tri pobaltské štáty - Estónsko, Lotyšsko a Litvu. Informoval o tom portál UNITED24 Media s odvolaním sa na ministrov rozhovor pre nemeckú televíziu n-tv.
Wadephul svoje obavy spája aj s výrokmi ruského prezidenta Vladimira Putina o rozpade Sovietskeho zväzu, ktorý Putin predtým označil za „najväčšiu geopolitickú katastrofu“ 20. storočia. Podľa nemeckého ministra z nich možno usudzovať, že ruský líder chce zvrátiť niektoré dôsledky rozpadu ZSSR.
Minister poukázal na to, že Rusko malo pred konfliktom s Ukrajinou dobré vzťahy s Kyjevom, Ukrajina podľa neho Moskvu vojensky neohrozovala a Rusko zároveň profitovalo z výhodných hospodárskych vzťahov vrátane dodávok do Nemecka. Napriek tomu neskôr nasledovala ruská vojenská agresia.
Osobitné dôsledky by malo prípadné prekročenie hraníc pobaltských štátov. Estónsko, Lotyšsko a Litva sú členmi Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) a Európskej únie. Wadephul zdôraznil, že Nemecko by útok na spojenca považovalo aj za útok na seba.
Rovnaký záväzok sa podľa neho týka Poľska. Minister uviedol, že ak by Rusko prekročilo poľské, estónske, lotyšské alebo litovské hranice a takýto incident by sa potvrdil, Nemecko by si splnilo svoje spojenecké záväzky.
Wadephul zároveň upozornil, že konflikt s Ruskom sa nemusí prejavovať iba klasickým vojenským útokom. Nemecko podľa neho už čelí hybridným aktivitám vrátane kybernetických útokov a incidentov s dronmi.
Jeho slová prichádzajú krátko po podobnom varovaní šéfa nemeckej zahraničnej spravodajskej služby BND Martina Jaegera. Ten v pondelok vyhlásil, že Nemecku hrozí zatiahnutie do násilného konfliktu s Ruskom. BND síce momentálne nevidí náznaky príprav rozsiahleho ruského útoku na člena NATO, Jaeger však pripustil možnosť ruských vojenských aktivít nízkej intenzity najmä v pobaltských štátoch.