„prezident Aoun vedel o prítomnosti dusičnanu amónneho v prístave a jeho nebezpečenstve, ale neurobil nič, aby prijal potrebné opatrenia alebo vec postúpil Najvyššej rade obrany,“ uviedol súdny úradník, ktorý si želal zostať v anonymite.
Tlaková vlna po výbuchu prístavného skladu č. 12 zdevastovala 4. augusta 2020 časť hlavného mesta Libanonu, zabila 220 ľudí a zranenia utrpelo vyše 6500 osôb. Doteraz nebol nikto zodpovedný potrestaný napriek verejnému hnevu rodín obetí výbuchu a materiálnej škode v odhadovanej výške 10 až 15 miliárd dolárov.
Vyšetrovanie špecifikovalo zodpovednosť viac ako 70 ľudí vrátane súčasných a bývalých politikov, bezpečnostných a vojenských predstaviteľov a štátnych zamestnancov.
Prípad sa od roku 2023 zamotával politickými a právnymi spormi, pretože Iránom podporovaný Hizballáh požadoval odvolanie sudcu Bítára. Ten v minulom roku obnovil vyšetrovania, keďže v krajine sa zmenila rovnováha síl.
Výbuch spôsobil dusičnan amónny, ktorý bol niekoľko rokov v skladovacom sile bez náležitého dozoru a bezpečnostných opatrení. Bežne sa používa v poľnohospodárstve ako hnojivo, ale slúži aj na výrobu výbušnín. V tomto prípade išlo o náklad 2750 ton z Gruzínska pre Mozambik, ktorý prevážala loď MV Rhosus plaviaca sa pod moldavskou vlajkou.
V novembri 2013 zakotvila v bejrútskom prístave kvôli technickým problémom. Podľa vyšetrovania mal ruský podnikateľ Igor Grečuškin ako majiteľ lode finančné problémy a údajne tam chcel naložiť ďalší náklad.
Kontrola odhalila neschopnosť lode pre plavbu. Kvôli sporu o nezaplatené prístavné poplatky libanonské úrady loď a náklad zadržali a jej majiteľ sa jej prakticky vzdal.
V októbri 2014 presunuli dusičnan amónny do sila skladu č. 12 a tam zostal šesť rokov (napriek upozorneniam nižšie postavených úradníkov na jeho nebezpečnosť) až do výbuchu 4. augusta 2020. Opustená loď MV Rhosus sa v roku 2018 v prístave potopila.