strana Ľavica (Die Linke) s veľkým náskokom zvíťazila v nedeľňajších parlamentných voľbách v nemeckej metropole Berlín, ktorá má štatút spolkovej krajiny. Vyplýva to z konečných výsledkov, ktoré volebná komisia zverejnila v noci na pondelok. Informovala o tom agentúra DPA.
Ľavica získala 25,7 percenta hlasov, čo je o 13,5 percenta viac ako v opakovaných voľbách vo februári 2023. Na druhom mieste skončila konzervatívna Kresťanskodemokratická únia (CDU) so ziskom 18,8 percenta (-9,4) pred pravicovo-populistickou Alternatívou pre Nemecko (AfD), ktorá dostala 16,3 percenta hlasov (+7,2). Tretí sú Zelení so ziskom 14,3 percenta (-4,1) a štvrtí sociálni demokrati (SPD) so ziskom 12,1 percenta hlasov (-6,3).
Ľavicu by malo podľa prognózy verejnoprávnej televízie ZDF v novom 162-člennom parlamente zastupovať 48 poslancov (+26), CDU 35 (-17), AfD 30 (+13), Zelených 27 (-7) a SPD 22 (-12).
Päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do berlínskeho parlamentu (Abgeordnetenhaus) sa nepodarilo prekonať ľavicovej Aliancii Sahry Wagenknechtovej (BSW), ktorá dostala 4,7 percenta hlasov. Rovnako neuspela ani Slobodná demokratická strana (FDP), ktorá získala iba 2,5 percenta hlasov a päťpercentnú hranicu neprekročila už vo voľbách v roku 2023.
Na voľbách sa zúčastnilo 73,7 percenta voličov, vo februári 2023 to bolo 62,9 percenta.
V Berlíne doteraz vládla koalícia CDU a SPD, ktorá prišla o svoju väčšinu. SPD dosiahla najhorší výsledok vo voľbách do krajinského parlamentu v dejinách.
Do úvahy teraz prichádza trojkoalícia strán Ľavica, Zelení a SPD. Strana Ľavica oznámila, že o začatí sondážnych rokovaní rozhodne na piatkovom zjazde. Svoj predchádzajúci najlepší výsledok v Berlíne dosiahla táto strana – vtedy ešte pod názvom Strana demokratického socializmu (PDS) – v roku 2001, keď získala 22,6 percenta hlasov.
Situáciu komplikuje skutočnosť, že z hľadiska počtu kresiel by bola možná aj koalícia CDU, Zelených a SPD. Vzhľadom na výrazné straty a značný odstup za Ľavicou sa však pozorovatelia domnievajú, že CDU si len ťažko môže nárokovať mandát na zostavenie vlády.
O post novej starostky Berlína sa uchádza 45-ročná právnička tureckého pôvodu a volebná líderka Ľavice Elif Eralpová.
Voľby v Berlíne potvrdili krízu, v ktorej sa nachádzajú veľké etablované strany CDU a SPD. V nedeľu sa tiež konali voľby v spolkovej krajine Meklenbursko-Predpomoransko, v ktorých sa CDU prvýkrát nedostala do krajinského parlamentu. Tento debakel konzervatívcov nasledoval len dva týždne po masívnom úspechu AfD v Sasku-Anhaltsku.
Doterajšie výsledky volieb v spolkových krajinách SRN zapadajú do celkového trendu pozorovateľného v západných demokraciách, v nemeckom kontexte však vyvolávajú zvláštne historické asociácie – a zvláštne znepokojenie, ktoré by bolo ešte väčšie pred, povedzme, troma dekádami, alebo v dobe krátko po zjednotení.
V tom čase bola ešte viac prítomná živá pamäť na budovanie povojnového Nemecka aj na isté udalosti v prvej polovici 20. storočia, a samotný proces zjednocovania opätovne vyvolával traumatické spomienky v Nemecku samotnom aj mimo neho. Dnes sa historická pamäť vytráca, a pôsobí tu napr. aj ruská propaganda, podporujúca nemeckú radikálnu pravicu, no zároveň systematicky vyvolávajúca asociácie s nacizmom pri kritike súčasnej demokratickej reprezentácie SRN aj jej doterajších vládnych kabinetov. Tým sa zmätok vo vnímaní minulosti len zhoršuje – a to systematicky a zámerne. A ako sa hovorí o národoch, ktoré zabudnú na svoju históriu...
Poďme však k aktuálnym výsledkom volieb. Víťazstvo postkomunistickej Ľavice (Die Linke) v Berlíne by niekto mohol pokladať za výsledok protikladný predchádzajúcim víťazstvám krajne pravicovej AfD v Sasku-Anhaltsku a Meklenbursku-Predpomoransku. Krajná ľavica sa síce môže dostať na celonárodnej úrovni do polarizujúceho konfliktu s krajnou pravicou, perspektíva ďalšej polarizácie nemeckej spoločnosti je však sama osebe zlou správou.
Pre pochopenie situácie treba prihliadnuť aj k tomu, na koho úkor dnes v Nemecku víťazí (1) AfD podozrievaná z neonacistických resentimentov a (2) Ľavica, ktorej historickým predchodcom je Jednotná socialistická strana Nemecka, niekdajšia štátostrana NDR vytvorená svojho času pod taktovkou Moskvy, keď východonemecká komunistická strana pohltila tamojších sociálnych demokratov.
Tí, ktorí dnes vo voľbách zreteľne strácajú, sú etablované CDU a SPD - kresťanskí a sociálni demokrati. (Bavorská CSU, tradičný krajinský partner CDU si zatiaľ drží vo svojej spolkovej krajine prvé miesto, avšak so stratami; na druhom mieste je AfD, ktorej preferencie stúpajú.) Záujmy Ľavice sa naprieč všetkými rozdielmi zbližujú so záujmami AfD v momente protestu proti spoločnému nepriateľovi, ktorým je “das System”. Nespokojnosť s nepopulárnymi reformami a imigračnou politikou sa tak pretavuje do nespokojnosti so zastupiteľskou demokraciou a slobodnou ekonomikou pod kontrolou „sociálneho a demokratického štátu“, zakotvenými v ústave. To znamená zvýšený tlak na celý ústavný systém zdedený z povojnovej SRN. K tomu patrí aj zmena orientácie zahraničnej politiky odvrátením sa od európskej a euro-atlantickej spolupráce k eurázijskej, zbližovaním sa s Ruskom.
Prejavujú sa tak niektoré príznaky krízy demokracie podobné tým, ktoré sa dali kedysi pozorovať vo Weimarskej republike pred rokom 1933. To neznamená doslovné opakovanie minulosti, len pôsobenie podobných či totožných zákonitostí, prejavujúcich sa aj v slabnutí a možnom rozpade etablovaných politických strán pravého a ľavého stredu, donedávna stabilných opôr zastupiteľsko-demokratického zriadenia. Ide teda o opakovanie minulosti „per analogiam“. A to je samo osebe dosť znepokojivé.