britská ľavicová Strana zelených v nedeľu na svojom každoročnom zhromaždení schválila uznesenie, ktoré definuje sionizmus ako formu rasizmu, čo vyvolalo ostrú reakciu zo strany židovských organizácií v Británii a izraelskej vlády.
Členovia Strany zelených, ktorá má v 650-člennom britskom parlamente päť poslancov a zaznamenala nárast popularity v nedávnych miestnych a doplnkových voľbách, podporili uznesenie pomerom 1 022 hlasov za a 813 proti. Podľa uznesenia by sa so sionizmom malo zaobchádzať ako s akoukoľvek inou formou rasizmu a strana podporuje vytvorenie jedného demokratického palestínskeho štátu na celom historickom území Palestíny.
„Bola to vážna a hlboko precítená debata medzi našimi členmi,“ uviedol hovorca Strany zelených.
Strana zelených zaznamenala nárast popularity pod charizmatickým vedením Zacka Polanského, ktorý pritiahol voličov nespokojných s postojom stredoľavice Labouristickej strany k vojne medzi Izraelom a Hamasom. Avšak popularita Polanského v ostatných mesiacoch klesla po niekoľkých pochybeniach, ukazujú prieskumy.
„Toto uznesenie by urobilo zo Strany zelených prvú významnú britskú politickú stranu v živej pamäti, ktorá prijala zjavne antisemitskú politickú platformu,“ uviedli tri židovské organizácie v liste pred hlasovaním. „Zdôraznili sme aj dôsledky pre bezpečnosť a blaho všetkých britských Židov,“ varovali predstavitelia Board of Deputies, Community Security Trust a Jewish Leadership Council. Izraelské ministerstvo zahraničných vecí označilo túto politiku za „ďaleko za hranicami legitímnej politickej debaty“.
„Každá politická strana v Británii, predovšetkým vládna Labouristická strana, musí jednoznačne odmietnuť toto skreslené uznesenie,“ uviedlo ministerstvo. Izraelský prezident Jicchak Herzog označil rozhodnutie Strany zelených za hanbu.
vysvetlenie Tomáša Zálešáka
Je to stará lež neúctyhodná tradícia. Dokonca aj niektoré jej domnele „nové“podoby sú v skutočnosti staronové, iba pôsobia novo, a to najmä na už pripravených nositeľov istého mentálneho nastavenia, ktoré sa jednako dokáže šíriť ako vírus. Neznalosť minulosti, aj celkom nedávnej, je tu vítaná. Aj explicitné stotožňovanie sionizmu a rasizmu má svoju históriu. V roku 1975 prijalo Valné zhromaždenie OSN rezolúciu 3379 odsudzujúcu sionizmus ako formu rasizmu a rasovej diskriminácie. Rezolúciu navrhla koalícia arabských a moslimských krajín na zjavný popud Moskvy. Rezolúcia bola formálne odvolaná o 16 rokov neskôr, na základe rezolúcie 46/86 v decembri roku 1991. Pred rezolúciou 3379 aj po nej však Valné zhromaždenie prijalo rad ďalších rezolúcií odsudzujúcich Izrael za najrôznejšie hriechy: kolonializmus, rasizmus, apartheid... Vyhlásenia proti Izraelu sa prijímali aj na rôznych regionálnych a medzinárodných fórach, vrátane Organizácie africkej jednoty, Konferencie nezúčastnených krajín, Konferencie Medzinárodného roku žien v Mexico City (1975), Medzinárodnej konferencie proti rasizmu v Durbane 2001, a tak ďalej... Detaily preskočme. Možno by sa dali ušetriť všetok ten čas a námaha prijatím rezolúcie, ktorá by odsúdila štát Izrael za všetko zlo na svete od počiatku dejín.
Svojho času sa diali podobné akcie aj pod taktovkou KGB. Ale aj bez tajných služieb nájdete všade dosť použiteľných idiotov – dobrovoľníkov. Do akej kategórie patria aktivisti dnešnej britskej Strany zelených? Isté je, že ich frazeológia aj spôsob „argumentácie“ (pardon za výraz) prezrádzajú bohatý a rozvetvený rodokmeň.
K tomu treba upozorniť ešte na jednu kontextuálnu súvislosť, ktorá sa nie dosť často zdôrazňuje. V podobných výstupoch nejde v konečnom dôsledku výlučne o averziu voči štátu Izrael či antisemitizmus. Sú súčasťou kontextu aktivít antisystémových elementov, ktoré spochybňujú a podomieľajú samotné ústavné systémy slobodných krajín, kde pôsobia. Zostáva otázka: Ako chcú západné demokracie budovať spoločnú obranu proti vonkajším nepriateľom, ak medzitým podľahnú erózii zvnútra?
Snáď už len jedna poznámka: Sionizmus môžeme nazvať ideou, programom, alebo ak chceme, aj ideológiou. Tento fenomén však nie je jednoliaty; má rôzne verzie, ľavicové, pravicové, stredové, sekulárne aj nábožensky zafarbené. A má svoje literárne zdroje, z ktorých asi najznámejší a najklasickejší je „Židovský štát“ od Theodora Herzla z roku 1896 (autora by sme mohli svetonázorovo zaradiť najskôr k umiernenej sekulárnej ľavici). Knižka je dostupná aj v českom preklade z roku 2009, a vydala ju pražská Academia. Môže si ju prečítať ktokoľvek, aj viackrát. Neručím však, že budete úspešní pri pátraní po nejakom „rasizme“. Stručne zhrnuté, sionizmus je program návratu Židov do svojej pravlasti s perspektívou založenia vlastného štátu, so všetkými atribútmi, ktoré štátu prislúchajú. Štát Izrael bol založený v roku 1948, po rezolúcii 181 VZ OSN o ukončení britského mandátu a rozdelení mandátneho územia Palestíny na dva (zamýšľané) samostatné štáty. Predpokladám, že tu netreba pripomínať históriu, ktorá predchádzala. No ako už bolo vyššie naznačené, aj neznalosť histórie vyvára vhodnú pôdu pre prijímanie istých posolstiev. V našom preberanom prípade je najlepšie, ak o „sionizme“ neviete ani či je to človek alebo kôň. Vtedy sa najlepšie odsudzuje.
„Sionizmus je národnooslobodzovacie hnutie židovského ľudu a tvorí základ práva židovského ľudu na štát a národný domov v Zemi Izraela,“ povedal Herzog na sociálnej sieti X.
Uznesenie odhalilo vnútorné rozpory v strane, pričom Polanski, ktorý sa uchádza o post poslanca v starostovskom obvode bývalého premiéra Keira Starmera v Londýne, sa hlasovania nezúčastnil. Napriek tomu, že aspoň traja z piatich poslancov Strany zelených boli proti uzneseniu, Polanski tento týždeň uviedol, že „vysídľovanie a genocída palestínskeho ľudu“ je „jasný rasizmus“. Vyšetrovatelia OSN obvinili Izrael z páchania „genocídy“ počas vojny v Gaze, čo Izrael odmieta.